Veta je základným stavebným kameňom jazyka, prostredníctvom ktorého vyjadruje človek svoje myšlienky, pocity a informácie. Slovenský jazyk disponuje bohatou škálou vetných štruktúr, ktoré sa líšia svojou formou, funkciou a zložením. Veta predstavuje základnú syntaktickú jednotku, ktorá má ucelený lexikálny význam, je gramaticky a syntakticky usporiadaná a zvukovo (intonačne) i modálne uzavretá.
Členenie viet podľa zloženia a členitosti
Podľa členitosti rozlišujeme vety na jednočlenné a dvojčlenné. Naopak, podľa zloženia delíme vety na jednoduché a súvetia.
Jednoduchá veta
Jednoduchá veta vyjadruje jednu ucelenú myšlienku a tvorí ju jeden prisudzovací sklad. Podľa toho, či má len základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:
- Holú vetu: Má len jeden podmet a prísudok (napr. Žiak píše) alebo nevyjadrený podmet a prísudok (napr. Píše).
- Rozvitú vetu: Jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom (napr. Náš otec neskoro prichádza).
Dvojčlenná veta
Dvojčlenná veta má podmetovú a prísudkovú časť. Rozlišujeme:
- Úplnú dvojčlennú vetu: Má vyjadrený podmet aj prísudok (napr. Mama varí).
- Neúplnú dvojčlennú vetu: Má nevyjadrený (zamlčaný) podmet, ktorý možno doplniť zo súvislosti (napr. Prišli neskoro).
Jednočlenná veta
V jednočlennej vete nemožno určiť podmetovú a prísudkovú časť, má len jeden vetný člen - vetný základ. Rozlišujeme:
- Slovesnú jednočlennú vetu: Má slovesný vetný základ, často vyjadruje prírodné deje alebo telesné a duševné stavy (napr. Sneží. Mrzne. Bolo mi smutno.).
- Neslovesnú (mennú) jednočlennú vetu: Má neslovesný vetný základ (napr. Nefajčiť! Ahoj! Medovka lekárska.).
Súvetie (zložená veta)
Súvetie je spojenie dvoch alebo niekoľkých jednoduchých viet, ktorými sa vyjadruje jediná zložitá myšlienka. Jednoduché súvetie obsahuje dva prisudzovacie sklady, zatiaľ čo zložené súvetie ich obsahuje viac.
Zobrazovanie šošovkami 1
Druhy viet podľa modálnosti
Modálnosť vety vyjadruje autorov postoj k obsahu výpovede. Podľa tohto kritéria rozlišujeme:
- Oznamovacia veta: Poskytuje informácie a ukončuje sa bodkou (napr. Mama navarila.).
- Opytovacia veta: Kladie otázku. Rozlišujeme zisťovacie (odpovedáme áno/nie) a doplňovacie (začínajú opytovacím zámenom).
- Rozkazovacia veta: Má charakter príkazu alebo výzvy. V návodoch a pokynoch sa ukončuje bodkou (napr. Použite skrutky č. 1).
- Želacia veta: Vyjadruje želanie alebo podnet (napr. Nech sa ti to podarí!).
- Zvolacia veta: Vyjadruje autorov citový postoj a v písanom texte sa ukončuje výkričníkom.
| Druh vety | Zámer | Ukončenie |
|---|---|---|
| Oznamovacia | Informovať | Bodka (.) |
| Opytovacia | Pýtať sa | Otáznik (?) |
| Rozkazovacia | Nariadiť | Bodka/Výkričník |
| Želacia | Želať si | Výkričník (!) |
Je dôležité poznamenať, že zvolací charakter môže mať aj oznamovacia, opytovacia alebo rozkazovacia veta. V takom prípade sa mení intonácia a pridáva sa výkričník, napr. Okamžite to polož!!! namiesto štandardného Okamžite to polož!.