Jediná vec, pre ktorú sa oplatí žiť, je schopnosť dať a prijať lásku. Táto filozofia sa odráža v poslaní ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré sa venujú mentálne postihnutým dospelým občanom na Slovensku. Tieto zariadenia prešli dlhou cestou vývoja, od jednoduchých domovov dôchodcov až po komplexné centrá poskytujúce špecializované služby, ktoré sprevádzajú prijímateľov sociálnej služby na ich ceste životom.
Historický vývoj a transformácia inštitúcií
Založenie a počiatočné obdobie
Korene zariadení sociálnych služieb siahajú do 50-tych rokov, kedy bol v obci Vrakúň v starom kaštieli založený Domov dôchodcov. Ten bol neskôr pretransformovaný na Ústav sociálnych služieb so zameraním na starostlivosť o mentálne postihnutých dospelých mužov. Vtedajšia kapacita bola až 120 klientov, čo sa odzrkadlilo aj v kvalite poskytovaných služieb.
História ďalšieho ústavu sa spája s Petrovanským kaštieľom, ktorý dal vybudovať gróf Žigmund Klobušiczký v 18. storočí. V roku 1923 kaštieľ odkúpil MUDr. Vladimír Pospíšil, ktorý tu po menšej stavebnej úprave v roku 1924 zriadil ústav pre duševne a telesne chybné deti do 15. roku veku. Ústav fungoval ako súkromná inštitúcia. V roku 1932 zaznamenal ústav najväčší prírastok obyvateľov, keď bolo do ústavu premiestnených 90 dospelých oligofrenikov z Blumovho ústavu v Plešivci. V ústave boli zriadené tri oddelenia: oddelenie mužské, oddelenie ženské a oddelenie detské.
Ďalší významný ústav, DSS Čeláre-Kírť (bývalý Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov), bol založený v roku 1953 na základe uznesenia Krajského národného výboru v Banskej Bystrici. Sídlom zariadenia sa stal bývalý kaštieľ veľkostatkára Dr. Zágonyi Barra Károlya a Stühmera Jenőa, ktorý má prvky barokového slohu.
Výzvy a rozvoj v raných fázach
Počiatočné podmienky v ústavoch boli často náročné. V DSS Čeláre-Kírť napríklad vtedajšia budova, v ktorej bola umiestnená kuchyňa a jedáleň, vyhovovala len z časti. Pomocné budovy boli tiež chatrné. Svietilo sa petrolejovými lampami, nakoľko jednosmerný prúd z blízkeho mlyna bol veľmi slabý. Voda sa nosila do budov z dvoch studní, vodovod nebol zavedený. Pralo sa ručne v troch korytách na rieke Ipeľ. Tieto ťažkosti musel prekonávať tím pracovníkov, ktorí sa starali o 45 duševne a telesne postihnutých mužov a žien. Od 1. decembra 1955 bol personál ústavu rozšírený o rehoľné sestry.
Transformácia a modernizácia
V priebehu rokov sa ústavy postupne zdokonaľovali. Vládnym dekrétom bol v roku 1938 MUDr. Pospíšil preložený do Prahy a správu ústavu zveril sestrám dominikánskej rehole. Ústav zmenil názov na „Zdravotne sociálny ústav - detský chorobinec v správe sestier dominikánok.“ V roku 1939 bola pri ústave zriadená súkromná pomocná škola. V roku 1947 bol ústav premenovaný na „Domov sociálnej služby“ a v roku 1949 na Osobitnú školu, ktorá bola v roku 1951 zrušená. V roku 1952 sa zmenil názov na „Ošetrovací ústav v Petrovanoch“ s prediferencovaním na ústav pre duševne chybných dospelých. Z tohto dôvodu bolo v ústave zrušené detské oddelenie a v roku 1953 sa previedol presun 30 detí do ústavu v Hrani.
V roku 1958 prešiel ústav v Petrovanoch do starostlivosti odboru sociálneho zabezpečenia ONV v Prešove a dostal názov „Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých“. V roku 1963 došlo k výmene polovice chovancov - starší muži a ženy boli presunutí do iných ústavov a na ich miesta boli presunutí chovanci do 25 rokov.
V šesťdesiatych rokoch v DSS Čeláre-Kírť pribudlo elektrické osvetlenie na striedavý prúd, vodovod, postavili sa prevádzkové budovy, v ktorých umiestnili stravovaciu prevádzku a práčovňu. Vybudovali sa garáže. Vtedy sa začalo s pracovnou i mimopracovnou činnosťou klientov, ktorí pomáhali pri zveľaďovaní a údržbe svojho ústavu. V roku 1967 bolo ústavu udelené Čestné uznanie za veľmi dobré pracovné výsledky.
V roku 1968 v dôsledku reprofilizácie zariadení boli klientky z Čeláre-Kírť preradené do iných ústavov, a pôvodný počet 50 mužov bol kapacitne doplnený na 100. Intenzívnejší rozmach ústav zaznamenáva v sedemdesiatych rokoch. Vybudoval sa jednoposchodový objekt pre klientov, budova pre ergoterapiu vrátane kultúrnej miestnosti, vybudovali prírodné kryté javisko, administratívnu budovu so spoločenskou miestnosťou pre pracovníkov ústavu, novú modernú práčovňu a kotolňu.
V roku 1975 po dokončení prevádzkovej budovy pavilóna Javor sa v DSS Čeláre-Kírť zvýšila kapacita zariadenia na 120 klientov. Zvýšila sa úroveň pracovnej rehabilitácie a kultúrno-záujmovej činnosti. Rok 1981 bol vyhlásený za rok celkovej údržby a renovácie. Kapacita sa zvýšila na 145 klientov, z ktorých 26 s najťažším postihom bolo umiestnených mimo areálu v budove colnice cca 1 km za bránou ústavu. Prevádzka tohto vysunutého pracoviska bola zabezpečovaná za mimoriadne ťažkých podmienok, budova sa nachádzala na „zelenej“ štátnej hranici v MĽR a viedla tam iba poľná cesta.
V roku 1983 sa prevádzkové problémy súvisiace s vysunutým pracoviskom vyriešili, keď bolo presťahované do areálu ústavu. Kapacita ústavu sa zvýšila na 160 miest. Položili sa základy vlastnej mini ZOO. V spolupráci so ZOO v Bojniciach prišli do domova prvé okrasné zvieratá, poníky a kone. Začala sa rozvíjať hippoterapia.
Súčasný stav a špecializácia
Domov sociálnych služieb pre dospelých v Hornom Bare
Domov sociálnych služieb pre dospelých v Hornom Bare sa nachádza v príjemnom prostredí obce Horný Bar v okrese Dunajská Streda. V roku 1991 vládnym nariadením bola časť objektov, bývalých ubytovaní pre pracovníkov vodného diela (Gabčíkovo - Nagymaros), odovzdaná pre účely sociálnych služieb. Po zrekonštruovaní a adaptovaní slúžili pre účely sociálnych služieb, konkrétne pre umiestnenie klientov v DSS Vrakúň.
Ubytovacie miestnosti sú riešené vo forme ubytovacej bunky s 2 ubytovacími miestnosťami a so zariadením na vykonávanie osobnej hygieny. Izby disponujú vlastným balkónom. Klienti majú možnosť bývať v jedno a dvojlôžkových izbách. V celom objekte do miestností je riešený bezbariérový vstup. Prevádzku domova zabezpečuje 62 členný personál. Domov sociálnych služieb pre dospelých je rozpočtová organizácia a je napojená na rozpočet Trnavského samosprávneho kraja. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu, vo svojom mene nadobúda práva a povinnosti.
Domov sociálnych služieb - Zemianske Podhradie
Domov sociálnych služieb - Zemianske Podhradie sa nachádza v budove bývalého kaštieľa, ktorý bol renesančný, dvojvežový objekt zo začiatku 17. storočia. Kaštieľ v prvej polovici 18. storočia vyhorel, v prvej polovici 19. storočia bol prestavaný. Pôvodne patril šľachtickej rodine Podhradských, neskôr Prílezských a od roku 1801 patril rodine Ostroluckých. Ku kaštieľu patrí park o rozlohe 3,24 ha.
Od 1.1.1991 bol zriadený „Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých občanov“, v roku 1996 došlo k zmene názvu na „Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov“. Domov sociálnych služieb je určený pre plnoleté fyzické osoby - ženy, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 zákona č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách, alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.
Domov sociálnych služieb Ľudovítová
Kaštieľ, v ktorom sídli Domov sociálnych služieb Ľudovítová, bol postavený v 18. storočí a patril rodu Nyárkiovcov. Neskôr sa stali vlastníkmi Ghylányiovci až do roku 1950. V období rokov 1950 - 1959 kaštieľ využíval Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Nitre ako školiace stredisko pre politických pracovníkov a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v okrese Nitra. V kaštieli boli vybudované skleníky a učebne, ktoré slúžili v rokoch 1960 - 1968 dvojročnému poľnohospodárskemu odbornému učilišťu pre dievčatá so zameraním na záhradníctvo a zeleninárstvo. V októbri 1968 bol nazvaný ako Domov dôchodcov. V roku 1980 bol reprofilizovaný na Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov. V roku 1991 fungoval pod názvom Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých. V roku 1998 bol kaštieľ premenovaný na Domov sociálnych služieb Ľudovítová. Okolo kaštieľa na ploche necelých 2 ha sa rozkladal prekrásny park vysadený stromami z Európy a zámoria.
Špecializované služby a inovácie
Domov sociálnych služieb Čeláre-Kírť v roku 2005 dokončil stavbu novej budovy s názvom prípravné centrum pre podporované bývanie. Poskytuje priestory pre ambulanciu lekára s čakárňou, telocvičňu s rehabilitačným centrom pre klientov a 4 izieb aj pre klientov s vyššou mierou samostatnosti. Na základe dohody so Spoločnosťou na pomoc chorým na Huntingtonovu chorobu začali ako jediné zariadenie na Slovensku poskytovať sociálne služby aj ľuďom postihnutým touto chorobou. V roku 2013 oslávili Deň otvorených dverí pri príležitosti 60 výročia založenia DSS Čeláre - Kírť.
Domov sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch sa dňom 30. decembrom 2009 premenovalo na DSS v Sabinove. Rekonštrukčné práce prebiehali od konca augusta 2007 na budovách bývalej Strednej poľnohospodárskej školy a Obchodnej akadémie, ktoré v roku 2004 sfúzovali do Združenej strednej školy.
Organizačné zmeny a zriaďovatelia
V roku 1976 zriadením Okresného ústavu sociálnych služieb nastala v ústave zmena z hľadiska organizácie riadenia ústavu - ústavy boli zbavené hospodárskej a personálnej agendy, pričom sociálno-správna agenda bola odsunutá na OÚSS. Zásadné zmeny vo vývoji spoločnosti po novembri 1989 viedli v oblasti poskytovania sociálnych služieb k zrušeniu OÚSS. Zriaďovateľmi ústavných inštitúcií sa stali okresné úrady. Okresný úrad v Prešove dňa 2.1.1991 zriadil „Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov v Petrovanoch“ ako samostatnú rozpočtovú organizáciu. V roku 1992 Okresný súd v Prešove na základe návrhu vnučky MUDr. Pospíšila M. Křemenákovej rozhodol v zmysle tzv. reštitučných zákonov o ich vydaní pôvodnému vlastníkovi. M. Křemenáková ich nakoniec darovala Kongregácii rehoľných sestier dominikánok so sídlom v Dunajskej Lužnej a medzi kongregáciou a ústavom bola podpísaná zmluva o ich prenajímaní.
V roku 1994 ústav v Petrovanoch bol opätovne premenovaný na „Ústav sociálnej starostlivosti MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch.“ V zariadení bolo v tomto období 122 ubytovaných, o ktorých sa staralo 62 zamestnancov. V roku 1999 bol ústav premenovaný na Domov sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch. Úrad PSK rozhodol, že pre potreby prijímateľov DSS MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch sa zriadilo nové zariadenie. Od 1.4.2002 domov v Čeláre-Kírť patrí pod nového zriaďovateľa - Banskobystrický samosprávny kraj.
tags: #ustav #socialnej #starostlivosti #pre #mentalne #postihnutych