Sociálny systém na Slovensku je komplexný systém, ktorý poskytuje pomoc a podporu občanom v rôznych životných situáciách. Skladá sa z viacerých druhov dávok a príspevkov, ktoré sú zamerané na riešenie rozličných životných situácií obyvateľstva. Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému na Slovensku.
Slovenský sociálny systém je konzervatívny. Zásadné zmeny sociálneho systému prebiehali v rámci transformácie od roku 1989. Spočiatočne bol sociálny systém v Československu a od roku 1993 na Slovensku viac paternalistický a univerzalistický, čo v prípade vysokej nezamestnanosti malo obrovský vplyv na verejné výdavky. Po voľbách v roku 2002 sa na Slovensku začali aj v sociálnej oblasti presadzovať odporúčania Washingtonského konsenzu, čo znamenalo škrty vo verejných výdavkoch. V mene biblického hesla, „kto nepracuje, nech neje“ sa rušili alebo znižovali mnohé dávky, prehodnocovali invalidné dôchodky a do systému sa začala zavádzať vyššia miera zásluhovosti. Tieto zmeny vyvolali na začiatku vlnu sociálnych nepokojov a protestov. Súčasné nastavenie sociálneho štátu má viac-či menej konzervatívnu podobu, pričom sa v systéme nachádzajú rôzne ad hoc zavedené nesystémové opatrenia, ktoré sociálny systém zneprehľadňujú a ktorého nastavenia nie sú zamerané na odstraňovanie príčin, ale len na zmierňovanie dôsledkov.
Dávky a príspevky v sociálnom systéme
Súčasný sociálny systém pozostáva z viacerých druhov dávok a príspevkov, ktoré sú zamerané na riešenie rozličných životných situácií obyvateľstva. Podmienky nároku na jednotlivé dávky sa líšia. Niektoré sú viazané na pracovnú aktivitu a výšku príjmu žiadateľa, iné zohľadňujú okrem príjmu aj majetok. Určité dávky sa poskytujú plošne všetkým oprávneným osobám bez ohľadu na ich príjmovú a majetkovú situáciu.
-
Pomoc v hmotnej núdzi: Táto dávka je určená pre najchudobnejšie sociálne skupiny dlhodobo nezamestnaných. Dávky v hmotnej núdzi majú svoj cieľ, preto je namieste návrh, aby existovali priame nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. V súčasnosti sa dávky poskytujú zväčša vo forme hotovosti, pričom úrady slepo veria, že takto poskytnutá dávka svoj cieľ naplní.
-
Daňový bonus na dieťa: Táto dávka je viazaná na pracovnú aktivitu a výšku príjmu žiadateľa. Daňový bonus na dieťa, ktorý zaviedol a presadil minister financií Igor Matovič v roku 2022, je nastavený tak, že na plnú sumu daňového bonusu dosiahnu len rodičia s vysokým príjmom a rodičia s nízkymi príjmami dostanú menej, alebo vôbec nič.
-
Prídavky na deti: Prídavky na deti sú plošná dávka pre rodičov s deťmi, pri ktorej sa nezohľadňuje ich príjem. V rámci dávok, ktoré vypláca ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je to druhý najdrahší príspevok/prídavok po rodičovskom príspevku, ktoré dostávajú matky po materskej. Napríklad v roku 2020 sa vyplatilo necelých 340 miliónov eur. Neskôr sa táto dávka menila a od začiatku roka 2023 je 60 eur.
-
Tehotenská dávka: Túto dávku tehotná žena dostáva od plus mínus 4. mesiaca tehotenstva až do pôrodu. Výška dávky je odvodená od predchádzajúcej mzdy matky, avšak najviac je vo výške približne 360 eur mesačne. Tak ako pri daňovom bonuse na dieťa, ani pri tehotenskej dávke sa neprihliada na tie, ktoré pred tehotenstvom nepracovali.
-
Materská: Materská sa vypláca v rámci nemocenského poistenia. Matka ju začne dostávať tesne pred pôrodom a dostáva ju po dobu 34 až 43 týždňov. Pri materskej musí byť matka samozrejme nejaké obdobie nemocensky poistená, čo väčšina matiek pravdepodobne bude, pretože pred materskou pracovali.
Vládou vynucovaná solidarita je pritom rozsiahla a rastúca, pričom poskytuje ľuďom široko garantované nároky, bez dostatočných limitov, neraz relatívne veľké, univerzálne bez kritérií objektívnej oprávnenosti a finančného krytia. Štedrosť nastavenia sociálnej solidarity na Slovensku vnímame najmä vo vzťahu k jej zameraniu významne nad rámec pomoci a k obmedzeným zdrojovým možnostiam. Týka sa to predovšetkým priebežného dôchodkového systému a iných súčastí „sociálneho poistenia.“
Financovanie sociálneho systému
Podľa Rozpočtového semaforu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosahuje objem dávok a podpôr mimo systémov sociálneho a zdravotného poistenia približne 4,3 miliardy eur. Z tejto sumy štát vynakladá 30 percent na podporu rodín s najnižšími príjmami, čo predstavuje 1,4 miliardy eur. Na 40 percent rodín so strednými príjmami sa vynakladá vyššia celková suma, a to 1,7 miliardy eur, v relatívnom vyjadrení to predstavuje menšiu podporu na rodinu. Pre 30 percent rodín s najvyšším príjmom je vyčlenených 1,1 miliardy eur. Táto disproporcia naznačuje, že značná časť prostriedkov putuje aj do príjmovo vyšších skupín obyvateľstva, čo otvára priestor pre diskusiu o efektivite a adresnosti celého systému.
Z hľadiska financovania sociálneho systému je potrebné skonštatovať, že Slovensko v žiadnom prípade nepatrí medzi krajiny s veľkým sociálnym štátom. Podľa dostupných dát v roku 2022 Slovensko dávalo na sociálne výdavky len 19,1% z HDP, pričom ide o nižší podiel ako je priemer OECD (21,1) a menej ako v Čechách (22) Poľsku (22,7) a Rakúsku (29).
Systém financovania sociálnej sféry by mal byť dvojpilierový, v ktorom budú prevládať súkromné a dobrovoľné schémy a doplňujúcim k nim bude verejný pilier, ktorý bude adresne garantovať základný životný štandard obyvateľov v ich núdzi.
Štátna podpora rodiny s deťmi
Rozsiahlejšia štátna podpora rodiny s deťmi je v rámci kapitoly ministerstva práce tvorená finančnými jednorazovými a opakovanými štátnymi dávkami, pričom prevažnú časť týchto výdavkov tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Pri ich poskytovaní sa nesleduje a ani netestuje príjem rodiny. Napríklad nárok na prídavok na dieťa vzniká tým, že sa oprávnená osoba stará o nezaopatrené dieťa a má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR.
Tieto dávky boli zavedené s cieľom pomôcť rodičom so zabezpečením starostlivosti o nezaopatrené deti s ich výchovou a výživou. Sú výrazne zamerané na peňažné benefity na úkor služieb oproti iným krajinám EÚ. Ich plošným poskytovaním sa dostávajú aj do rodín, ktoré ich vzhľadom k svojim vyšším príjmom nepotrebujú a stráca sa tak pri nich zmysel pomôcť tým, ktorí pomoc reálne potrebujú. Aj chudobnejší daňovníci tak nedobrovoľne prispievajú na prídavky na deti či rodičovský príspevok bohatším rodičom.
K tomu sa pridáva ďalšia deformácia, ktorá je obsiahnutá v rodičovskom príspevku, a to nárok na neho aj poberateľovi, ktorý zároveň v tom čase pracuje.
Celková výška štátnej podpory na priemernú rodinu počas prvých piatich rokov je až na úrovni takmer 9900 eur ročne, resp. 824 eur mesačne. Súčasťou tejto podpory je aj dávka materskej dovolenky, ktorá je tiež plošná a navyše je značne štedrá. Z nemocenského poistenia garantuje poberateľom až 75 % ich hrubej mzdy. Nárok majú aj otcovia (dokonca aj súčasne matka i otec), pričom priemerná výška otcovskej dávky bola v roku 2019 až 891 eur mesačne.
Takáto štedrá a navyše v čase zvyšovaná podpora z peňazí iných (v tomto prípade prostredníctvom nemocenského poistenia) motivuje k jej získaniu. Výsledkom je rýchly nárast poberateľov, najmä u otcov.
Sociálne poistenie
Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia. Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie.
V oblasti sociálneho zabezpečenia je najdôležitejšie vedieť, v ktorom štáte je potrebné platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Od toho závisia aj Vaše nároky na dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad rodinné dávky, prípadne iné dávky sociálnej ochrany. Predpokladom výplaty a poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia je ich uplatnenie. Najčastejšou formou uplatnenia je podanie písomnej žiadosti na príslušnom úrade, keďže na Slovensku existuje niekoľko úradov a každý z nich poskytuje iný typ dávok sociálneho zabezpečenia.
Dobrovoľné poistenie ako súčasť sociálneho systému
Dobrovoľné poistenie je jednou z možností, ako sa môžu občania zabezpečiť v rôznych životných situáciách. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac.
-
Platenie poistného: Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 072024). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.
-
Výpočet poistného: Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
Príklad výpočtu poistného: Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2024 určila vymeriavací základ 652,00 eur (Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eur a maximálny vymeriavací základ 9 218,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (28,68 eur), 18 % na starobné poistenie (117,36 eur), 6 % na invalidné poistenie (39,12 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (30,97 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (13,04 eur).
-
Zmena vymeriavacieho základu: Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.
Príklad: Fyzická osoba podala prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2024. Dobrovoľné dôchodkové poistenie jej vzniklo dňom podania prihlášky, t. j. 15. marca 2024. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie si určila v sume 652,00 eur. Plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca 2024. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. Táto dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba od 1. októbra 2024 platí už poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu 1 000,00 eur. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2024 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2024 a najneskôr 31.
-
Súbeh povinného a dobrovoľného poistenia: Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Príklad: Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2024 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (9 128,00 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur - z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností.
Sociálne služby
Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácií. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev.
Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR podľa zákona o IPČ a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorou je vyhláška MPSVR SR č. 51/2025 Z. z.
Potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti najmä v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie je v súčasnej dobe jedna z najaktuálnejších tém v poskytovaní pomoci a podpore viacerým skupinám obyvateľov, predovšetkým seniorom, osobám so zdravotným postihnutím, s chronickým ochorením a osobám odkázaným na dlhodobú pomoc inej osoby pri zvládaní každodenných aktivít.
Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie.
Dlhodobé problémy a výzvy
Dlhodobé problémy v sociálnom systéme na Slovensku priamo vyplývajú z hlavných deformácií vo verejných financiách - z nadmernej úlohy a zasahovania vlády v ekonomike a spoločnosti. Viac ako polovica obyvateľov Slovenska sú klientmi verejného sociálneho systému, ktorý im z daní a sociálnych odvodov poskytuje rôzne sociálne dávky a služby, a to aj tým, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú. Spoločným problémom v sociálnom systéme na Slovensku je prílišná úloha vlády v ňom s nárokmi na vysoký objem zdrojov a zároveň spoliehanie sa mnohých ľudí na iných, osobitne na štát. Toto v značnej miere nahradilo a vytlačilo disponibilné súkromné zdroje, individuálnu zodpovednosť za svoje zabezpečenie, pomoc v rodine a iné formy dobrovoľnej solidarity.
Závislosť občanov od štátu je výrazná napríklad v starobnom dôchodkovom systéme, ktorý je v situácii neustále starnúcej populácie finančne neudržateľný v súčasnej podobe. Dlhodobo udržať takto nastavený systém bude náročné. Slovensko dosiahlo len tretinu potrebnej konsolidácie verejného dlhu. Na jeho stabilizáciu bude v najbližších rokoch potrebné ušetriť päť miliárd eur.
Podľa naposledy zverejneného Indexu sociálnej spravodlivosti bol slovenský sociálny štát z hľadiska kvality tesne pod priemerom hodnotených krajín, čo z hľadiska vyššie uvedených dát ohľadom podielov výdavkoch na sociálne veci na HDP nie je zlý výsledok, ale zároveň poukazuje na fakt, že na Slovensku existoval zásadný priestor na zlepšenie kvality sociálneho systému.
Fakt, že na Slovensku máme v nastaveniach sociálneho systému viacero problémov, potvrdili aj analytici RRZ. Prvým podľa nich je fakt, že „pojem chudoba nie je na Slovensku legislatívne upravený.“ Druhým problémom, podľa analytikov RRZ je samotná výška životného minima: „v roku 2004 bola hodnota životného minima vyššia ako hranica chudoby pre dvojicu s dvoma deťmi, avšak v súčasnosti je hodnota životného minima voči hranici príjmovej chudoby približne na polovičnej úrovni.“ A tretím zásadným problémom je podľa nich fakt, že: „po roku 2014 začal počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi významne klesať, kým počet ľudí pod hranicou príjmovej chudoby sa významne nemenil. Výsledkom je, že napriek podobnému počtu ľudí ohrozených (relatívnou) príjmovou chudobou, štát nastavením sociálneho systému pomáha čoraz menšej skupine ľudí v hmotnej núdzi.“
Problémy nášho sociálneho systému však nie sú v limitoch medzinárodných metodík, ale skôr v zlom nastavení a našich domácich prístupoch a politikách. Základný problém nášho sociálneho systému tkvie v zlom nastavení životného minima, ktorého výška nevyjadruje žiadnu reálnu hodnotu.
Dobrým príkladom nekoncepčnosti sociálnej politiky na Slovensku je neschopnosť definovať a systémovo riešiť takú podobu chudoby, ktorou je energetická chudoba. Odborníci na Slovensku na tento problém dlhodobo upozorňovali, no v podstate sa nič nezmenilo ani počas kríz v rokoch 2020-2023. Dodnes nebola energetická chudoba definovaná a už vôbec nie systémovo (adresne) riešená.
Pričom práve tento spôsob verejnej diskusie pomáhal presadzovaniu sa neoliberálnych politík do sociálneho systému. Rovnako však, pomáhala demontáži sociálneho systému aj verejná debata ohľadom „zneužívania“ sociálnych dávok rómskou komunitou a „zarábania na rodení detí.“ To, že tieto pohľady sú nezmyselné a k žiadnemu skutočnému systémovému zneužívaniu dávok nedochádza a nikdy nedochádzalo, upozorňujú odborníci už roky, no táto téma bola dlhodobo zneužívaná aj politikmi, ktorí si týmto spôsobom budovali popularitu, prostredníctvom ktorej následne vedeli presadzovať aj politiky, ktoré v konečnom dôsledku dnes poškodzujú aj strednú triedu a celú spoločnosť. Aj v tomto prípade ide o dlhodobé zhoršovanie sociálnej situácie, nielen v rómskych osadách a vylúčených komunitách, ale takéto nastavenia sociálneho systému poškodzujú aj rodiny (najmä rodiny s deťmi) väčšinovej spoločnosti a strednej triedy.
Nízky podiel miezd na HDP a jeho vplyv na chudobu
Slovenský medián ekvivalentného disponibilného príjmu je relatívne nízky z viacerých dôvodov. Nízky podiel miezd na HDP, nízky podiel miezd na pridanej hodnote, nízke sociálne dávky a náhrady príjmov - toto všetko vplýva na relatívne nízky medián ekvivalentného disponibilného príjmu a tým aj na relatívne nízky podiel obyvateľstva žijúcich pod hranicou chudoby na Slovensku. Aj z týchto dôvodov je potrebné k hodnoteniam len na základe hranice rizika chudoby pristupovať opatrne a s rešpektom.
Odborníci sa zhodujú v tom, že chudoba má viacero rozmerov a s cieľom niektoré z jej rozmerov zachytiť, sa v EÚ používa aj ďalší indikátor: ‚miera rizika chudoby a sociálnej exklúzie (vylúčenia)‘. Ide o indikátor, ktorý zohľadňuje tri ukazovatele: 1. nízky príjem; 2. (závažnú) materiálnu depriváciu (stav, kedy si domácnosť nemôže dovoliť aspoň 4 z 9 položiek zahŕňajúcich napríklad osobný automobil; jeden týždeň dovolenky mimo domova; jedlo z mäsa, kuraťa alebo vegetariánsky ekvivalent a ďalšie); 3. vysoký podiel nepracujúcich členov domácnosti (resp.: nízka miera pracovnej intenzity). Ak domácnosť spadá aspoň do jednej z troch uvedených kategórií, je považovaná za domácnosť ohrozenú rizikom chudoby alebo sociálnej exklúzie.
Návrhy na zlepšenie sociálneho systému
Analytici naznačujú, že stovky miliónov eur ročne je možné ušetriť efektívnym nastavením sociálnej pomoci. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej štúdii pod názvom: „Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč.“ analyzovala systém existujúcej pomoci.
Medzi navrhované riešenia patrí:
-
Zvýšenie adresnosti sociálnej pomoci: Zameranie pomoci na tých, ktorí ju skutočne potrebujú, a obmedzenie plošných dávok. Adresnosť je samozrejme žiadúca, najmä z dôvodu udržateľnosti verejných financií. Problémom je, že nie u všetkých sociálnych dávok je adresnosť možná, mnohokrát je pomalšia ako plošná a niekedy môže byť dokonca kontraproduktívna. Najmä napríklad v rodinnej politike.
-
Podpora individuálnej zodpovednosti: Motivácia ľudí k sebestačnosti a znižovanie závislosti od štátu.
-
Zníženie administratívnej a finančnej nákladovosti systému: Odstránenie duplicitných organizačných štruktúr a reforma sociálnych odvodov.
-
Liberalizácia trhu práce: Zrušenie minimálnej mzdy a vytvorenie podmienok pre zamestnávanie. Pracovať sa musí oplatiť. Keď sa nezamestnaný zamestná, tak jeho príjem musí stúpnuť. V súčasnosti to platí a aj poberateľom dávok v hmotnej núdzi sa finančne oplatí zamestnať sa: ich domácnosť bude mať trojnásobok doterajšieho príjmu.
-
Podpora dobrovoľnej solidarity: Vytvorenie motivačných podmienok pre dobrovoľnú solidaritu a súkromné aktivity v sociálnej sfére.
-
Reforma dôchodkového systému: Zavedenie osobnej zainteresovanosti a motivácie postarať sa o svoj dôchodok a o svojich blízkych bez politických zásahov. Pri zavádzaní opatrení tohto typu sa zabúda, odkiaľ pochádzajú zdroje financovania. Tie vytvára súčasná produktívna časť populácie a následne sa len prerozdeľujú na dôchodky a iné sociálne dávky. Pre finančnú udržateľnosť priebežného dôchodkového systému je dôležitý pomer prispievateľov a dôchodcov.
V posledných rokoch je tento prístup vo verejnej debate už menej prítomný a začal sa lámať až po roku 2016, kedy sa na Slovensku začala vnímať prítomnosť tzv. pracujúcej chudoby, čo bolo v rozpore s vyššie uvedeným citátom.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie. Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby. Ide o ucelený pohľad a zároveň víziu do roku 2030, ktorá má pomôcť vytvárať a zlepšovať podmienky opätovného začleňovania ľudí bez domova do bežného života a preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku bezdomovstva. Na pripravenú Koncepciu nadväzuje Akčný plán na roky 2024-2026, ktorý schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 29. mája 2024. Prináša konkrétne opatrenia, ako čo najefektívnejšie a merateľne pomôcť ľuďom, aby nezostávali bez strechy nad hlavou a osamotení.