Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí.
Škola je výchovno-vzdelávacou inštitúciou, ktorá v prvom rade vplýva na získanie určitého stupňa vzdelania, ale zároveň je inštitúciou, ktorá má vplyv aj na ostatné stránky rozvoja a formovania osobnosti dieťaťa. Nie každé dieťa má rovnaké predispozície a nie každé dieťa má vytvorené rovnaké prostredie potrebné na úspešný proces získavania vedomostí a zručností. Prostredie samotné je veľmi dôležité pri vnímaní určitého zázemia pre pokojný priebeh týchto procesov. Deti v škole trávia podstatnú časť dňa a odohrávajú sa v tomto priestore dôležité aktivity zásadne ovplyvňujúce ich ďalší život.
Potreba sociálnej práce v školskom prostredí
Maloleté deti, ktoré by si zaslúžili pozornosť v podobe sociálnej intervencie, pochádzajú z rôzneho prostredia, či už je málopodnetné, normálne alebo premotivované. Ak upriamime pozornosť na societu detí, ktoré vyrastajú v málopodnetnom prostredí - v chudobe, nemôžeme si nevšimnúť rad možných negatívnych vplyvov, ktoré sťažujú proces výchovy a vzdelávania týchto detí.
Viacerí autori (Emmerová 2012; Zemančíková 2014; Molentová, Čermák 2014; Redayová 2015; Stehlíková a Pašková 2018) venujúci sa problematike prevencie a intervencie problémového správania žiakov v školskom prostredí poukazujú na to, že pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci vymedzenej problematiky a apelujú na potrebu systematickej a multidisciplinárnej spolupráce pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.
Legislatívny rámec a prekážky na Slovensku
V systéme sociálnej politiky štátu, samosprávy a iných ovplyvňujúcich činiteľov (mimovládne organizácie, cirkev, dobrovoľníci a pod.) sú legislatívou dané určité procesy, ktoré tieto jednotlivé subjekty vykonávajú alebo by ich mali vykonávať. Na zabezpečovanie ochrany a práv maloletého dieťaťa v ponímaní spomínaných legislatívnych noriem (zákonov) je potrebný tím sociálnych pracovníkov v štátnych a samosprávnych inštitúciách. Realita pri znižovaní nákladov spojených s fungovaním verejnej správy je taká, že z roka na rok sa počet týchto pracovníkov znižuje a agendy sa prerozdeľujú medzi zostávajúcich. Touto dekvantifikáciou úplne logicky trpí kvalitatívna stránka reálnych výkonov smerujúcich k sociálnej intervencii na všetkých úrovniach.
Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje. V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Nedávne legislatívne zmeny (účinné od 1. januára 2025)
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinné od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/2014 Z. z.“).
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
Sociálny pedagóg vs. sociálny pracovník
Sociálny pedagóg a sociálna práca predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú (Kaplánek 2013). Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva (Bakošová 2012).
Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín. V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín (Kaplánek 2013).
Koncept sociálnej práce v školskom prostredí
V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené.
Zámerom Konceptu sociálnej práce v školskom prostredí na Slovensku je poukázať na to, že žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (ako napríklad zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napríklad rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete). Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávacie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.
Kompetencie školských sociálnych pracovníkov
Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce (Havrdová 1999, in: Truhlářová 2013). Levická (2015) poukazuje na komplexnosť uchopenia pojmu kompetencie sociálnych pracovníkov a na základe toho odlišuje kompetencie vzťahujúce sa k vedeckej práci, kompetencie potrebné pre sebareflexiu, profesijné kompetencie a podobne.
Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácií a organizácií, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv (Raines 2013).
Praktické uplatnenie školského sociálneho pracovníka
Školský sociálny pracovník pôsobí a sídli priamo v základnej škole. Má vlastnú miestnosť v škole s bezproblémovým prístupom hlavne pre deti. V budove školy je potrebné zaviesť navádzacie tabule, pre lepší prístup k tomuto zamestnancovi.
Školský sociálny pracovník bude správne zamestnancom školy (v rámci školského zariadenia). Jeho aktivity sa zameriavajú hlavne na prevenciu problémového správania v primárnej, sekundárnej a terciárnej úrovni.
- V primárnej prevencii ide o včasné odhalenie náznakov sociálno-patologického správania, v sekundárnej prevencii na podchytenie skupiny, alebo jednotlivca nachádzajúceho sa v rizikovom prostredí, alebo situácii a v terciárnej prevencii o zabránenie prehlbovania alebo opakovania sociálno-patologického správania.
- V preventívnej činnosti sociálny pracovník vypracuje plán preventívnych aktivít na jeden školský rok. Môže ísť napríklad o spoluprácu s učiteľmi na výchovných hodinách (napr. občianskej výchovy) alebo organizáciu špecializovaných aktivít v spolupráci s inými odborníkmi, ak si to vyžaduje téma.
- V intervenčnej činnosti sa zameriava hlavne na preskúmanie podnetov, na monitoring žiakov so zníženými známkami zo správania, žiakov s pokarhaním, žiakov podozrivých zo záškoláctva, žiakov s výrazne neuspokojivými výsledkami, navrátených z ústavnej výchovy, žiakov s problémami v správaní, sociálne zanedbaných žiakov.
- V otázkach vyhľadávania organizuje a vyhodnocuje školský sociálny pracovník prieskumné metódy na zistenie napríklad šikanovania, rasizmu, ponižovania, týrania. V intervencii sú aktivity nasmerované hlavne na zásah proti šikanovaniu, agresii, záškoláctvu, požívaniu omamných a psychotropných látok, sexuálnemu nátlaku.
Pracovná náplň a prostredie
Ďalšou úlohou školského sociálneho pracovníka bude evidencia riešených prípadov a vytvorenie programu práce s dieťaťom, ktoré bude potrebovať pomoc školského sociálneho pracovníka. Dôležité je tiež v čo najkratšej dobe intervenovať pri zistení vzniku konkrétneho problému.
Pracovný čas školského sociálneho pracovníka sa riadi potrebami školy, teda zhruba od 7.30 do 16.00. V prípade práce inde ako vo svojej miestnosti je potrebné, aby bol pri dverách odkaz na miesto zastihnutia. Priestory pre rozhovory by mali byť vhodné aj pre malé deti, s nízkym sedením. Stretnutia sa môžu uskutočňovať v interiéri (v miestnosti sociálneho pracovníka, v triede, jedálni, herni) ako aj v exteriéri.
Školský sociálny pracovník taktiež spolupracuje s učiteľmi a stará sa o nástenky, kde podáva relevantné informácie pre žiakov. Dôležitá je tiež spolupráca s inými odborníkmi a prevencia voči sociálnopatologickým javom.