Starostlivosť o zdravie a bezpečnosť v zamestnaní je komplexná problematika, ktorá zahŕňa súbor opatrení, zásad, princípov, postojov, správania a aktivít, ktoré pomáhajú eliminovať nepriaznivé dôsledky práce. Jej hlavným zámerom je zabezpečiť zdravé a bezpečné pracovné podmienky, čo predstavuje kľúčový nástroj na budovanie úspešného, zdravého a produktívneho pracovného prostredia.
Definícia a význam BOZP
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) predstavuje komplex pravidiel, opatrení a legislatívnych predpisov, ktorých účelom je zabezpečiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov pri výkone zamestnania. Kedysi bola BOZP chápaná len ako prevencia pred úrazmi, zameraná predovšetkým na bezpečnosť technických zariadení a pracovných postupov. Neskôr sa začal klásť dôraz na zdravé pracovné prostredie, ľudský faktor a ochranu zdravia pri práci. Súčasné chápanie pojmu „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ vychádza z filozofie, ktorú priniesla reorganizácia legislatívy Európskej únie v tejto oblasti koncom 80. rokov. Rámcová smernica 89/391/EEC vyžaduje, aby bola bezpečnosť práce zabezpečená s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou.
Rozšírený záber ochrany zamestnancov
Ochrana zamestnancov zahŕňa podmienky pre uspokojivú a dôstojnú prácu, pohodu pri práci, sociálnu ochranu zamestnancov, priaznivé pracovné vzťahy, ale aj ochranu materiálnych hodnôt, pracovného a životného prostredia. Aby sa zdôraznil tento široký záber ochrany zamestnancov, zaviedol sa koncom 90. rokov nový pojem „ochrana práce“, čo je dosť nešťastný preklad anglického výrazu: „Labour Protection“, nakoľko neochraňujeme prácu, ale zamestnancov pri práci. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je regulovaná legislatívou, ktorá vychádza z legislatívy EÚ a Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Podporujú ju aj technické normy, odporúčania, zásady, princípy a stratégie medzinárodných inštitúcií.
Legislatívny rámec a povinnosti zamestnávateľa
Slovenské právne predpisy určujú zamestnávateľovi mnoho povinností na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, ale aj osôb, ktoré sa s jeho vedomím nachádzajú na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a starostlivosť o zamestnancov je zodpovedný v prvom rade zamestnávateľ. Úlohy zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci zamestnávateľa. Štátne orgány dohliadajú na plnenie úloh zamestnávateľa na úseku zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov.
Kľúčové právne predpisy
- Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
- Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
- Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
- Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
- Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v znení zákona č. 104/2015 Z.
- Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.
Povinnosti zamestnávateľa v praxi
Zamestnávateľ zabezpečuje plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní každého zamestnanca najmenej raz za tri roky s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Obsah oboznamovania a pravidelnosť opakovaného oboznamovania musí byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancami.
Oboznamovanie a školenia
Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. Oboznamovať zamestnancov by mali vedúci zamestnanci, nakoľko tí, podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce utvárajú priaznivé pracovné podmienky a zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo oboznamovať môžu aj iné osoby, napr. zamestnávateľov bezpečnostný technik a tiež aj dodávateľsky osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s príslušným rozsahom oprávnenia. Vzdelávanie v oblasti BOZP je nevyhnutné. Okrem klasických školení na pracovisku sú dnes čoraz populárnejšie aj online kurzy, ktoré sú flexibilné a efektívne.
Hodnotenie rizík a prevencia
Hodnotenie rizík je proces posúdenia rizík pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vyplývajú z nebezpečenstiev na pracovisku. Posúdenie rizík môže zamestnávateľ vykonať sám alebo dodávateľským spôsobom. Zamestnanci by mali byť aktívne zapojení do identifikácie rizík aj do prípravy riešení.
Pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba
Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, za určitých podmienok vlastnými zamestnancami. Ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Koncepcia politiky BOZP
Zákon ukladá zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorý vykonáva ekonomické činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia je povinný písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania.
Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)
V prípade potreby musia byť osobné ochranné pracovné prostriedky poskytnuté zamestnancom zadarmo.
Starostlivosť o profesionálnych a neprofesionálnych vodičov
Zamestnávateľ zabezpečí plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. pri oboznamovaní aj zamestnanca - profesionálneho vodiča nezávisle na ustanovenú odbornú spôsobilosť zamestnanca - vodiča profesionála v zákone č. 280/2006 Z. Ustanovenie § 39 ods. 1 Zákonníka práce, v ktorom vo vymedzení právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zahrnuté aj technické normy a dopravné predpisy je potrebné vysvetľovať v spojitosti s oboznamovaním podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. tak, že oboznamovanie zamestnancov s dopravnými predpismi má byť len u zamestnávateľov, u ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky na vonkajšom alebo vnútornom pracovisku vrátane motorových vozíkov, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Len v tomto prípade si takéto oboznamovanie s dopravnými predpismi vyžaduje charakter práce.
V ostatných prípadoch zamestnávateľ nie je povinný oboznamovať zamestnancov - profesionálnych a neprofesionálnych vodičov podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. Zamestnávatelia môžu na báze dobrovoľnosti pre svojich zamestnancov - profesionálnych aj neprofesionálnych vodičov vykonávať školenia aj z právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky, aj keď zákon č. 124/2006 Z. z. to neukladá. Týmto zabezpečením sa však môžu zbytočne zvyšovať ich finančné náklady.
Neprofesionálny vodič, ktorý na pracovnej ceste vedie vozidlo zamestnávateľa a ktorý zodpovedá zamestnávateľovi za prípadné ním zavinené škody spôsobené na vozidle, ako aj za škody spôsobené tretím osobám, najmä poškodením alebo zničením vozidla alebo jeho výbavy pri porušení predpisov o cestnej premávke z viny vodiča, neodborným zásahom do vozidla a zanedbaním povinnosti zaistiť vozidlo pred krádežou, sa musí riadiť pokynmi, resp. vnútornými predpismi, v ktorom zamestnávateľ upravuje používanie, plánovanie a povoľovanie jázd služobných vozidiel, postup pridelenia služobných vozidiel, ako aj používanie súkromných vozidiel na služobné účely. Avšak takýto vodič nie je povinný absolvovať skúšobnú jazdu zamestnanca pred pridelením služobného vozidla.
Daňové aspekty starostlivosti o zdravie
Obsahom tejto témy je aj problematika starostlivosti zamestnávateľov o ochranu a upevňovanie zdravia zamestnancov, ako aj bezpečnosť pri práci, a to aj z daňového aspektu podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov, ak sú hradené v rozsahu povinností ustanovených osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon o ochrane zdravia (t. j. zákon č. 355/2007 Z. z.), zákon o BOZP (t. j. zákon č. 124/2006 Z. z.), prípadne ďalšie predpisy MZ SR.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti
Podľa § 30 ods. 3 zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, ako aj u zamestnanca alebo inej fyzickej osoby, ktorých zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis (napr. zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene zákona a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak ide o práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pretože ide o povinnosť ustanovenú osobitným predpisom, tieto náklady sú uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 ZDP. Z hľadiska zamestnanca hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom nie je predmetom dane. Vyplýva to z § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.
Ak zamestnávateľ uhradí zamestnancom lekárske preventívne prehliadky na základe kolektívnej zmluvy, ktorá nie je osobitným predpisom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov, náklady vyfakturované zdravotným strediskom nie sú daňovými výdavkami. U zamestnanca, ktorý prehliadku absolvoval, hodnota preventívnej lekárskej prehliadky vyfakturovaná zdravotníckym zariadením zamestnávateľovi je podľa § 5 ods. 5 písm.
Nežiaduce udalosti a informovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik nežiaducej udalosti. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach. V prípade otázok sa môžete obrátiť na miestne príslušný Inšpektorát práce.
tags: #starostlivost #o #zdravie #v #zamestatni