Sprístupňovanie informácií pre zrakovo postihnutých: Cesta k inklúzii a samostatnosti

Zrakové postihnutie predstavuje významnú výzvu, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života jednotlivca. Tento článok sa zaoberá problematikou sprístupňovania informácií zrakovo postihnutým osobám, pričom sa zameriava na štandardy a postupy, ktoré umožňujú rovnaký prístup k informáciám pre všetkých. V dnešnej dobe sa web stal hlavným informačným, publikačným, komunikačným a prezentačným médiom. Pre inštitúcie, skupiny ľudí a jednotlivcov je web priestorom na prezentáciu vlastného názoru a vkusu. Ak má web osloviť a slúžiť širokému spektru používateľov, musí rešpektovať štandardy a pravidlá a byť prístupný pre všetkých. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o štandardoch a pravidlách pre webovú prezentáciu a možnostiach, ako sprístupniť informácie pre zrakovo postihnutých.

Úvod do problematiky: Univerzálnosť informácií a výzvy pre zrakovo postihnutých

Sila WWW je v jej univerzálnosti. Aby človek mohol využívať informácie, musí ich najprv prijať. Aby mohol informácie odovzdávať iným ľuďom, musí ich poskytovať vo forme, ktorú sú schopní prijať. Dominantné formy informácií sú určené na vnímanie zrakom. Ako sa s touto situáciou môžu vysporiadať ľudia s oslabeným zrakom alebo nevidiaci, ľudia nedoslýchaví alebo nepočujúci, ľudia, ktorí nemôžu osobne prísť k zdroju informácií a manipulovať s ich nosičmi kvôli telesnému postihnutiu, ako sú na tom dislektici, ľudia s poruchami učenia?

Postupne sa vyvinuli rôzne metódy sprístupňovania informácií týmto ľuďom, ale vždy to bolo akési náhradné riešenie, s dominantnou úlohou človeka - sprostredkovateľa, až dodatočne a obvykle nie úplne sprístupňujúce len nepatrnú časť toho, čo majú k dispozícii ľudia bez týchto znevýhodnení. Až informačné a komunikačné technológie (IKT) sľubujú a aj postupne prinášajú skutočné riešenie.

Keď ešte neexistovalo písmo, ale aj v časoch, keď písanie a čítanie bolo len zriedkavou výsadou vyvolených a informácie sa šírili predovšetkým tradovaním, nebol prístup k informáciám pre nevidiacich problémom, dokonca často oni sami boli významnými a uznávanými šíriteľmi informácií. S rastom významu písomných dokumentov a písomnej komunikácie začala narastať aj informačná bariéra pre nevidiacich a slabozrakých ľudí a ich informačný deficit. Strata alebo ťažké poškodenie zraku vedú k strate schopnosti samostatne narábať s informáciami vo vizuálnej forme, ktorá je základným prostriedkom vzdelávania a vykonávania väčšiny pracovných činností.

Historické míľniky v sprístupňovaní informácií

Braillovo písmo: Prvá informačná revolúcia

„Bezmocnú“ odkázanosť pri prístupe k informáciám na sprostredkovanie vidiacimi ľuďmi prelomil až objav slepeckého reliéfneho písma čítaného hmatom. Možno hovoriť o prvej informačnej revolúcii, ktorá umožnila nevidiacim ľuďom nielen čítať, teda prijímať informácie, ale aj písať, teda aktívne narábať s informáciami. Celosvetovo jedinečné postavenie si vybojovalo Braillovo písmo. Najprv sa Braillovo písmo písalo len ručným „vypichovaním“ do papiera, neskôr prišli na pomoc mechanické písacie stroje a tlač lisovaním pomocou matríc a nakoniec počítačom riadené tlačiarne.

Stále je to však len časovo náročný a prácny prepis nepatrného zlomku existujúcich dokumentov. Oproti bežnému písmu (čiernotlači) má Braillovo písmo jednu zásadnú nevýhodu vyplývajúcu z princípu jeho tvorby, ktorou je nevratná trojrozmerná deformácia nosiča informácie, papiera. Už napísaný text prakticky nie je možné upravovať a opravovať, prečíslovávať poradie slov, vpisovať vsuvky, poznámky, typografické značky, čo sú bežné úpravy textu vo vizuálnej forme. Text je potrebné prepísať, čo je kritickým nedostatkom pri tvorivej práci s textom. Orientácia v texte je tiež pomalšia a náročnejšia vzhľadom na jeho čítanie hmatom po malých častiach, prakticky len po jednotlivých písmenách.

Ďalšou skutočnosťou, o ktorej vidiaci ľudia obvykle nevedia, je to, že len menšia časť nevidiacich ľudí dokáže skutočne efektívne využívať Braillovo písmo na čítanie rozsiahlejších textov a na aktívnu prácu s textom. Je to dané potrebou rozvoja hmatu a súvisiacich neurofyziologických funkcií, čo významne závisí od fyzického veku začatia výučby Braillovho písma a od citlivosti hmatu, ktorá môže byť značne obmedzená v dôsledku iných ochorení a opotrebovania niektorými druhmi manuálnej práce.

Zvukové nahrávky a rozhlas: Druhá informačná revolúcia

Neskôr pribudlo rozhlasové vysielanie ako zdroj obrovského množstva aktuálnych informácií úplne rovnoprávne prístupných pre zrakovo postihnutých i vidiacich poslucháčov. Je to však jednosmerný prenos informácií k poslucháčovi, informácií unikajúcich v čase, s minimálnou možnosťou výberu a neskoršieho návratu k nim. Hovorené informácie sa stali významným prostriedkom prekonávania informačnej bariéry až vtedy, keď sa na trhu objavili finančne dostupné magnetofóny určené na reprodukciu i záznam zvukových nahrávok.

V tejto súvislosti môžeme hovoriť o druhej informačnej revolúcii, ktorá umožnila budovať podstatne rýchlejšie, lacnejšie a vo väčšom rozsahu knižničné fondy zvukových nahrávok dokumentov v porovnaní s fondmi kníh v Braillovom písme. Rozšírila sa možnosť vlastného výberu informácií a ich dostupnosť v čase konkrétnej potreby. Zvukový záznam umožňuje návrat ku ktorejkoľvek časti dokumentu kedykoľvek, a tak sa stáva aj dôležitým vstupným médiom pre ďalšie spracovanie informácií v Braillovom písme, ale umožňuje aj efektívnejšie študovať len s využitím pamäti. Medzi hlavné problémy patrí najmä ťažkopádnosť vyhľadávania v nahrávke, zapríčinená jej sériovým usporiadaním (akoby v jedinom riadku), nevyhnutnosť ručne prepísať každú informáciu potrebnú na písomné spracovanie, absencia písomnej formy hovoreného textu, ktorá sa nedá vždy jednoznačne odvodiť z počutého.

Braillovo písmo a zvukové nahrávky získali svoje miesto v knižničných fondoch a radikálne rozšírili možnosti prístupu k informáciám, a tak aj k vzdelávaniu a pracovnému uplatneniu. Stále to však sú dokumenty, ktoré pre zrakovo postihnutých používateľov musel niekto vybrať, transformovať do formy prístupnej ich vnímaniu a upozorniť ich na ich existenciu, čo značne obmedzuje ich aktuálnosť.

Informačné a komunikačné technológie (IKT): Tretia informačná revolúcia

Použitie výpočtovej techniky v oblasti informácií a telekomunikácií predstavuje pre zrakovo postihnuté osoby tretiu informačnú revolúciu. Jej podstatou je potenciálna schopnosť samotnej výpočtovej techniky vytvoriť také komunikačné rozhranie medzi človekom a strojom, ktoré umožňuje obojsmernú výmenu informácií s obmedzenou zrakovou kontrolou alebo bez nej. Postupne umožňuje nevidiacim a slabozrakým ľuďom samostatný prístup k informáciám, bez sprostredkovateľa. Ponúka im prakticky rovnaký výber informácií ako vidiacim ľuďom. Dáva im do rúk štandardné nástroje na spracovanie množstva informácií, ktoré im nemohlo poskytnúť Braillovo písmo ani zvukový záznam. Prináša informácie priamo k nim bez toho, aby museli chodiť za nimi a hľadať spôsoby na prekonávanie svojej obmedzenej mobility.

Definícia a dôsledky zrakového postihnutia

Čo je zrakové postihnutie?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj,
• prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií,
• slabozraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať,
• osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach: samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí, vykonávanie činností v domácnosti (napr. varenie, upratovanie, starostlivosť o deti).

Prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie

Prístupnosť vs. Dostupnosť

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Úpravy pre prístupné prostredie

Príklady úprav prístupného prostredia zahŕňajú: využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa), hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou) a zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

Legislatíva a štandardy prístupnosti webu

Významným dôvodom pre aplikáciu štandardov a pravidiel webu je skutočnosť, že niektoré z nich sú zahrnuté do Výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. júna 2010 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Predpis č. 312/2010 Z. z. je záväzný dokument, ktorý ustanovuje technické štandardy, štandardy prístupnosti a funkčnosti webových stránok, štandardy použitia súborov, štandardy názvoslovia elektronických služieb, bezpečnostné štandardy, dátové štandardy, štandardy elektronických služieb a štandardy projektového riadenia.

Aktuálna verzia WCAG 2.0 je k dispozícii od roku 2008 a reaguje na nové trendy v aplikácii technológií, ktoré všestranne pomáhajú používateľom. V slovenskom prostredí sú pravidlá tohto dokumentu zahrnuté do štandardov prístupnosti a funkčnosti webových stránok (v rámci Výnosu o štandardoch IS VS). Okrem toho Európska únia nalieha na európske inštitúcie, členské krajiny, ako aj krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ, aby dodržiavali odporúčania, ktoré vydáva Web Accessibility Iniciative (WAI) - Akčný plán eEurope+. Vo viacerých krajinách už existuje legislatíva s významným stupňom záväznosti, zameraná práve na dostupnosť WWW.

Dôraz sa kladie na to, aby web mohli využívať všetky skupiny obyvateľov a vedeli pracovať s jeho obsahom bez ohľadu na ich prípadné postihnutie alebo znevýhodnenie - to je prístupnosť. Prístupnosť úzko súvisí s použiteľnosťou a znamená, že používateľ má prístup k webu (v zmysle obsahu vrátane navigácie a ovládacích prvkov), ktorý:

• môže vnímať takým spôsobom, akým potrebuje (en. perceivable),
• môže využívať - to znamená, že vyžaduje len takú interakciu, ktorú je používateľ schopný poskytnúť (en. operable),
• je zrozumiteľný a pochopiteľný (en. understandable),
• je robustný, t. j. je možné k nemu pristupovať pomocou rôznych nástrojov vrátane asistenčných technológií (en. robust).

Technické aspekty tvorby prístupných webových stránok

Problémy, s ktorými sa stretávajú ľudia so zrakovým postihnutím pri čítaní bežnej tlače a elektronických dokumentov, úzko súvisia s požiadavkou na ich dostupnosť. Nespôsobuje ich zlý úmysel autorov, ale skôr ich neinformovanosť. Prehľadná štruktúra a jednoduchá navigácia sú kľúčové pre všetkých používateľov. Pri tvorbe webových sídiel je potrebné dodržiavať nasledujúce zásady:

• Textové ekvivalenty pre netextové prvky: Poskytnite ku všetkým "netextovým" prvkom (napr. pomocou "alt", "longdesc" alebo v obsahu konkrétneho prvku) textový ekvivalent.
• Farby a kontrast: Je potrebné zaistiť, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez použitia farieb. Farby písma a podkladu musia byť definované tak, aby boli dostatočne kontrastné.
• Štruktúra dokumentu: Zvýraznite dokumenty pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Používajte prvky hlavičky na vyjadrenie štruktúry dokumentu taktiež s ohľadom na ich špecifikáciu. Nadpisy definujte pomocou značiek <h1>, <h2> … <h6>. Obdobným spôsobom ako nadpisy vyznačujte v dokumente zoznamy a ich jednotlivé položky.
• Tabuľky: Používajte prvky hlavičky na vyjadrenie štruktúry dokumentu taktiež s ohľadom na ich špecifikáciu. Pokiaľ je to možné, neusporadúvajte informácie do tabuľky vždy. Niektoré jednoduché dáta je možné vyjadriť aj v netabuľkovej podobe. Ak sa rozhodnete tabuľku použiť, doplňte ju o textové vyjadrenie jej účelu a popis jej obsahu. Informácie, ktoré obsahovo patria do jednej bunky, majte v jednej bunke aj z hľadiska štruktúry definície celej tabuľky.
• Čitateľnosť bez štýlov: Zorganizujte dokumenty tak, aby mohli byť čítané bez štýlov listu.
• Skripty a programové objekty: Zaistite, aby boli stránky použiteľné aj keď budú tzv. skripty, aplety a iné programové objekty vypnuté alebo nebudú podporované. Ak je funkcionalita závislá na skriptoch, poskytnite ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej stránke. JavaScript sa často využíva pre vytváranie navigácie v podobe tzv. rozbalovacích ponúk odkazov. Pre zrakovo postihnutého používateľa môžu byť tieto prvky veľmi ťažko prístupné, pre nevidiaceho používateľa môžu byť celkom neprístupné.
• Používajte W3C technológie: Používajte W3C technológie (podľa špecifikácie) a dodržiavajte smernice prístupnosti.
• Validný kód: Kód web stránok zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML alebo XHTML. Niektoré pomocné technológie (napr. čítače obrazovky) môžu mať so sprístupnením tzv. nevalidných stránok problémy.
• Automatické zmeny obsahu: Automatická zmena obsahu stránky môže pre používateľa so zrakovým postihnutím predstavovať zásadnú prekážku.
• Zrozumiteľnosť odkazov: Z označenia každého odkazu je zrejmé, kam vedie, a to nezávisle na tom, či je používateľ oboznámený s okolitým kontextom daného odkazu.
• Použitie relatívnych jednotiek: Na definíciu tabuliek, tzv. rámov apod. používajte relatívne jednotky (napr. percentá, em, ex), aby bolo možné písmo pomocou prostriedkov prehliadača zväčšovať.

Pomocné technológie a zariadenia pre zrakovo postihnutých

Kompenzačné pomôcky pre lepší život

Život so zrakovým postihnutím môže byť spojený s rôznymi výzvami. Našťastie, existujú kompenzačné pomôcky a technológie, ktoré môžu výrazne zlepšiť kvalitu života a podporiť samostatnosť zrakovo postihnutých osôb. Okrem zvládnutia štandardných postupov obsluhy počítača a používania aplikácií musia ovládať špeciálne funkcie a zariadenia zabezpečujúce ich komunikáciu s počítačom a špeciálne metódy komunikácie prostredníctvom Braillovho písma, syntetickej reči, zväčšeného zobrazovania alebo ich kombinácií. Komunikácia týmito metódami je pomalšia ako vizuálna a neposkytuje množstvo pomocných informácií, ktoré má vidiaci používateľ paralelne zobrazené na obrazovke. Tieto informácie musí získavať zrakovo postihnutý používateľ postupne, prípadne si ich musí pamätať. Na vykonanie rovnakej akcie teda tento používateľ obvykle potrebuje viac znalostí ako vidiaci používateľ.

Komunikácia s osobami so zrakovým postihnutím

Ústretová medziľudská komunikácia

Ústretová medziľudská komunikácia umožňuje nielen jednoduchšiu a príjemnejšiu vzájomnú interakciu, ale celkovo povzbudzuje ľudí so zrakovým postihnutím k väčšej samostatnosti a nezávislosti pri riešení každodenných situácií. Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Nie je to len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. Aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť.

Pojem komunikácia vychádza z latinského communicare, čo znamená zdieľať, radiť sa. Komunikáciu možno definovať ako odovzdávanie informácií, ktoré majú obsahovú a vzťahovú stránku. Schopnosť komunikovať je jednou z našich základných potrieb. Umožňuje nám vzájomnú interakciu a je súčasťou kultúrnych procesov. Komunikácia veľmi významne ovplyvňuje rozvoj osobnosti, je dôležitá v medziľudských vzťahoch, je prostriedkom sociálnej interakcie. Pri verbálnej komunikácii ide o dorozumievanie sa pomocou prirodzeného jazyka (hovorenou alebo písanou formou). Neverbálna komunikácia (reč tela) je používaná od nepamäti a ide o mimoslovné prejavy, ktorými prenášame informácie.

Efektívna komunikácia a aktívne počúvanie

Efektívna komunikácia je súborom komunikačných zručností, ktoré vieme rozvíjať po celý život. Optimálna komunikácia v blízkom vzťahu je priamy, úprimný a otvorený spôsob sebavyjadrovania, ktorý berie do úvahy ako vlastnú sebaúctu, tak aj úctu k partnerovi. Jednou z najdôležitejších komunikačných zručností je aktívne počúvanie. Aktívne počúvanie je proces, pri ktorom počúvame so zámerom porozumieť tomu, čo chce hovoriaci povedať. Cieľom je rozpoznať, porozumieť a správne interpretovať zachytenú správu, či už verbálnu alebo neverbálnu. Vyžaduje si to naše plné sústredenie, trpezlivosť, ochotu a empatiu, je to počúvanie nielen ušami, ale aj srdcom.

Pri počúvaní zaznamenávame, čo bolo povedané, všímame si neverbálne prejavy a vnímame aj to, čo povedané nebolo. Dávame hovoriacemu najavo, že sa na neho plne sústredíme. Vo fáze dekódovania sa počúvajúci usiluje pochopiť hlavné myšlienky, vyhodnocuje nejasné oznamy. Dôležitou súčasťou aktívneho počúvania je nevytvárať si úsudky, nehodnotiť povedané a počkať až do konca výpovede hovoriaceho. Zapamätanie si podstatného je dôležitou súčasťou aktívneho počúvania. Ak sú problémy zložité, urobme si poznámky. Vo fáze vyhodnotenia sa snažíme posúdiť, čo je zámer hovoriaceho, čo chcel povedať, vyjadriť. Medzi pomáhajúce techniky aktívneho počúvania patrí aj zrkadlenie, kedy počúvajúci slovami hovoriaceho opakuje, čo počul. Prekážky aktívneho počúvania vznikajú z rôznych dôvodov, napríklad z nervozity alebo neprimeraných neverbálnych prejavov.

Nenásilná komunikácia

„Bez ohľadu na to, koľko je medzi nami rozdielov, my všetci zdieľame tie isté ľudské potreby. V čom sa človek od človeka odlišuje, sú spôsoby, akými svoje potreby napĺňa.“ Marshall B. Rosenberg. Nenásilná komunikácia je metóda vytvorená americkým psychológom Marshallom B. Rosenbergom. Je to prístup ku komunikácii a emocionálnej inteligencii, ktorý nás učí, ako identifikovať a porozumieť svojim potrebám a emóciám a rovnako porozumieť potrebám a emóciám druhých ľudí. Nenásilná komunikácia je založená na princípe, že všetky naše činy, slová vychádzajú z potrieb (pozitívnych motivácií), ktoré sa snažíme naplniť. V štyroch základných krokoch: pozorovanie, pocit, potreba, požiadavka ˗ ponúka tento prístup účinné nástroje, ako predchádzať nedorozumeniam a konfliktom, ako ich efektívne riešiť, keď nastanú.

Neverbálna komunikácia zrakovo postihnutých

Mnoho autorov odbornej literatúry potvrdzuje, že človek prostredníctvom zraku absorbuje množstvo potrebných informácií, preto je zrak veľmi dôležitý. Medzi nami sa však vyskytujú ľudia, ktorí majú so zrakom problémy. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu byť prekážky u nich vnímané rozdielne. Komunikácia medzi zdravými a zrakovo postihnutými prebieha niekedy rozdielne, preto je potrebné zosúladenie sa v tejto oblasti. Jedine tak môžeme predchádzať vzniku konfliktov, či problémovým situáciám, ktoré môžu vzniknúť pri komunikácii so zrakovo postihnutými. Zdvorilá ponuka pomoci (trebárs i v situácii, ktorú by postihnutý človek nakoniec dokázal zvládnuť sám) snáď nikoho neurazí. Pri nesprávnej a nedostatočnej komunikácii so zrakovo postihnutými dochádza k rôznym nedorozumeniam.

Projekty a inštitúcie na podporu zrakovo postihnutých na Slovensku

Projekt na zvýšenie dostupnosti digitálneho obsahu

Na Slovensku prebieha projekt zameraný na vytvorenie a poskytovanie nových služieb pre zvýšenie dostupnosti digitálneho obsahu vo vhodnej forme pre zrakovo postihnutých žiakov a študentov ZŠ, SŠ a VŠ v SR. Projekt sa skladá z troch modulov a jeho aktivity logicky sledujú štruktúru a podmienky samotnej výzvy. Primárnou cieľovou skupinou sú žiaci a študenti so zrakovým postihnutím na všetkých stupňoch vzdelávania v SR, ako aj pedagógovia na týchto inštitúciách.

Výstupom jednotlivých modulov projektu a ich aktivít budú nové služby - bezplatný systém pre remediáciu vzdelávacích materiálov do formátu vhodného pre slabozrakých žiakov a študentov (PDF/UA), systém prevodu študijných materiálov do Braillovho písma, resp. do taktilnej formy a 2D resp. 3D zobrazovanie v prezenčnej forme. Posledným výstupom bude čiastočná automatizácia a validácia procesu hodnotenia kritérií webových stránok verejnej správy v zmysle štandardu WCAG 2.1. Projekt teda poskytne študentom a žiakom so zrakovým postihnutím širokú paletu možností pre používanie vzdelávacích materiálov vo forme, ktorá im najviac vyhovuje. Projekt prispieva k zamestnateľnosti nevidiacich a slabozrakých absolventov stredných a vysokých škôl a k zvyšovaniu dostupnosti a kvality vzdelávania pre nevidiace a slabozraké osoby. Je v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy SR.

Aktivity projektu zahŕňajú detailnú analýzu a dizajn existujúcich riešení pre validáciu PDF súborov, automatické tagovanie, manuálnu remediáciu dokumentov a analýzu potrieb používateľov asistenčných technológií. Nákup hardvéru a softvéru bude zameraný na cloudové služby a GPGPU akcelerátory. Implementácia bude zahŕňať integráciu funkčných modulov, databázu šablón dokumentov a podporné/asistenčné technológie pre používateľov so zrakovým postihnutím. Testovanie prebieha automaticky aj manuálne v spolupráci so študentmi s rôznym typom a stupňom zrakového postihnutia. Nasadenie novej služby prebieha v dvoch úrovniach - pre limitovanú skupinu používateľov a následne pre všetkých, so zameraním na propagáciu a škálovateľnosť. Profesor Ing. Dušan Šimšík, PhD., prodekan Strojníckej fakulty TUKE, intenzívne venuje vedecko-výskumnej činnosti zameranej na problematiku biomedicínskeho a rehabilitačného inžinierstva v kontexte na využívanie IKT a pokrokových podporných/asistenčných technológií. Bol zapojený do viac ako 10 medzinárodných projektov financovaných EK a viedol viaceré projekty v rámci schém Tempus, Leonardo da Vinci, Grundtvig. Je dlhé roky členom medzinárodnej profesnej organizácie AAATE - Association for the Advancement of Assistive Technology in Europe a kontaktnou osobou za SR.

Dôležité inštitúcie a zdroje pomoci

Mnohé inštitúcie a organizácie na Slovensku poskytujú širokú škálu služieb a podpory pre ľudí so zrakovým postihnutím:

• Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči: Deťom ponúkajú množstvo krásnych príbehov vo zvuku i braili, žiakom a študentom prístup k učebniciam a vzdelaniu, dospelým zase literatúru všetkých žánrov a formátov na rozširovanie vzdelania i na voľný čas.
• Spojená škola internátna, Námestie Š. Klubockého 15, Levoča: Ponúka citlivý a individuálny prístup pre variabilitu znevýhodnení a špeciálnych edukačných potrieb žiakov. Zahŕňa špeciálnu materskú školu, základnú školu pre žiakov so zrakovým postihnutím a praktickú školu. Aplikácia Sám v múzeu uľahčuje orientáciu nevidiacim a slabozrakým návštevníkom v expozícii Rodošto vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
• Tyflocomp, s. r. o.: Poslaním spoločnosti je zlepšiť kvalitu života ľudí so zrakovým postihnutím.
• Raná starostlivosť, n. o.: Poskytuje bezplatnú službu včasnej intervencie rodinám, ktoré majú dieťa do 7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.
• Bezbariérové centrum Technickej univerzity v Košiciach: Špeciálne pedagogické pracovisko s celoškolskou pôsobnosťou, ktoré doteraz vedie Prof. Ing. Dušan Šimšík, PhD.
• Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS): Pravidelne pripravuje školenia a workshopy, ktorých cieľom je informovať o každodennosti nevidiacich a slabozrakých ľudí a ponúka školenia zamerané na komunikáciu s osobami so zrakovým postihnutím. Poskytuje aj poradenské služby v krajských strediskách.
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR): Každý občan so zdravotným postihnutím má možnosť požiadať o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, finančnú podporu na zakúpenie pomôcky alebo parkovacieho preukazu. Dôležitou formou pomoci je aj možnosť požiadať o príspevok na osobnú asistenciu, vďaka ktorému môžu viesť podstatne nezávislejší život.

Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám sa informácie sprístupňujú bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím znáša povinná osoba.

Bežné očné ochorenia ovplyvňujúce zrak

Existuje viacero očných ochorení, ktoré môžu viesť k zrakovému postihnutiu a ovplyvniť schopnosť vnímať informácie. Tu sú niektoré z nich:

1. Katarakta (sivý zákal): Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami, dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Možno ju liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky.
2. Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM): Chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá), periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené.
3. Pigmentová retinopatia: Dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Prejavuje sa vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
4. Hemianopsia: Porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
5. Diabetická retinopatia: Patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
6. Glaukóm (zelený zákal): Nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

tags: #zrakovo #postihnuti #spristupnovanie #informacii