Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy platného životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ide o situáciu, kedy domácnosť nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku v hmotnej núdzi pre študentov, podmienkach jeho získania, formách pomoci a ďalších relevantných informáciách. Cieľom je poskytnúť študentom a širokej verejnosti jasné a zrozumiteľné informácie o tejto forme sociálnej pomoci.
Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Stanovuje podmienky, formy a výšku pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci.
Subjekty poskytujúce pomoc
- Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytujú pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Financovanie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu.
- Obecné a mestské úrady: Poskytujú jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ktorá je financovaná z rozpočtu miest a obcí.
Dôležité je, že pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
Sociálne štipendium ako alternatíva
Ešte predtým, ako sa budeme venovať dávke v hmotnej núdzi, je dôležité spomenúť sociálne štipendium. Sociálne štipendium je forma finančnej podpory, ktorú poskytujú vysoké školy svojim študentom. Právny základ pre priznávanie sociálnych štipendií tvorí zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a vyhláška Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z.
Kto má nárok na sociálne štipendium?
Sociálne štipendium je určené pre študentov verejných, súkromných a štátnych vysokých škôl, ktorí študujú v dennej forme štúdia. Týka sa to študentov bakalárskych, magisterských a inžinierskych programov, ako aj študentov spojených prvých a druhých stupňov štúdia. Ak študent študuje v zahraničí, nárok na sociálne štipendium mu nevzniká, pretože zahraničné inštitúcie nepostupujú podľa slovenskej legislatívy.
Ako požiadať o sociálne štipendium?
Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na vysokej škole alebo fakulte, kde je študent zapísaný na štúdium. Vysoké školy často používajú vlastné formuláre na podávanie žiadostí. Ak je študent zapísaný na viacerých vysokých školách/fakultách, žiadosť môže podať len na jednej z nich. Žiadosť je možné podať kedykoľvek počas akademického roka a v prípade vzniku nároku sa štipendium priznáva od mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená.
Aké doklady je potrebné predložiť?
Spolu so žiadosťou je potrebné predložiť doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalej je potrebné doložiť dokumenty, ktoré umožňujú posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb. Konkrétne požiadavky na dokumenty sa líšia v závislosti od situácie žiadateľa, preto sa odporúča riadiť sa pokynmi vysokej školy/fakulty a príslušnou vyhláškou.
Výška sociálneho štipendia
Mesačná výška sociálneho štipendia sa pohybuje od 10 eur do 325 eur (údaj pre akademický rok 2022/2023). Konkrétna suma závisí od príjmu spoločne posudzovaných osôb. Ak už študent v danom roku štúdia a na danom stupni sociálne štipendium poberal, je potrebné to zohľadniť. V prípade nejasností je vhodné konzultovať situáciu priamo na vysokej škole / fakulte.
Zohľadňovanie príjmu
Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa vychádza z aktuálnej situácie, napríklad ak došlo k zmene v príjme. Dôležité je, že ak študent nežije s rodičmi, neznamená to automaticky, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie musí preukázať dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok. Ak tento príjem nepreukáže, posudzuje sa spoločne s rodičmi, ktorí musia spĺňať podmienky podľa zákona.
Ako nájsť, požiadať a získať štipendium: Všetko, čo potrebujete vedieť
Dávka v hmotnej núdzi pre študentov: Základné informácie
Áno, študent môže poberať dávku v hmotnej núdzi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To platí pre študentov denného aj externého štúdia.
Podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi
Nárok na dávku v hmotnej núdzi vzniká občanovi, ktorý sa nachádza v stave hmotnej núdze a spĺňa ďalšie podmienky stanovené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tieto podmienky sú:
- Hmotná núdza: Príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima.
- Nemožnosť zabezpečiť si príjem: Členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
- Uplatnenie si zákonných nárokov: Občan a osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, si musia uplatniť všetky zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.
Zákonné nároky a vyživovacia povinnosť rodičov
Medzi zákonné nároky patrí aj výživné podľa Zákona o rodine. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Každý rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Postup pri uplatňovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi
Študent si uplatňuje nárok na pomoc v hmotnej núdzi na základe žiadosti, ktorú podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Zamestnanci úradu posudzujú situáciu študenta individuálne.
Faktory ovplyvňujúce posúdenie nároku
Pri posudzovaní nároku sa prihliada na:
- Majetkové pomery študenta
- Príjmové pomery študenta
- Povinnosť rodičov prispievať študentovi na výživu
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká študentovi na základe právoplatného rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Definícia hmotnej núdze a posudzovanie príjmu
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Dôležité je, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Kto sa považuje za člena domácnosti?
Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Medzi nich patria:
- Manžel a manželka (nie druh a družka).
- Rodičia a ich nezaopatrené deti žijúce v spoločnej domácnosti.
Za nezaopatrené deti sa považujú:
- Deti do skončenia povinnej školskej dochádzky (najdlhšie do 16 rokov).
- Deti do 25 rokov, ak študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz.
- Deti do 25 rokov, ktoré už neštudujú, ale nemajú žiadny príjem, alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
- Deti nad 25 rokov žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.
Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne. Ak je dieťa zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a u jedného z rodičov strávi menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom toto dieťa sa považuje v danom mesiaci za člena domácnosti toho z rodičov, u ktorého sa nachádza viac dní. Ak je dieťa u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom sa posudzuje toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Životné minimum
Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sú nasledovné:
- 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
- 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
- 122,77 € mesačne - dieťa
Tieto sumy sa používajú na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok. Výška životného minima sa mení k 1.7. každoročne. Konkrétne údaje nájdete na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Posudzovanie príjmu
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem je definovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a zahŕňa aj štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi zároveň stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Zvýhodnené započítavanie príjmov
Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Posudzovanie majetku
Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho majetku. Medzi majetok, ktorý sa neberie do úvahy, patrí:
- Motorové vozidlo využívané na prepravu člena domácnosti s parkovacím preukazom z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
- Jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.
Uplatnenie nárokov
Pre posúdenie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, napríklad nároku na výživné, náhradné výživné, rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok. Pomoc v hmotnej núdzi nastupuje až vtedy, keď človek nemá inú možnosť pomôcť si sám.
Formy pomoci v hmotnej núdzi
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo forme:
- Dávky v hmotnej núdzi
- Príspevkov k dávke:
- Ochranný príspevok
- Aktivačný príspevok
- Príspevok na bývanie
- Príspevok na nezaopatrené dieťa
- Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Suma pomoci sa určí spočítaním výšky dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok, a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.
Dávka v hmotnej núdzi
Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od zloženia domácnosti:
- 84,90 € mesačne - jednotlivec
- 161,40 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
- 147,50 € mesačne - dvojica bez detí
- 220,70 € mesačne - dvojica s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
- 235,70 € mesačne - jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi
- 297,50 € mesačne - dvojica s viac ako štyrmi deťmi
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť.
Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok slúži na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Poskytuje sa v sume 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
- Dosiahol dôchodkový vek.
- Je poberateľom predčasného starobného dôchodku.
- Je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
- Je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku.
- Sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
- Sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
- Je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 dní po sebe nasledujúcich dní.
- Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie, sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu.
- Je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určený lekárom.
Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá dlhšie ako 3 mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká. Ak však lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať aj naďalej, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Jeho výška je 86,80 € mesačne. Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:
- Zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania.
- Externe študuje na strednej alebo vysokej škole.
- Zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce.
- Vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo samosprávny kraj.
Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Príspevok na nezaopatrené dieťa
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Rodičia detí, ktoré navštevujú posledný ročník materskej školy, nemusia za štúdium dieťaťa doplácať. Žiak základnej školy má možnosť získať príspevok na dochádzanie do školy (aj cirkevnej) mimo svojho trvalého bydliska v rámci určeného školského obvodu. Na preplatenie cestovného rodič škole predloží mesačný cestovný lístok.
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, alebo na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb.
Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:
- 95,20 eur mesačne - domácnosť s jedným členom
- 161,60 eura mesačne - domácnosť s dvomi členmi
- 205,10 eura mesačne - domácnosť s tromi členmi
- 248,60 eura mesačne - domácnosť so štyrmi členmi
- 291,90 eura mesačne - domácnosť s viac ako štyrmi členmi
Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov na bývanie, dane z nehnuteľnosti a poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.
Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi od 01.09.2025
Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, označovaných ako „Práca namiesto dávok“. Tieto zmeny sú zamerané na posilnenie aktivačných opatrení a motiváciu občanov v hmotnej núdzi k zamestnaniu.
Úprava súm dávky a príspevkov
Sumy dávky a príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.
Povinnosti člena domácnosti
Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.
Zníženie dávky
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý:
- nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
- odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
- nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov
Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z týchto dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Výnimky z povinnosti vykonávať činnosti
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Osobitné situácie a znižovanie dávky
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura (od 1.9.2025 na 86,50 eura) za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura (od 1.9.2025 na 86,50 eura) za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.
Ďalšie dôležité informácie
Žiadosti, poučenia a potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na webových stránkach Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Povinnosti člena domácnosti a aktívna účasť na riešení situácie
Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Čas, v ktorom člen domácnosti nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ak sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenské. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Ochranný príspevok a dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav
Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.