Článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa vypočítavajú odvody SZČO (samostatne zárobkovo činnej osoby) počas obdobia práceneschopnosti (PN) na Slovensku. Objasňuje pravidlá pre platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj možnosti pre vrátenie preplatkov.
Práceneschopnosť a odvody SZČO
Tu a tam sa stane, že i podnikateľov skolí chrípka či iná choroba. Živnostníci, ktorí platia sociálne odvody, majú nárok na poberanie nemocenskej dávky počas PN. Na rozdiel od zamestnancov sa u podnikateľov nesleduje príjem počas PN, musia však dodržiavať liečebný režim. Dôležitou výhodou je, že počas PN nemusia platiť sociálne odvody. SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Problém však nastáva, ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca. V takom prípade by zaplatenie odvodov v plnej výške znamenalo preplatok.
V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne.
Podmienky nároku na PN pre podnikateľov
K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. To znamená, že ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku.
Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
Postup pri ochorení živnostníka
Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú PN-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie.
Ak lekár vystaví potvrdenie o vzniku dočasnej PN-ky, tzv. ePN, živnostník nedoručuje žiadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná: na bankový účet živnostníka - prevodom (povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca), alebo na adresu trvalého pobytu - poštou.
Čerpanie a výpočet PN-ky
PN-ka sa čerpá: od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu, a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu. Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky.
Výška nemocenskej dávky
| Deň | Suma na 1 deň | Percento denného vymeriavacieho základu |
|---|---|---|
| 1. - 3. | 23,50685 € | 25 % |
| 4. a ďalší deň | 51,71507 € | 55 % |
Výpočet alikvotného vymeriavacieho základu
Ak je živnostník na PN len časť mesiaca, môže si vypočítať tzv. alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne. Väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Pri minimálnych odvodoch vypočítame výšku nemocenského takto: denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku.
Príklad výpočtu alikvotného vymeriavacieho základu
Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na PN-ke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura.
- Minimálny mesačný vymeriavací základ: 715 eur
- Minimálny vymeriavací základ: 652 eur
- Denný vymeriavací základ (pri minimálnych odvodoch): 23,50 €
- PN trvanie: 7 dní
- Výpočet:
- 1.-3. deň (25 %): 23,50 € × 0,25 × 3 = 17,63 €
- 4.-7. deň (55 %): 23,50 € × 0,55 × 4 = 51,70 €
- Celkom za 7 dní PN: 17,63 € + 51,70 € = 69,33 €
Ak by nebol na PN, zaplatil by 216,13 eur.
Živnostníci s vyšším príjmom a vyšším vymeriavacím základom počítajú odvody zo svojho skutočného vymeriavacieho základu. Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na PN-ke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.
Ako požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu
Živnostník môže poisťovňu písomne požiadať o výpočet odvodov. V žiadosti uvedie, o čo žiada a počas akého obdobia bol na PN. Pobočka poisťovne následne zašle informáciu o výške odvodov a dátume splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
Preplatky a nedoplatky na odvodoch
Ak živnostník napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti: automatické vrátenie alebo žiadosť o vrátenie. Ak poisťovňa pri kontrole zistí preplatok, vráti ho do 60 dní. Ak živnostník požiada o vrátenie, poisťovňa musí preplatok vrátiť do 30 dní. Dôležité je vedieť, že po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný. Je možné požiadať aj o presunutie preplatku na poistnom na nasledujúci kalendárny mesiac.
Zdravotné odvody počas PN
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.
- Živnostníci s minimálnymi odvodmi: Zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok a skutočný vymeriavací základ živnostníka. Ak bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok. Minimálny preddavok na poistné zamestnanca vo výške 41,08 eura mesačne sa neuplatňuje za obdobie, kedy je zamestnanec poistencom štátu, ak je SZČO, alebo osobou so zdravotným postihnutím. Zamestnanec je povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi.
- Živnostníci s odvodmi nad minimálnou hranicou: Poisťovňa porovná vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
Minimálne odvody do zdravotnej poisťovne v roku 2025 predstavujú sumu 107,25 €.
Ak si zamestnanec na celé obdobie zdravotného poistenia v danom mesiaci uplatnil výnimku z dopočtu, tak sa v mesačnom výkaze preddavkov na poistné na ZP v časti „Neuplatnenie min. preddavku“ uvádza príznak „A“ - zamestnanec spĺňa podmienky na neuplatnenie dopočtu.
Dôležité termíny a informácie
- Vymeriavací základ SZČO: Posudzuje sa k 1. júlu/1. októbru kalendárneho roka. Pre rok 2025 je minimálny vymeriavací základ 715 eur a maximálny vymeriavací základ 15 730 eur.
- Vznik povinného poistenia: Od 1. júla (resp. 1. októbra v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania alebo výnos bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
- Oznámenie Sociálnej poisťovne: Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO vznik/zánik povinného poistenia, vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti a údaje k úhrade poistného do 20 dní od vzniku/zániku. Ak tak neurobí, odporúča sa kontaktovať Sociálnu poisťovňu.
- Zahraničné SZČO: Majú povinnosť oznamovať výšku príjmov a výdavkov do ôsmich dní od určenia príslušnosti k SR predpisom a v bežnom roku najneskôr do 31. mája za predchádzajúci rok. Tiež oznamujú vznik/zánik oprávnenia na výkon činnosti do ôsmich dní.
PN a daňové priznanie
Vyplácanie nemocenských dávok patrí pod štátne sociálne dávky, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov.
Ako dlho sa vypláca PN-ka?
Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.
Kedy prídu prvé peniaze z PN-ky?
Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.
Čo robiť, ak som PN a nedostal/a som nemocenské?
O dĺžke PN-ky rozhoduje lekár, preto sa najskôr obráťte na lekára, ktorý vás uznal práceneschopným. Mohlo sa stať, že zabudol PN-ku zadať do systému ePN. Ak lekár potvrdí, že z jeho strany všetko prebeľlo v poriadku, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá vám vysvetlí, kde nastala chyba. Ak bola PN-ka prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, opäť kontaktujte lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.
Kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?
V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma.
Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.
tags: #vypocet #preddavkov #szco #pocas #pn