Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je stav, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. V takýchto situáciách je dôležité vedieť, aké máte nároky a povinnosti ako poistenec. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako je to s poistením počas PN na Slovensku.
Nárok na nemocenské dávky
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.
Pri SZČO a dobrovoľne poistenej osobe je výška nemocenského od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN 55 % DVZ alebo PDVZ.
Priemerná doba trvania PN na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov.
Ak vám lekár vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.
Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Práva a povinnosti počas PN
Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité ich dodržiavať, aby ste mali nárok na nemocenské dávky.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.
Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Výpočet nemocenských dávok
Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Príklad výpočtu náhrady mzdy a nemocenského
Hrubá mesačná mzda: 1000 €
Počet dní pracovnej neschopnosti: 60 dní
V prípade, že sa poistenec stane v roku 2023 práceneschopným, maximálna výška nemocenského na deň predstavuje:
- za prvé 3 dni najviac sumu 19,90685 € na deň (25 % zo sumy 79,6274 €)
- od 4. dňa suma 39,8137 € na deň (50% zo sumy 79,6274 €).
Vaša náhrada mzdy a nemocenské za PN 60 dní je celkom 1055,35 €:
- Náhrada mzdy za 1. až 3. deň spolu: 24,66 €
- Náhrada mzdy za 4. až 10. deň spolu: 126,58 €
- Dávka nemocenské za 11. až 60. deň spolu: 904,11 €
Ak sumu 1055,35 € vydelíme dvoma kalendárnymi mesiacmi, výjde nám mesačná dávka vo výške 527,68 € od Sociálnej poisťovni. Pri príjme 1000 € v hrubom, čo predstavuje v čistom 701,46 €, dochádza k finančnej strate mesačne 173,78 € (za 2 mes. 347,56€). Pokiaľ je vaša hrubá mzda vyššia ako 2500 € (1750 € v čistom), výška nemocenskej dávky je ohraničená, a tak rozdiel narastá.
Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v roku 2023 vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 313,90 € a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 357,70 €.
Doplnkové poistenie práceneschopnosti
Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.
Úlohou poistenia je kompenzácia príjmu v prípade pracovnej neschopnosti. Preto je poistenému za každý kalendárny deň práceneschopnosti (aj sobota, nedeľa či sviatok) vyplatená dohodnutá denná dávka. Ak máte, teda dojednané pripoistenie práceneschopnosti v tomto príklade na sumu 6 € na deň od 29. dňa s plnením spätne od 1. dňa PN vykryje to vašu dvojmesačnú finančnú stratu vo výške 347,56 €.
Príklad z praxe
Predstavte si, že máte poistenie PN napríklad na sumu 20 eur na deň a budete na PN - ke trebárs 45 dní. Klient si pri nastavení poistky volí pre poistenie PN tzv. minimálnu dobu liečenia (inak nazývanú aj tzv. karenčnú dobu), ktorá môže byť v niektorých poistných zmluvách až 60 dní, ale môže byť aj 15 dní.
Minimálna doba liečenia je minimálne časové obdobie, ktoré musí liečenie počas PN prekročiť, tak aby mohlo dôjsť k plneniu. S tým, že niektoré poisťovne obdobie tzv. karenčnej doby nepreplácajú resp. Na našom trhu sú ale aj také produkty poisťovní, kde sa po prekročení karenčnej doby plní z poistenia PN spätne od prvého dňa. Preto, zvoľte si pri poistení PN takú karenčnú dobu (minimálnu dobu liečenia), ktorá vám finančne vyhovuje.
V tomto je zásadný rozdiel, oproti iným poistným rizikám životného poistenia. Pre poistenie PN platí, že vo väčšine poisťovní musíte nahlásiť, že ste na PN do určitého termínu ešte počas trvania PN, respektíve v prvých dňoch PN-ky. V niektorých poisťovniach treba nahlasovať, že ste na PN pravidelne počas celého jej trvania a nielen na začiatku PN-ky.
V iných poistných rizikách, ako je napr. bežný úraz, alebo trvalé následky úrazu stačí vo väčšine poisťovní nahlásiť poistnú udalosť až po vyliečení, bez nutnosti hlásiť niečo priebežne resp. počas trvania úrazu.
Ako si dobre poistiť PN?
Poistenie PN by sa malo v takom prípade pohybovať niekde okolo sumy 10 eur na deň. Niektoré poisťovne do určitej výšky poistnej sumy príjem klienta neskúmajú. Živnostníci, ktorých oficiálny príjem je veľa krát na úrovni minimálnej mzdy resp. minimálnych odvodov, ale ich reály príjem v podnikaní môže byť oveľa vyšší , nehovoriac o tom, že počas PN musia často krát naďalej uhrádzať svoje fixné náklady podnikania ako sú napr. nájomné, energie, leasingy a pod. budú mať poistné plnenie vo väčšine poisťovní obmedzené práve na výšku oficiálneho príjmu (príjmu z ktorého platí odvody).
Na trhu však existujú aj poistné produkty, kde sa pre nastavenie poistnej sumy PN zohľadňuje ročný obrat, nie odvody SZCO, čo môže znamenať možnosť nastaviť si vyššie poistné krytie. Ide o to, aby ste neplatili za príliš vysokú poistnú sumu PN, ktorú by ste nakoniec nedostali vyplatenú.
Poistenie PN je v poisťovniach veľa krát územne obmedzené a tak sa môže stať, že ak začnete pracovať za hranicami nášho štátu, kde budete aj platiť povinné odvody tzn. že budete mať povinné nemocenské poistenie v inom štáte, tak poistenie PN v slovenskej poisťovni vám nemusí platiť.
Poistenie PN je viazané na oficiálnu pracovnú činnosť poisteného, ktorá sa môže počas trvania poistnej zmluvy meniť a tak sa aj môže zmeniť možnosť plnenia resp. neplnenia z poistenia PN. Poistenie PN napriek tomu, že si môžete toto poistné krytie hradiť vo svojej poistnej zmluve, nebude platiť, ak sa stanete nepracujúcim študentom, ženou na materskej dovolenke, nezamestnaným a pod.
Dokladom plnenia v prípde PN z komerčnej poisťovne je kópia záznamu, ktorý vypisuje lekár pre nárokovanie PN zo sociálnej poisťovne. Preto počas trvania materskej, alebo počas nezamestnanosti to môže vyzerať tak, že nemá zmysel platiť si poistenie PN a môžete poisťovňu požiadať o jeho vyňatie z vašej poistnej zmluvy.
Pre podnikateľov (SZČO a konatelia s.r.o.) je dôležité riešiť poistenie práceneschopnosti buď platením odvodov do Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom komerčného poistenia.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa
Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.
Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.
Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená „papierovo“, oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Príklad oznamovacej povinnosti
Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06. Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje.
Podmienky nároku na nemocenské poistenie
U všetkých poistencov je nárok na nemocenské poistenie závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa nasledovných podmienok:
- Zamestnanec: Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite menej ako jeden rok. V takom prípade je rozhodujúce obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť. Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
- SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO): Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite menej ako jeden rok. V takom prípade je rozhodujúce obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť. Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ak SZČO alebo DNPO nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ, denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Dobrovoľné poistenie a výpočet poistného
Poistiť si práceneschopnosť môžete aj ako živnostník, avšak pod podmienkou, že Sociálnej poisťovni odvádzate odvody pre prípad PN.
Výpočet poistného
Aby ste si mohli vyrátať poistné, potrebujete si určiť výšku vymeriavacieho základu. Taký, aký si určíte. Avšak, musíte sa pohybovať v rozmedzí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
Sadzby poistného:
- na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu, (ak nie je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia) alebo 14 % z vymeriavacieho základu (ak je sporiteľ starobného dôchodkového sporenia - II. pilier)
- na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,
- na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
- na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,
- do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Poistné na invalidné poistenie neplatí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená a už jej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Ďalšie dôležité informácie
Zrušenie poistenia
O zrušenie poistenia môžete požiadať kedykoľvek v pobočke banky, alebo prostredníctvom infolinky ČSOB Poisťovne. Ak o zrušenie poistenia požiadate do 20. dňa mesiaca, poistenie zanikne posledným dňom daného mesiaca. Ak tak spravíte od 21. dňa mesiaca, poistenie zanikne posledným dňom nasledujúceho mesiaca.
Poistné plnenie
Poistenie je vyplácané po nahlásení poistnej udalosti a po splnení podmienok uvedených vo VPP. Po uplynutí karenčnej doby vám poisťovňa môže vyplácať náhradu príjmu za každý ďalší deň práceneschopnosti, alebo spätne od prvého dňa. Napríklad, ak budete práceneschopní 30 dní a v poistnej zmluve máte dojednané vyplácanie ušlého zárobku po uplynutí karenčnej doby, ktorá je 28 dní, poisťovňa vám vyplatí poistné plnenie za 2 dni, konkrétne za 29. a 30. deň.
V niektorých prípadoch poisťovne neskúmajú váš príjem, najmä ak ide o nízke denné odškodné, obvykle do 10 až 20 €. Plnenie v prípade choroby je obmedzené čakacou dobou, ktorá môže trvať od 2 do 9 mesiacov. Ak práceneschopnosť vznikne počas tejto čakacej doby, nie je pre životnú poisťovňu poistnou udalosťou a z tohto dôvodu nebude vyplácať poistné plnenie. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na vyplatenie peňazí z poistenia ušlého zárobku je, že práceneschopnosť musí byť potvrdená lekárom.
Poistenie pravidelných výdavkov si môžete zriadiť na pár klikov online vo svojom SmartBankingu k účtom Pohoda, Extra Pohoda, FUN, alebo Smart účet. K dispozícii máte Medifón - nonstop infolinku na praktického lekára, ak sa budete chcieť poradiť. Zavolať môžeme aj my vám. Overená fotokópia úmrtného listu alebo oznámenie o úmrtí a fotokópiu listu o prehliadke mŕtveho, príp. Poistenie pravidelných výdavkov je primárne určené pre fyzické osoby. Poistiť si práceneschopnosť môžete aj ako živnostník, avšak pod podmienkou, že Sociálnej poisťovni odvádzate odvody pre prípad PN. O zrušenie poistenia môžete požiadať kedykoľvek v pobočke banky, alebo prostredníctvom infolinky ČSOB Poisťovne. Ak o zrušenie poistenia požiadate do 20. dňa mesiaca, poistenie zanikne posledným dňom daného mesiaca. Ak tak spravíte od 21. Poistenie je vyplácané po nahlásení poistnej udalosti a po splnení podmienok uvedených vo VPP. najneskôr k 15., 22. alebo 29. dňu trvania práceneschopnosti (podľa toho, od ktorého dňa bolo v poistnej zmluve dojednané vyplácanie dennej dávky), potvrdenie ošetrujúceho lekára o vzniku práceneschopnosti na tlačive „ Potvrdenie pracovnej neschopnosti“, potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené pre Sociálnu poisťovňu (kópia kladenky), potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok z nemocenského poistenia, oznámenie o ukončení práceneschopnosti poisťovateľovi do 5 dní odo dňa ukončenia práceneschopnosti, t.j. potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené pre Sociálnu poisťovňu (kópia kladenky), potvrdenie o výške príjmu za posledných 12 mesiacov pred poistnou udalosťou (t.j. Oznámenie o vykonaní chirurgického zákroku Prepúšťaciu správu z hospitalizácie, resp.
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške. Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností.
Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335€/mesačne resp. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnúť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.
Ako by ste si mali zvoliť správne poistenie práceneschopnosti?
- Denná dávka: Pre krytie mesačných výdavkov (napr. 1000€) potrebuje klient dávku cca 35€/deň. Mesačne ho to bude stáť približne 38€.
- Rizikové povolanie: Pre povolania ako lešenár, elektrikár, či výškový pracovník poisťovne zvyčajne účtujú prirážku. Existujú však poisťovne, ktoré prirážku neúčtujú.
- Územná platnosť: Niektoré poisťovne kryjú PN iba na území SR, iné v rámci celej EÚ.
- Dohodnutie povolania: Pri uzatváraní poistenia je dôležité správne uviesť povolanie, nakoľko to môže ovplyvniť cenu poistenia.
- Skúmanie príjmu: Poisťovne si pri uzatváraní poistenia zvyčajne overujú príjem klienta. Niektoré si vyžadujú dokladovanie príjmu už pri nižších denných dávkach.
- Platenie odvodov: Niektoré poisťovne vyžadujú, aby klient platil odvody do Sociálnej poisťovne.
- Čakacia doba: Je to obdobie, počas ktorého sa poisťovňa chráni pred klientmi, ktorí si uzatvárajú poistenie s vedomím existujúcej diagnózy.
- Karenčná doba: Obdobie, ktoré stanovuje minimálnu dĺžku trvania PN, aby poisťovňa plnila.
- Limit dennej dávky: Niektoré poisťovne majú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
Pokiaľ patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.