Príkazná zmluva je dôležitým právnym nástrojom, ktorý upravuje vzťahy medzi príkazcom a príkazníkom. Jej právna úprava sa nachádza v Občianskom zákonníku v paragrafoch 724 až 732. Na rozdiel od pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce, príkazná zmluva nezakladá pracovný pomer, ani žiadny iný pracovnoprávny vzťah. To je kľúčové najmä v kontexte zamestnávania osôb poberajúcich starobný dôchodok, pre ktorých môže predstavovať flexibilnú alternatívu k tradičnému zamestnaniu.
Čo je príkazná zmluva?
Predmetom príkaznej zmluvy je zaobstaranie alebo vykonanie veci prostredníctvom zástupcu. Môže ísť o zaobstaranie hnuteľnej či nehnuteľnej veci, správu majetku, uzavretie zmluvy alebo vykonanie právnych úkonov vo vzťahu k úradom, súdom či tretím osobám.
Príkazná zmluva patrí medzi základné občianskoprávne zmluvy. Aj keď Obchodný zákonník príkaznú zmluvu neupravuje, jej ustanovenia sa uplatňujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Príkazná zmluva môže byť uzatvorená ako samostatný dokument alebo tvoriť len časť inej zmluvy.
Charakteristika a odplatnosť
Príkazná zmluva je charakteristická bezodplatnosťou. Na rozdiel od príkaznej zmluvy, odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o obstaraní veci (§ 733 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 a nasl. Občianskeho zákonníka). Odmena však výnimočne môže byť poskytnutá aj podľa príkaznej zmluvy v prípade, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá vzhľadom na povolanie príkazníka (§ 730 OZ).
Ak nie je otázka odplatnosti v zmluve upravená, súdna prax vychádza z domnienky, že ide o príkaz bez nároku na odmenu, ak odmena nie je obvyklá vzhľadom na povahu činnosti alebo postavenie príkazníka. V obchodnoprávnych vzťahoch však platí opačné pravidlo, podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka sa mandátna zmluva považuje za odplatnú, ak z jej obsahu nevyplýva niečo iné.
Rozdiely s inými typmi zmlúv
Je dôležité rozlišovať príkaznú zmluvu od iných typov zmlúv, ktoré sa môžu zdať podobné, ale majú odlišné právne dôsledky:
- Mandátna zmluva: Jej zmyslom je obstaranie obchodnej záležitosti a jej účastníkmi sú väčšinou podnikatelia. Má odplatný charakter a mandatár má konať s odbornou starostlivosťou.
- Komisionárska zmluva: Je formou nepriameho zastúpenia, uzatváraná medzi podnikateľmi, a je vždy len odplatná.
- Zmluva o dielo: Na rozdiel od príkaznej zmluvy, ktorá sa vzťahuje na vykonanie činnosti, zmluva o dielo sa zameriava na výsledok činnosti (napr. vypracovanie konkrétneho diela).
- Pracovná zmluva: Príkazná zmluva je občianskoprávna zmluva, nie pracovný pomer. Ak by sa príkazca a príkazník dohodli, že príkazník bude v mieste príkazcu vykonávať pravidelne v stanovenom čase osobne prácu pre príkazcu a tento mu za ňu bude platiť odmenu, z hľadiska obsahu už možno hovoriť o výkone závislej práce a teda zmluve pracovnej.
Náležitosti príkaznej zmluvy
Z hľadiska formy sa pre uzatvorenie príkaznej zmluvy nevyžaduje písomná forma, avšak bez nej je ťažké dokázať uzatvorené podmienky, preto sa odporúča. Zákon osobitné náležitosti príkaznej zmluvy neupravuje, jej obsah tak zostáva na dohode príkazcu a príkazníka. Mala by okrem výšky odmeny, podmienok pre vyplatenie odmeny a spôsobu jej ukončenia obsahovať aj predmet činnosti či vec, akú má príkazník obstarať.
Prvky zmluvy
Zamestnávanie poberateľov starobného dôchodku
Zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok sú získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutie stanoveného veku. Podľa § 64 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je doba dôchodkového poistenia potrebná na vznik nároku na starobný dôchodok 15 rokov a dôchodkový vek je jednotne pre mužov a ženy 62 rokov.
Splnenie zákonných podmienok oprávňuje zamestnanca požiadať príslušnú Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na starobný dôchodok. Je na vôli samotného zamestnanca, či toto svoje oprávnenie využije alebo nie, no nijako to neovplyvňuje trvanie jeho doterajšieho pracovného pomeru. Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom skončenia pracovného pomeru.
Pracovný pomer poberateľa starobného dôchodku
Poberateľ starobného dôchodku môže pracovať na pracovnú zmluvu, či už na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Zamestnávateľ môže dôchodcu zamestnávať aj na kratší pracovný čas, alebo využiť iné atypické (flexibilné) pracovnoprávne vzťahy, ako napríklad domácku prácu (homework).
Od 1. marca 2010 nemôže byť zamestnávanie dôchodcov platným dôvodom na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú presahujúcu maximálne tri roky. Dôchodca môže mať uzavretých súčasne aj niekoľko pracovných pomerov s viacerými zamestnávateľmi, prípadne aj viac pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, ak ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 ZP).
Uzatvorením pracovnej zmluvy vznikajú dôchodcovi rovnaké práva i povinnosti ako ďalším zamestnancom.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Okrem pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ starobného dôchodcu zamestnávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Ani výška príjmu dôchodcu dosahovaná na základe dohody nie je nijako obmedzená v nadväznosti na poberanie dôchodku. Neexistujú žiadne limity dosahovaného príjmu, ktoré by mali za následok krátenie dôchodku.
- Dohoda o pracovnej činnosti: Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (§ 228 a ZP). Dohoda musí byť uzavretá písomne a obsahovať dohodnutú prácu, odmenu, rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára.
- Dohoda o vykonaní práce: Zamestnávateľ môže uzatvoriť túto dohodu s poberateľom starobného dôchodku, ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná a uzatvára sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Odchodné
V prípade, že po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok predsa len dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, patrí zamestnancovi určitá finančná čiastka - odchodné. Odchodné je obligatórnou (nárokovateľnou) čiastkou pre každého zamestnanca, ktorý splnil zákonné podmienky pre jej vyplatenie.
Podmienky pre vyplatenie odchodného sú:
- Platné skončenie pracovného pomeru. Odchodné patrí zamestnancovi pri každom spôsobe skončenia pracovného pomeru s jedinou výnimkou - zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžite (§ 68 ods. 1 ZP).
- Skončenie pracovného pomeru musí nastať až po splnení nároku na starobný dôchodok.
- Zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Odchodné sa poskytuje v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ide o minimálnu výšku odchodného.
Odvodové a daňové povinnosti
Výhoda zamestnávania starobných dôchodcov spočíva v nižších celkových nákladoch práce z dôvodu neplatenia niektorých odvodov.
Starobný dôchodca a ani jeho zamestnávateľ už neplatia invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Invalidné poistenie v sadzbe 3 % z vymeriavacieho základu (VZ) neplatia, pretože poberateľ starobného dôchodku už nemôže byť poberateľom invalidného dôchodku.
Prvky zmluvy
Príjem z pracovnej zmluvy
Príjmy z pracovnej zmluvy u poberateľov dôchodkov sú zdaňované rovnakým spôsobom ako u iných zamestnancov. Od januára 2011 sa z nich odvádzajú mesačne už preddavky na daň.
Príjem z dohôd
Ak zamestnávateľ zamestná dôchodcu na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, sú jeho odvodové povinnosti takmer nulové. Za dôchodcu neplatí zdravotné, nemocenské, starobné dôchodkové, invalidné dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.
Sociálnej poisťovni odvádza len úrazové (sadzba v závislosti od nebezpečnostnej triedy) a garančné poistenie (sadzba vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu).
Tabuľka odvodov pre starobného dôchodcu v pracovnom pomere
| Typ poistenia | Zamestnanec (starobný dôchodca) | Zamestnávateľ |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | Nie | Nie |
| Starobné dôchodkové poistenie | Áno (4%) | Áno (14%) |
| Invalidné dôchodkové poistenie | Nie | Nie |
| Poistenie v nezamestnanosti | Nie | Nie |
| Úrazové poistenie | Nie | Áno (podľa sadzby) |
| Garančné poistenie | Nie | Áno (0,25%) |
| Zdravotné poistenie | Áno (4%) | Áno (10%) |
Prepočítavanie dôchodku
Z dôvodu platenia starobného dôchodkového poistenia, aj po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, bude mať dôchodca nárok na prepočítanie sumy dôchodku. Prepočítavanie dôchodkov Sociálna poisťovňa uskutočňuje na základe žiadosti dôchodcu a platne vystaveného evidenčného listu dôchodkového poistenia od zamestnávateľa raz za kalendárny rok.
Zamestnávanie poberateľov predčasného starobného dôchodku
Predčasný starobný dôchodok je možné priznať najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku za predpokladu, že bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne za predpokladu, že suma predčasného dôchodku dosiahne výšku stanovenú zákonom (§ 67 zákona o sociálnom poistení).
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Priznanie predčasného starobného dôchodku je tak jednoznačne podmienené skončením výkonu zárobkovej činnosti. Poberanie predčasného starobného dôchodku pri súčasnom výkone práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy je absolútne vylúčené.
Účasť na dôchodkovom poistení však nezakladá príjem, na ktorý zakladá právo právny vzťah vznikajúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pri súčasnom poberaní predčasného dôchodku pracovať na dohodu rovnako ako poberateľ starobného dôchodku.
Zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku
Výsluhový dôchodok je jednou z dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. Pokiaľ ide o zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku, musíme rozlišovať oblasť ich pracovného výkonu. Nárok na priznaný výsluhový dôchodok zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere. To znamená, že súbeh poberania výsluhového dôchodku a výkon práce v služobnom pomere je vylúčený.
Nijako sa už neobmedzuje výplata výsluhového dôchodku súbežne s iným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok (§ 64 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Neexistujú žiadne obmedzenia zamestnávania poberateľa výsluhového dôchodku napríklad podľa zákona o štátnej službe alebo kdekoľvek v súkromnej sfére.
Ak zamestnávateľ zamestná poberateľa výsluhového dôchodku v pracovnom pomere na pracovnú zmluvu, bude za neho platiť rovnaké odvody do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne ako za svojich ostatných zamestnancov.
Zdanenie príjmov dôchodcov
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok predstavujú príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Tieto dávky sa do zdaniteľných príjmov nezapočítajú a do daňového priznania ich poberatelia týchto dávok neuvádzajú.
Príjmy z pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy sú príjmom zo závislej činnosti a sú zdaňované rovnakým spôsobom ako u iných zamestnancov. Príjmy zo všetkých pracovných dohôd sa od januára 2011 zdaňujú rovnako, ako je tomu u zamestnancov.