V živote sa občas stretneme so situáciami, kedy je potrebné zabezpečiť ochranu práv a záujmov osôb, ktoré nie sú schopné samostatne konať vo svojom mene. V takýchto prípadoch nastupuje inštitút opatrovníctva, ktorý má za cieľ zabezpečiť zastúpenie a ochranu týchto osôb.
Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, predstavuje oprávnenie osoby vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti, meniť ich, zabezpečovať alebo rozhodovať o ich zániku. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom.
Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, resp.
V súčasnej slovenskej legislatíve už nie je možné zbaviť osobu svojprávnosti v plnom rozsahu. Namiesto toho súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. S účinnosťou od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je v Občianskom zákonníku obsolentná.
Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Rozhodovanie v tejto oblasti patrí výlučne do právomoci súdu.
Návrh na obmedzenie spôsobilosti
Ak existujú pochybnosti o schopnosti osoby samostatne robiť právne úkony, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Návrh môže podať:
- Blízka osoba (osoba v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorá by ujmu jednej osoby dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú).
- Ten, kto má na veci právny záujem (napr. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb, zamestnávateľ, veriteľ).
- Osoba, o ktorej spôsobilosti sa má konať.
Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by mal obsahovať:
- Osobné údaje osoby, ktorej sa konanie týka.
- Stručný opis jej zdravotného stavu (napr. diagnóza, zistená lekárom).
- Konkrétne dôvody, prečo nie je schopná sama konať (napr. nerozumie významu svojich úkonov, nedokáže komunikovať, rozhodovať sa).
- Aké oblasti života sa má obmedzenie týka (napr. hospodárenie s peniazmi, právne úkony, zmluvy, zdravotná starostlivosť).
- Lekársku správu alebo posudok psychiatra či neurológa, ktorý potvrdí diagnózu a mieru obmedzenia schopností.
Priebeh konania
Súd po prijatí návrhu začne konanie, vypočuje blízke osoby, vyžiada si znalecký posudok (zvyčajne od psychiatra) a prípadne vypočuje aj osobu, ktorej sa konanie týka (ak je to možné). Súd je povinný osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt.
Dôkazné prostriedky
V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania. Súd musí zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.
Rozhodnutie súdu
Po ukončení dokazovania súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a zároveň určí opatrovníka. V rozhodnutí súd presne vymedzí rozsah obmedzenia, t.j. ktoré právne úkony osoba nemôže robiť alebo naopak, ktoré právne úkony robiť môže.
Opatrovník: Kto ním môže byť a aké sú jeho povinnosti?
S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Opatrovník je osoba, ktorá je určená súdom na zastupovanie a ochranu záujmov osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Kto môže byť ustanovený za opatrovníka?
Za opatrovníka môže byť ustanovená fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce predpoklady:
- Spôsobilosť na právne úkony.
- Morálne a osobnostné predpoklady.
- Zdravotné predpoklady.
- Finančné zabezpečenie (trvalý príjem).
- Bydlisko.
- Vzájomné vzťahy s opatrovaným.
- Prípadná kolízia záujmov.
- Súhlas s výkonom práv a povinností vyplývajúcich z funkcie opatrovníka.
Súd pri výbere opatrovníka zohľadňuje záujmy a potreby opatrovanca. Zvyčajne sa uprednostňujú blízke osoby (rodinní príslušníci), ak sú spôsobilé a ochotné vykonávať funkciu opatrovníka.
Práva a povinnosti opatrovníka
Opatrovník má v zmysle rozhodnutia súdu povinnosť zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho majetok tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach.
Kolízny opatrovník je špecifickým typom opatrovníka, ktorý je ustanovený v prípadoch, keď dôjde k stretu záujmov medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi, alebo medzi maloletými deťmi navzájom. Jeho hlavnou úlohou je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. V takýchto prípadoch súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.
Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol ustanovený, alebo skončením príslušného konania.
Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k účasti na pojednávaniach, vyjadreniu sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovaniu dôkazov a navrhovaniu, ako má súd vo veci rozhodnúť v záujme dieťaťa.
Príklady z praxe
- Alzheimerova choroba: Ak osoba trpí Alzheimerovou chorobou a nie je schopná rozumieť významu svojich úkonov, nedokáže komunikovať a rozhodovať sa, je možné podať návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Súd v takomto prípade môže obmedziť jej spôsobilosť napríklad v oblasti hospodárenia s peniazmi a právnych úkonov.
- Bipolárna porucha: Ak osoba s bipolárnou poruchou v manickej fáze uzatvára nevýhodné zmluvy a zadlžuje sa, je možné podať návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami.
- Zdravotné postihnutie: V prípade osoby so zdravotným postihnutím, ktorá sa nedokáže sama rozhodovať, je možné podať návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony a ustanoviť opatrovníka, ktorý bude zabezpečovať jej záujmy.
- Schizofrénia: Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony.
Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo pracovnú skupinu na vypracovanie vecného zámeru, ktorý by priniesol reformu opatrovníctva dospelých a ochranu seniorov. Cieľom je zmodernizovať právnu úpravu opatrovníctva, ktorá vychádza zo znenia občianskeho zákonníka z roku 1964 a nerešpektuje súčasnú sociálnu a demografickú štruktúru obyvateľstva.
Medzi navrhované zmeny patrí napríklad návrh na vytvorenie elektronickej databázy opatrovancov, ktorá by slúžila na preverenie spôsobilosti na právne úkony konkrétnej osoby a bola by v nej uvedená aj osoba opatrovníka. Taktiež sa diskutuje o úprave systému odmeny opatrovníka, ktorý by mal brať do úvahy cieľ posilnenia ochrany opatrovancov formou kvalitnej právnej služby a zároveň primeranosť odmeny vynaloženému času a počtu úkonov.
tags: #opatrovnik #a #jeho #menovanie