Starostlivosť o rodičov na Slovensku: Komplexný pohľad na rodinné výzvy a riešenia

Rodina je pre väčšinu Slovákov základným pilierom istoty, blízkosti a dôvery. Napriek tomu sa v mnohých domácnostiach objavujú stres, napätie a témy, o ktorých sa radšej nehovorí. Nový rozsiahly prieskum finančného domu UNIQA, ktorý skúmal, ako sa na Slovensku žije rodinám v roku 2025, a prieskum neziskovej organizácie JEDEN RODIČ, ktorý sa zameral na jednorodičovské domácnosti, prinášajú komplexný pohľad na pocit bezpečia v rodine a na výzvy, ktorým čelia slovenské domácnosti. Výsledkom je komplexný pohľad na pocit bezpečia v rodine, ktorý sa v mnohých domácnostiach ukazuje krehkejší, ako by sa mohlo zdať.

Pocit bezpečia v rodinách

Prieskum UNIQA, do ktorého sa zapojilo viac ako dvetisíc respondentov z celej Slovenskej republiky vo všetkých vekových kategóriách, v rôznych rodinných stavoch a životných situáciách, odhalil, že priemerná úroveň bezpečia v slovenských rodinách dosahuje 62 bodov zo 100. Ľudia sa cítia najlepšie vo svojom vlastnom dome - v priestore, ktorý im poskytuje pokoj a súkromie. Vysoké skóre má aj každodenné fungovanie, ak ho rodiny aktívne zdieľajú - napríklad spoločné stolovanie, výlety alebo starostlivosť o domácich miláčikov. Naopak, najnižšie hodnotenie uvádzali rodiny v oblasti vplyvu vonkajšieho sveta a následne zdravotníctva a starostlivosti.

Miera bezpečia je komplexným ukazovateľom toho, ako veľmi sú rodiny pre ľudí ich bezpečným prístavom - či vnímajú svoju rodinu ako oporu, zázemie a miesto, kde môžu byť sami sebou. Pocit bezpečia nevychádza zo zloženia rodiny, ale z kvality vzťahov.

Miera bezpečia podľa typu rodiny

Prieskum hlbšou analýzou ukázal, že pocit bezpečia v slovenských rodinách má dve slabé miesta: medzigeneračné nezhody na dianie vo svete a na politiku a obava z neschopnosti postarať sa o nemohúcich členov rodiny.

Témy, ktoré rozdeľujú rodiny

Atmosféru doma najčastejšie narúšajú silné emócie spojené s politikou a s dianím vo svete. Práve tieto rozhovory dokážu v rodinách vyvolať hádky či dlhodobé napätie. Mnohí preto priznávajú, že sa politickým debatám radšej vyhýbajú. Michal Mislovič, analytik prieskumnej agentúry NMS, potvrdzuje, že politika a názory na globálne otázky nás v rodinách najviac rozdeľujú, pričom tento názor zdieľajú častejšie mladšie ročníky.

Jednotlivé krízy mali zároveň vplyv aj na kvalitu života obyvateľov Slovenska. Z týchto dôvodov môže byť preto politika oblasťou, ktorá rodinu najviac rozdeľuje. Mnohé domácnosti zároveň priznávajú, že o politike v rodine radšej nehovoria, pretože vedia, že by sa dostali do hádok a konfliktov. Medzigeneračné rozdiely v názoroch teda zostávajú pod povrchom, ale prispievajú k tichej frustrácii, ktorá oslabuje otvorenosť a blízkosť.

Financie sú hlavným zdrojom hádok a napätej atmosféry v slovenských domácnostiach. Až tretina slovenských rodín totiž minie všetko, čo zarobí. Len 30 % domácností na Slovensku žije bez finančnej rezervy. Pri následnom dopytovaní, čo je dôvodom tejto situácie až 70 % ľudí odpovedalo, že na finančnú rezervu im nezostávajú peniaze. Dvojnásobne to platí pre patchworkové rodiny, kde je prítomné platenie výživného, a pre rodiny s jedným rodičom, kde chýbajú rezervy každej tretej rodine.

Starostlivosť o blízkych: Kto sa postará?

Podľa prieskumu UNIQA až 28 % Slovákov má v širšej rodine niekoho odkázaného na starostlivosť a u 12 % rodín je na starostlivosť odkázaný niekto priamo u nich doma. Zaujímavým zistením v otázke starostlivosti o blízkych je nesúlad medzi očakávaniami a vlastnou ochotou pomôcť. Zatiaľ čo 84 % respondentov verí, že sa o nich blízki postarajú aj v starobe, len 70 % ľudí je pripravených postarať sa o svojich rodičov. Okrem toho sa vo väčšine prípadov táto starostlivosť týka výlučne žien. Takmer každý piaty opatrovateľ musel kvôli starostlivosti o starších ľudí obmedziť alebo opustiť svoju profesionálnu kariéru.

Prieskum pritom jasne ukázal, že obavy z nezvládnutia starostlivosti o nemohúcich členov rodiny patrí k jednému z faktorov, ktorý najviac ohrozuje pocit bezpečia slovenských rodín. Podľa prieskumu tvoria drvivú väčšinu ľudí, odkázaných na starostlivosť doma dospelí - až 81 %. Najčastejším dôvodom odkázanosti je vysoký vek alebo dlhodobá choroba. Ľudia sa starajú o nemohúcich doma najčastejšie preto, že je to želanie odkázaného člena rodiny, je to rodinná tradícia, a tiež, že profesionálna starostlivosť je drahá a nedostupná. Najnáročnejšia je pritom podľa nich časová a psychická záťaž. Väčšina rodín by uvítala finančnú podporu.

Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA, upozorňuje, že neschopnosť postarať sa o nemohúcich členov rodiny je nesporne jednou z najväčších výziev modernej doby - demografia je neúprosná. Na Slovensku žije takmer 460-tisíc ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením a takmer 200-tisíc z nich je odkázaných na pomoc iných osôb. Túto oblasť slovenské rodiny označili ako jeden z faktorov, ktorý ich pocit bezpečia najviac ohrozuje. Práve preto UNIQA priniesla na trh poistenie zníženej sebestačnosti v rámci životného poistenia, ktoré poskytuje možnosť vyplácania doživotnej renty pri dlhodobej starostlivosti, ktorá môže pomôcť a odľahčiť rodiny finančne.

Problémy jednorodičovských domácností

Nezisková organizácia JEDEN RODIČ predstavila na pôde Národnej rady SR výsledky prvého celoslovenského prieskumu jednorodičovských domácností. Unikátny prieskum, do ktorého sa zapojilo 1 173 jednorodičov zo všetkých krajov Slovenska, priniesol niekoľko alarmujúcich zistení. Najviac, až 47,68 % jednorodičov má jedno dieťa. A najviac detí bolo vo veku od 7 do 14 rokov.

Finančné problémy a diskriminácia

Finančné problémy sú pre jednorodičov mimoriadne náročné. Až 85 % jednorodičov uviedlo, že sa ich životná úroveň z dôvodu aktuálnej ekonomickej situácie zhoršila. Veľmi výrazne pre 48 % z nich, mierne pre 37 %. Závažným problémom je, že 38 % rodičov nepoberá žiadne výživné na dieťa - dôvodom je najčastejšie nezapísanie otca v rodnom liste, neplatenie druhého rodiča, prebiehajúce súdne konania, či oprávnený strach z násilia.

Bývanie predstavuje ďalšiu výzvu, keďže 22,8 % jednorodičov žije v komerčnom nájme, čo pre nich vytvára nestabilné a často nedostupné bývanie. Jednorodičia sa stretávajú s diskrimináciou a doslova nemožnosťou nájsť nájom za rozumnú cenu.

Až 47,2 % rodičov zažilo diskrimináciu pri hľadaní práce, len preto, že sú sami s deťmi. Bežnou súčasťou pracovných pohovorov boli otázky, ako: Kto vám postráži deti keď budú choré? Diskriminačné správanie uvádzajú ako bežné aj v zamestnaní. 38,7 % jednorodičov uviedlo znevýhodňovanie na pracovisku z dôvodu jednorodičovstva, ktoré často hraničilo až so šikanou. Otázka práce je pre jednorodičov kľúčová. Až 33,8 % hľadá flexibilnú pracovnú dobu a 21,5 % chce prácu z domu. Ďalším problémom je nedostupnosť predškolského vzdelávania, keďže 51,8 % rodičov nedokázalo umiestniť svoje dieťa do materskej školy kvôli nedostatku kapacít.

Osamelosť a potreba komunity

Až 84,1 % jednorodičov sa cíti osamelo a túžia po podporujúcej komunite. Riaditeľka organizácie JEDEN RODIČ Eva Marková zdôraznila, že napriek závažným problémom existujú riešenia.

Semafor riešení a Deklarácia práv jednorodiča

Organizácia JEDEN RODIČ na základe výsledkov prieskumu predstavila tzv. „semafor riešení“, ktorý jasne pomenúva osamelými rodičmi najpreferovanejšie oblasti na zmenu. Na podujatí podpísala spoločnú deklaráciu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Erikom Tomášom, ktorej cieľom je presadiť konkrétne systémové opatrenia na zlepšenie situácie jednorodičov a ich detí.

V krátkom časovom horizonte JEDEN RODIČ navrhuje:

• Komplexné sociálne poradenstvo po vzore ročného programu pomoci jednorodičom, ktorý už úspešne otestoval v praxi.
• Vytvorenie tzv. Atlasu jednorodičovských domácností.
• Zrýchlenie posudzovania sociálnych dávok.
• Vytvorenie siete komunitných jednorodičovských centier pre rodiny.

V strednodobom horizonte považuje za reálne:

• Ukotvenie statusu jednorodiča v legislatíve.
• Právo na prednostné prijatie dieťaťa v škôlke.
• Daňové zvýhodnenie jednorodičov po vzore iných európskych krajín.
• Vytvorenie služby dočasnej starostlivosti o dieťa.

Najdlhší časový horizont si bude vyžadovať:

• Flexibilita pracovného času.
• Regulácia nájomného bývania pre osamelých rodičov.
• Núdzové bývanie pre jednorodičovské rodiny.

Eva Marková zároveň pripomenula aj ekonomický aspekt: Ak by štát efektívne pomáhal jednorodičom vrátiť sa na pracovný trh, mohol by ušetriť ročne takmer miliardu EUR na dávkach a zároveň získať približne 60 miliónov EUR na daniach z príjmu. Na záver podujatia podpísal minister a riaditeľka n.o. JEDEN RODIČ Deklaráciu práv jednorodiča, ktorá hovorí o spolupráci pri podpore systémových riešení.

Podpora jednorodičov - Program Budúcnosť pre rodiny

V rámci programu Budúcnosť pre rodiny bolo sto jednorodičovským rodinám odvtedy posielaných každý mesiac presne sto eur. Približne v polovici trvania programu sa všetkých opýtali, na čo príspevok používajú. Z odpovedí je zrejmé, že najdôležitejšiu položku v rodinnom rozpočte tvoria základné potreby ako potraviny, hygienické pomôcky, sezónne oblečenie a podobne. Práve na tieto účely využíva 100 eurový príspevok až 72 zo 100 prijímateľov a prijímateliek finančnej pomoci.

V rodinách pozitívne hodnotili skutočnosť, že im príspevok umožňuje nakupovať kvalitnejšie a výživnejšie potraviny, ktoré si predtým nemohli dovoliť. Napríklad ovocie, zeleninu či lokálne mäsové výrobky. Z výberu ďalších možností vyplýva, že pomoc je určená najmä deťom. Tretina rodičov uviedla, že finančné prostriedky najčastejšie využívajú na podporu vzdelávania detí (náklady spojené priamo so školou či s doučovaním) a ich voľného času (krúžky alebo športové potreby). Ide najmä výdavky, ktoré sa týkajú školských pomôcok a poplatkov, ktoré je potrebné v škole a škôlke uhrádzať. Rodičia často spomínali aj náklady spojené s cestovaním. Veľmi pozitívne vnímajú aj možnosť, že sa vďaka finančnej podpore môžu ich deti zapojiť do spoločenských aktivít ako ísť na školské výlety, do školy v prírode, na lyžiarsky výcvik a podobne.

Významná časť (25 %) jednorodičov uviedla, že príspevok 100 eur využíva aj na zdravotnú starostlivosť. Časť rodičov, ktorá získala podporu z programu, sa totiž stará o deti so zdravotným znevýhodnením či ťažkosťami s ich mentálnym zdravím. Dvanásť percent prijímateľov a prijímateliek príspevku v prieskume uviedlo, že ho najčastejšie využívajú na úhradu nájmu a na ďalšie náklady súvisiace s bývaním. Išlo najmä o nákup vybavenia detských izieb alebo náklady na rekonštrukcie a opravy.

Štátna podpora a benefity pre rodiny

Od januára 2026 si rodičia finančne polepšia vďaka rastu priemernej mzdy a životného minima. Zvýšia sa zásluhové dávky ako materské, tehotenská dávka aj rodičovský príspevok. Tehotenská dávka je dostupná od 13. týždňa tehotenstva, ak je žena nemocensky poistená. Pohybuje sa medzi 300 až 466 eurami mesačne v závislosti od príjmu. Materská dávka predstavuje 75 % priemerného hrubého zárobku. Od januára môže dosiahnuť až 2 329,90 eura mesačne. Rodičovský príspevok stúpne na 364,90 eura pre rodičov bez predchádzajúcej materskej a na 500,20 eura pre tých, ktorí pred pôrodom pracovali. Jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa zostáva na úrovni 829,86 eura (pri prvom až štvrtom dieťati), pri ďalších je nižší. Prídavok na dieťa zostáva 60 eur mesačne s možnosťou zvýšenia o 30 eur pri dôchodcovských opatrovateľoch.

Kľúčovým nástrojom rovnosti medzi mužmi a ženami je flexibilný pracovný čas, ktorý im umožňuje lepšie zosúladiť prácu a rodinu. Z prieskumu vyplynulo, že spoločnosť ešte stále vníma ženy ako tie, ktoré robia väčšinu domácich prác, či už je to varenie, pranie alebo upratovanie. Muži sa zase častejšie venujú opravám či šoférovaniu, no bežný chod domácnosti stále zostáva ženskou doménou. Ako spoločnú zodpovednosť oboch pohlaví vnímajú ľudia správu financií a starostlivosť o choré deti. Rovnosť, či už medzi pohlaviami alebo vekovými skupinami, je podľa nich dôležitá aj pre fungovanie firiem. Rovnováha v tíme môže totiž priniesť lepšie rozhodnutia, viac empatie a kreativity.

UNIQA Nadačný fond

UNIQA sa ako finančný dom snaží pomáhať rodinám primárne svojimi službami. Rozširuje však aj priamu pomoc rodinám cez svoje aktivity spoločenskej zodpovednosti. Založila Nadačný fond UNIQA vedený v Nadácii Pontis, prostredníctvom ktorého začne podporovať aj projekty starostlivosti, ktoré rodinám poskytnú aspoň krátkodobú úľavu. Pôjde napríklad o terénnu psychologickú pomoc alebo o tábory pre zdravé deti v rodinách, kde sa všetka pozornosť sústreďuje na chorého člena. Cieľom je, aby rodiny cítili, že v tom nie sú samy.

tags: #starostlivost #o #rodicov #slovensko #prieskum