Komplexný sprievodca príspevkom na bývanie a adresnou energo pomocou na Slovensku

Príspevok na bývanie predstavuje významnú formu finančnej pomoci, ktorá má za cieľ zmierniť finančnú záťaž spojenú s nákladmi na bývanie pre domácnosti a jednotlivcov. Vzhľadom na neustále sa meniace legislatívne podmienky a ekonomickú situáciu je dôležité mať aktuálne informácie o tom, kto má nárok na príspevok, aké sú jeho výšky a aké obmedzenia platia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o príspevkoch na bývanie a ďalších formách pomoci, zohľadňujúc aktuálne zmeny a dostupné formy pomoci.

Príspevok na bývanie: Základná forma pomoci

Príspevok na bývanie je štátom posudzovaná forma finančnej pomoci, ktorej cieľom je prispievať na náklady spojené s bývaním. Je to sociálna dávka poskytovaná štátom na čiastočné pokrytie nákladov spojených s bývaním pre domácnosti v hmotnej núdzi. Cieľom tejto podpory je pomôcť jednotlivcom a rodinám s nízkymi príjmami zabezpečiť si dôstojné bývanie. Podmienky nároku na túto dávku sú stanovené v § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Čo je hmotná núdza a kto má nárok na príspevok?

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem jednotlivca alebo domácnosti nedosahuje sumu životného minima. Životné minimum predstavuje najnižšiu hranicu príjmu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných potrieb. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa dôkladne skúmajú príjmy, majetok a možnosti uplatnenia nárokov všetkých členov domácnosti, pretože sa žiadosť podáva spoločne. Majetkom sa pritom rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty, avšak osobné dopravné prostriedky používané na osobnú prepravu oprávnenej osoby a spoločne posudzovaných osôb sa do majetku nezapočítavajú.

Životné minimum v Slovenskej republike (od 1. júla 2025):

• Jedna plnoletá fyzická osoba: 284,13 € mesačne.
• Každá ďalšia plnoletá osoba spoločne posudzovaná: 198,22 € mesačne.
• Nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa: 129,74 € mesačne.

Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi a zároveň spĺňa ďalšie špecifické kritériá, ktoré sú podrobne stanovené v § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Okrem nízkeho príjmu je dôležitým kritériom aj to, že žiadateľ nemá majetok, ktorý by mohol pokryť jeho základné životné potreby. Tieto podmienky sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Špecifické podmienky pre získanie príspevku

Aby vznikol nárok na príspevok na bývanie, občan v hmotnej núdzi alebo fyzické osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, musia spĺňať nasledujúce dodatočné kritériá:

• Vlastníctvo alebo nájom bývania: Žiadateľ musí byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu, ktorý užíva na bývanie. Alternatívne môže byť nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. V prípade nájmu musí byť v platnosti nájomná zmluva alebo iný právny dôvod oprávňujúci bývanie v nehnuteľnosti. Dôležité je, že nehnuteľnosť určená na bývanie sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky.
• Úhrada nákladov spojených s bývaním: Žiadateľ musí preukázať úhradu nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Tieto náklady môžu zahŕňať napríklad nájomné, energie, vodné, stočné, úhradu za odvoz komunálneho odpadu či dane z nehnuteľnosti. V prípade, že žiadateľ eviduje nedoplatky na úhrade nákladov spojených s bývaním, je nevyhnutné predložiť doklad o uznaní dlhu a uzatvoriť dohodu o jeho splátkach. Neplatenie týchto nákladov a absencia dohody o splácaní dlhu môže viesť k zániku nároku na príspevok.
• Trvalý alebo prechodný pobyt na území SR: Žiadateľ musí mať na území Slovenskej republiky trvalý alebo prechodný pobyt. Je samozrejmosťou, že aj nehnuteľnosť, na ktorú sa príspevok vzťahuje, sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky.

Je dôležité poznamenať, že ak sú pri spoločnom nájme bytu viacerí občania a na účely posudzovania hmotnej núdze sa posudzujú samostatne, patrí im len jeden príspevok na bývanie pre celú domácnosť. Príspevok na bývanie sa vzťahuje len na jeden byt, rodinný dom alebo obytnú miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, a to bez ohľadu na počet domácností, ktoré danú nehnuteľnosť užívajú. Dôležité je spomenúť situácie, kedy sa príspevok poskytuje aj pri vecnom bremene doživotného užívania nehnuteľnosti.

Kedy máte nárok na príspevok automaticky?

Existujú špecifické situácie, kedy sa žiadosť o príspevok na bývanie nevyhodnocuje v plnej miere a podmienky sú splnené automaticky. Týka sa to osôb, ktoré sú v hmotnej núdzi a zároveň:

• Poberajú starobný dôchodok.
• Poberajú inú dôchodkovú dávku alebo sociálny dôchodok a zároveň dovŕšili vek 62 rokov.
• Sú celoročne poskytované v sociálnych zariadeniach s zabezpečeným bývaním.

V týchto prípadoch sa predpokladá, že žiadateľ spĺňa kritériá pre nárok na príspevok, čím sa zjednodušuje proces jeho získania a znižuje administratívna záťaž.

Výška príspevku na bývanie v závislosti od počtu osôb

Výška príspevku na bývanie je diferencovaná a závisí od počtu členov domácnosti. Sumy boli naposledy upravované s účinnosťou od 15. júla 2023, kedy sa rozdelili do piatich úrovní, čo predstavuje pozitívnu správu pre mnohých poberateľov. Maximálna suma príspevku je stanovená na 297,40 eur mesačne pre domácnosti s viac ako štyrmi členmi, alebo v prípade nájmu bytu alebo rodinného domu, kde je viac ako štyria nájomníci, ktorí sú súčasťou domácnosti poberajúcej pomoc v hmotnej núdzi.

Aktuálne platné sumy príspevku na bývanie:

Ako žiadať o príspevok na bývanie?

O príspevok je možné žiadať priebežne počas roka. Proces podania žiadosti o príspevok na bývanie je možné realizovať dvoma spôsobmi: osobne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta vášho trvalého bydliska, alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.

• Osobné podanie: Stačí navštíviť príslušný ÚPSVaR. Zamestnanec úradu vám poskytne potrebné tlačivo žiadosti, ktoré je potrebné vyplniť. Na úrade sa budete musieť preukázať dokladmi potvrdzujúcimi, že ste vlastníkom alebo nájomcom bytu či rodinného domu, a tiež dokladmi o zaplatení nákladov spojených s bývaním za posledných šesť mesiacov. Ak si chcete ušetriť čas, môžete si žiadosť stiahnuť z webovej stránky príslušného úradu práce a priniesť ju už vyplnenú.
• Elektronické podanie: Ak máte aktivovanú elektronickú schránku na portáli slovensko.sk, môžete žiadosť podať aj online. Tento spôsob je rýchlejší a pohodlnejší, najmä pre tých, ktorí preferujú digitálne riešenia.

V žiadosti je potrebné uviesť nasledujúce údaje:

• Meno a priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo (ak je pridelené) žiadateľa a všetkých spoločne posudzovaných osôb na území Slovenska.
• Adresa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb.
• Adresa nehnuteľnosti (byt, rodinný dom, obytná miestnosť), ktorá slúži na bývanie a na ktorú sa uplatňuje nárok na príspevok.
• Potvrdenie o príjme za posledné obdobie.
• Doklady o nákladoch spojených s bývaním.
• Číslo bankového účtu, na ktorý má byť príspevok zaslaný.

Spracovanie žiadosti a vyplácanie dávky

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má na spracovanie žiadosti o príspevok na bývanie štandardne 30 dní od jej podania. Ak je žiadateľovi príspevok schválený, jeho vyplácanie začne od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Dávka sa vypláca mesačne, a to vždy za predchádzajúci mesiac. Napríklad, príspevok za január bude vyplatený vo februári.

V prípade, že úrad žiadosť zamietne, žiadateľ obdrží písomné rozhodnutie s uvedenými dôvodmi zamietnutia. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie priamo na úrade, ktorý žiadosť zamietol.

Preukazovanie nároku a zmeny v domácnosti

Príspevok na bývanie nie je poskytovaný automaticky na neurčito. Príjemcovia tejto dávky musia pravidelne preukazovať, že na ňu stále spĺňajú podmienky. Obdobie, počas ktorého sa preukazuje nárok, je zvyčajne šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Počas tejto doby je kľúčové, aby domácnosť informovala úrad o akýchkoľvek podstatných zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku. Medzi takéto zmeny patria:

• Zvýšenie príjmu domácnosti.
• Zmena miesta bývania.
• Zmena počtu členov domácnosti (napríklad narodenie dieťaťa, prisťahovanie alebo odsťahovanie člena).

Neinformovanie úradu o týchto zmenách môže viesť k neopodstatnenému vyplateniu dávky, čo môže mať za následok nutnosť jej vrátenia.

Kedy môžete prísť o príspevok na bývanie?

Nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzované osoby nesplnia podmienky nároku. Toto sa môže stať napríklad vtedy, ak:

• Príjem domácnosti presiahne hranicu hmotnej núdze.
• Domácnosť prestane spĺňať podmienku vlastníctva alebo nájmu bývania.
• Neplatia sa náklady spojené s bývaním a nie je uzatvorená dohoda o splátkach dlhu.
• Občan v hmotnej núdzi nespláca dohodnutý dlh za náklady spojené s bývaním.

Podmienky nároku na príspevok sa prehodnocujú raz za 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Preto je nevyhnutné udržiavať aktuálne všetky informácie a doklady.

Zrušenie zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a jeho dôsledky

S účinnosťou od 01.12.2025 bol zrušený zákon č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci pri splácaní úveru“), a to zákonom č. 90/2016 Z. z. Podmienky nároku na príspevok a jeho výplatu podľa zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie účinného do 30.11.2025 je možné nájsť v informácii k poskytovaniu príspevku do 30.11.2025.

Pri žiadostiach o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie, ktoré boli doručené na úrad od 01.12.2025, úrady už nebudú konať, pričom rozhodujúce je doručenie žiadosti na úrad a nie podanie žiadosti na poštovú prepravu. V týchto prípadoch úrad zastaví konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. Ak klient predložil žiadosť na úrad do 30.11.2025 a podmienky na priznanie príspevku sú splnené až za mesiac december 2025 (napr. nárok na príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie, ktorý k 30.11.2025 trval, zo zákona zaniká od 01.12.2025).

Zákon o úveroch na bývanie zároveň upravuje možnosti pre banky, vrátane pobočiek zahraničných bánk, poskytovať svojim klientom hypotekárnu pomoc, pričom bližšie informácie k podmienkam poskytovania tejto pomoci bankami súčasným poberateľom príspevku ako aj novým žiadateľom o hypotekárnu pomoc je možné nájsť v § 26d a § 28f zákona o úveroch na bývanie.

Príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie v roku 2025

Poskytovanie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie bude pokračovať aj v roku 2025, pričom jeho výška zostáva nezmenená. Ak ste príspevok získali na základe žiadosti podanej v roku 2024, v roku 2025 nie je potrebné podávať novú žiadosť. Ak ste v predchádzajúcom roku o príspevok nepožiadali, je potrebné podať písomnú žiadosť na formulári, ktorý stanovilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Oprávneným žiadateľom môže byť dlžník alebo spoludlžník uvedený v zmluve o úvere na bývanie. Pre žiadosti podané v roku 2024 sa berie do úvahy kalendárny rok 2022. Pre žiadosti podané od 1. januára 2025 sa zohľadňuje kalendárny rok 2023.

Prehodnocovanie nároku na príspevok

Každý január sa vykonáva prehodnotenie nároku na príspevok na základe jednej dvanástiny príjmu za kalendárny rok, ktorý je o dva roky starší. Napríklad v januári 2025 bude posudzovaný priemerný mesačný príjem dlžníka a spoludlžníka za rok 2023. Ak priemerný mesačný príjem za rok 2023 presiahne hodnotu 2 288 eur, bude sa pri posudzovaní nároku ďalej brať do úvahy príjem za rok 2024.

Podmienky pre získanie príspevku

Medzi podmienky pre získanie príspevku patrí, že žiadateľ čelí zvýšeniu mesačnej splátky úveru na bývanie v dôsledku nárastu úrokovej sadzby po 31. decembri.

Adresná Energo pomoc od 1. januára 2026

Štát ukázal, ako si predstavuje adresnú energo pomoc, ktorá sa začne 1. januára 2026. Podmienky, ktoré rozhodujú o získaní nároku na lepšie ceny energií, sú známe. Podľa mnohých odborníkov sú však podmienky a spôsob výpočtu rozhodujúcich hraničných príjmov diskutabilné a vedú k až bizarným situáciám. Kontroverzie sa týkajú najmä prepojenia inštitútu energetickej domácnosti na trvalý pobyt jej členov a nie priamo na odberné miesto, v ktorom spoločne bývajú. Trvalý pobyt pritom niekedy nezodpovedá reálnemu miestu bývania. Niektoré rodiny či jednotlivci sú z pomoci diskvalifikovaní aj vtedy, ak ani zďaleka nedosahujú maximálny limit príjmu stanovený štátom. A môže ísť o rodiny, ktoré čerpajú hypotéku, čiže ich mesačné výdavky sú pomerne vysoké. Zvláštností je však viac.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) len v pondelok spustilo stránku, na ktorej si nárok na energo pomoc viete pomerne jednoducho overiť. Počas reálnej prevádzky systému sa však objavilo niekoľko závažných nedostatkov, a preto určite príde vhod vedieť, ako si viete vypočítať nárok na energo pomoc aj sami, alebo inak povedané, či v ponímaní štátu spadáte do kategórie „chudobnejšej“ alebo „bohatšej“ domácnosti.

Výpočet bonity domácnosti

Kľúčová je pritom jedna suma, od ktorej sa odvíjajú všetky ďalšie. Ak ide o domácnosť tvorenú jednou osobou, jej príjem nesmie presiahnuť sumu 1 930 eur. Súčtom koeficientov treba vydeliť spoločný príjem členov domácnosti, čím dostaneme výsledok nazývaný bonita domácnosti. Povedzme, že manžel i manželka zarábajú zhodne túto sumu. Vo výsledku je tak ich spoločný hrubý mesačný príjem 3 308 eur. Ak ide o rodinu so štyrmi členmi, teda rodičmi a dvomi deťmi do 14 rokov, tak získavame koeficient 2,7. Ak ním vydelíme sumu 3 308 eur, dostaneme bonitu domácnosti na úrovni 1 225 eur, čo je menej ako 1 930 eur. Pokiaľ by však išlo o bezdetný pár s identickým príjmom, nižšie ceny energií by nedostali, pretože v ich prípade vychádza koeficient len na 1,7.

Započítavanie príjmu

Pri zápočte príjmu však záleží aj na jeho type. Ak napríklad ide o zamestnanca, do úvahy sa berie jeho hrubý príjem zo závislej činnosti (zamestnania), a to v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025. V prípade dôchodcu sa posudzuje jeho čistý príjem reprezentovaný výškou poberaného dôchodku (poberanej dávky). Pri podnikateľovi, respektíve živnostníkovi (SZČO) ide o príjem vypočítaný z čiastkového základu dane z nezávislej činnosti za celý predchádzajúci rok vydelený koeficientom 0,866.

V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sa napríklad do príjmu nezapočíta podiel na zisku, čo hrá do karát ľuďom, ktorí majú vďaka dividendám pomerne vysoký príjem. Čiže aj tí, ktorí zarábajú nadštandardne, môžu energo pomoc dostať.

Zlepšenie adresnosti energopomoci

Na niektorú kritiku a sporne nastavené pravidlá súčasného systému, už ministerstvo stihlo zareagovať. V najnovšej tlačovej správe avizuje, že pracuje na zlepšení adresnosti. Vyššie sme napríklad spomenuli, že dividendy sa aktuálne do príjmu nezapočítavajú. Dôvodom je legislatíva, ktorá to neumožňuje. „Rezort hospodárstva preto inicioval novelizáciu zákona o dani z príjmov, ktorej návrh je už v legislatívnom procese a očakáva sa jeho schválenie v Národnej rade SR. Po prijatí novely budú môcť byť dividendy zohľadnené pri výpočtoch bonity energetickej domácnosti, čo zabezpečí adresnejší systém poskytovania adresnej energopomoci,“ priblížil rezort.

Problémy s trvalým pobytom a neskolaudovanými nehnuteľnosťami

Aktuálne nastavenie podmienok však vytvára priestor aj pre opačné situácie, keď jednotlivci či rodiny, ktoré by nižšie ceny energií reálne potrebovali, na pomoc nárok mať nebudú. Problém nastáva napríklad v prípade osôb žijúcich v podnájme. Ich príjem pre dané odberné miesto, v ktorom žijú, možno posudzovať jedine v tom prípade, ak tu majú nahlásený aj trvalý pobyt. S tým však musí súhlasiť majiteľ nehnuteľnosti. A to nie je práve časté. Výška cien energií sa teda v danom prípade posudzuje podľa bonity domácnosti majiteľa nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt. Pritom vôbec nemusí ísť o predmetný prenajímaný byt, ale o úplne iné odberné miesto. Napriek tomu však má táto bonita dopad na to, či bude podnájomník platiť za energie viac alebo menej.

Čitateľ nás upozornil ešte na jednu diskutabilnú situáciu. Týka sa nemalej skupiny ľudí, ktorí môžu mať pri získaní energopomoci zásadný problém len preto, lebo bývajú v neskolaudovanej nehnuteľnosti. K takejto situácii pritom dochádza pomerne často. Žiadny zákon to totiž nezakazuje. Existujú rôzne scenáre, keď ľudia bývajú v neskolaudovanej nehnuteľnosti aj niekoľko rokov. Často je dôvodom nesplnenie podmienok stanovených úradmi - môže ísť o chýbajúcu prípojku, nesúlad medzi projektom schváleným stavebným úradom a reálnym vyhotovením a podobne.

Rozostavaná stavba je však stále predmetom vlastníctva a môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností aj na účely hypotekárneho úverovania. Avšak nie je označená súpisným číslom ako budova určená na bývanie. Súpisné číslo sa totiž prideľuje až dokončenej stavbe, po kolaudácii. V neskolaudovanom dome nemôžete mať trvalý pobyt. Rodiny pritom možnosť presťahovania sa do „vlastného“ ešte pred dokončením stavby bežne využívajú nielen z praktických, ale aj finančných dôvodov.

V kontexte nároku na energopomoc je však problém práve v tom, že ministerstvo nepovažuje za energetickú domácnosť samotné odberné miesto a jej členov. Nejde teda o fyzickú nehnuteľnosť, v ktorej rodina skutočne býva. Rozhodujúce je naopak to, kde majú členovia domácnosti nahlásený trvalý pobyt. A ten podľa zákona o hlásení pobytu občanov (č. 253/1998 Z. z., § 3, ods. 2) nie je možné nahlásiť na mieste neskolaudovanej nehnuteľnosti. V § 3, ods. 8 nariadenia 353/2025 Z. z. k energopomoci je uvedené, že: „ak na adrese odberného miesta nie je evidovaná žiadna adresa trvalého pobytu člena energetickej domácnosti, predpokladá sa, že odberné miesto má byť priradené k tej energetickej domácnosti, ktorej člen je evidovaný ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti alebo konečný spotrebiteľ tepla alebo koncový odberateľ tepla“.

Rezort uviedol, že legislatíva je v tomto ohľade striktná a vznik nároku na energopomoc sa môže vyhodnotiť len na základe miesta trvalého pobytu. Odberné miesto v neskolaudovanej nehnuteľnosti, hoci tam osoba reálne býva, posudzované byť nemôže.

Pomoc pre domácnosti s centrálnym vykurovaním

Dodajme, že rodiny kúriace drevom či plynom na pomoc pri nákladoch za teplo nemajú nárok, pretože tá sa týka len domácností napojených na centrálne zdroje vykurovania (teplárne). Stále však môžu získať nižšie ceny na elektrinu, respektíve plyn. V prípade tepla ľudia dostanú poukážku, ktorú si budú môcť preplatiť na pobočkách Slovenskej pošty, a to po dobu 45 dní.

Preverenie nároku a reklamácie

Ak vám webová stránka zriadená štátom hlási, že na energo pomoc nárok nemáte, v skutočnosti to tak byť nemusí. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo reklamácií k rozhodnutiu o nezískaní energopomoci sa preto môžete obrátiť na klientske centrá okresného úradu.

Zvýšenie cien energií v roku 2026

Úrad pre reguláciou sieťových odvetví (ÚRSO) priniesol 27. novembra nové znenie vyhlášky, podľa ktorej v roku 2026 silová časť ceny elektriny stúpne z aktuálnych 61 eur za megawatthodinu (MWh) na 103,94 eura za MWh. Takúto cenu by teda mali na faktúrach uvidieť domácnosti, ktoré nebudú mať nárok na energo pomoc. V prípade odberných miest, ktoré pomocnú ruku od štátu dostanú, sa však maximálna cena za dodávku elektriny za megawatthodinu v každej sadzbe a v každom pásme zníži o 31,24 eura za MWh, čiže na 72,7 eura za MWh. V prípade plynu sa cena stanovila na rovnakú úroveň ako v roku 2025. Naopak tí, ktorí energo pomoc nedostanú, budú mať tento zdroj medziročne drahší, konkrétne sa hovorí približne o 30 % navýšení cien.

Pri cene tepla je to komplikovanejšie, pretože jednotlivé teplárne využívajú odlišné zdroje a technológie, a tak sa cena tepla naprieč Slovenskom líši. Centrálne zdroje tepla (CZT) sa však najčastejšie spoliehajú na plyn a drevoštiepku, prípadne ich kombináciu. Ceny týchto komodít pre budúci rok pritom budú odlišné, a tak sa vyčíslenie výšky kompenzácie ešte viac zamotáva. Ako uvádza energie-portal.sk, štát bude kompenzovať cenu tepla len v tom prípade, ak oproti roku 2022 stúpne o minimálne 20 eur za MWh. Takéto domácnosti dostanú v januári a v júli 2026 energopoukážky, ktorých hodnota sa bude líšiť v závislosti od spotreby a ceny komodity. Domácnostiam, ktoré v roku 2024 ešte na CZT neboli napojené, bude v roku 2026 kompenzovaný rozdiel voči sume 199 eur za MWh. Ak by suma na poukážke nejakej domácnosti predstavovala menej ako 5 eur za polrok, štát ju nepošle vôbec. Rovnako ku žiadnej kompenzácii nedôjde ani vtedy, ak cena tepla v danej lokalite v porovnaní s rokom 2022 stúpne o menej ako 20 eur za MWh.

Príspevok za ubytovanie osôb s dočasným útočiskom

Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska sa riadi zákonom o azyle. Samosprávy vyplácajú príspevok ubytovateľom z prostriedkov poskytnutých Ministerstvom vnútra SR.

Legislatíva

Právny rámec pre túto oblasť tvorí zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 151/2024 Z. z.

Podmienky pre poskytovanie príspevku

Príspevok je možné poskytovať počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky (ak je dátum prvého poskytnutia dočasného útočiska od 1. januára).

Kto môže žiadať o príspevok?

Právnická osoba, ktorá bezodplatne poskytuje ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastní alebo spravuje, za predpokladu, že nepodniká v oblasti ubytovacích služieb. Právnické osoby podnikajúce v oblasti ubytovacích služieb od 1. januára.

Ako získať príspevok?

Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom (osobou so štatútom dočasného útočiska). Prenajímateľ následne predloží túto zmluvu obci.

Výplata príspevku

Obec vypláca príspevok oprávnenej osobe na bankový účet alebo v hotovosti.

Povinnosti ubytovateľa

Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca je ubytovateľ povinný odovzdať obci výkaz. Obec zosumarizuje všetky výkazy od prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý následne pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Obce všetky výkazy vrátane opravných zosumarizujú do jednotného prehľadu a zašlú ministerstvu vnútra do 15. dňa.

Poukázanie prostriedkov obciam

Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca.

tags: #prehodnotenie #prispevku #na #byvanie