Tvorba a použitie sociálneho fondu na Slovensku

Sociálny fond je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa na Slovensku, ktorý zamestnáva čo i len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Tento fond zabezpečuje rôzne plnenia sociálneho charakteru pre zamestnancov.

Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva čo i len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na právnu formu alebo spôsob financovania. Táto povinnosť im vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Pojem „obdobný pracovný vzťah“ zahŕňa napríklad príslušníkov v služobnom pomere, ako sú príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, colníci, sudcovia, prípadne hasiči a záchranári. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu.

Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu. V takýchto prípadoch sa sociálny fond netvorí. Podobne to platí pre starostov obcí, primátorov miest, poslancov, predsedov VÚC, riaditeľov štátnych podnikov, členov predstavenstiev akciových spoločností, spoločníkov a konateľov s. r. o.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu a ďalšieho prídelu, pričom môžu byť použité aj ďalšie zdroje, ako sú dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, alebo prídel zo zisku u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú zisk.

Povinný prídel

Povinný prídel do sociálneho fondu sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok. Minimálny povinný prídel 0,6 % je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa, bez ohľadu na to, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu až do výšky 1 % zo základu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel vo výške 0,6 %.

Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Ani v prípade dostatku prostriedkov v rozpočte nie je možné tvoriť vyšší povinný prídel.

Ďalší prídel

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa môže tvoriť dvomi spôsobmi, ktoré sa navzájom vylučujú:

1. Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Tvorba tohto prídelu nie je podmienená adresným použitím na kompenzáciu výdavkov na dopravu a môže byť použitý na akýkoľvek účel dohodnutý v kolektívnej zmluve.
2. Vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý predchádza dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa fond tvorí, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Tento prídel sa týka predovšetkým zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu.

Ak je v kolektívnej zmluve už dohodnutá tvorba ďalšieho prídelu v nenulovej výške, zamestnanci daného zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu podľa druhého bodu.

Príklad výpočtu nároku na príspevok na dopravu

Pre posúdenie nároku zamestnanca, ktorého zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, je rozhodujúca štatisticky zistená priemerná mzda za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa fond tvorí. Napríklad, ak sa fond tvorí v roku 2023, berie sa do úvahy priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2021, ktorá bola 1 211 eur. V takom prípade, ak zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou hromadnou dopravou a jeho priemerný zárobok nepresahuje 605,50 eur (50 % z 1 211 eur) mesačne, vzniká mu nárok na príspevok na dopravu.

Spôsob vedenia a zúčtovania sociálneho fondu

Zákon umožňuje tvorbu a čerpanie fondu viesť buď na osobitnom analytickom účte fondu, alebo na osobitnom účte v banke, prípadne v pobočke zahraničnej banky. Dôležité je, aby zvolený spôsob zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu pre účtovné a kontrolné účely.

Fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov na osobitný bankový účet fondu by mal byť vykonaný do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Pre mesiac december zákon umožňuje zamestnávateľovi tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ročné zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Tabuľka: Termíny tvorby a zúčtovania sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu na rôzne účely. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.

Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon pri poskytovaní príspevkov.

Možné účely použitia fondu

• Stravovanie zamestnancov: Nad rámec ustanovený osobitnými predpismi. Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na pracovisku alebo prostredníctvom iných subjektov je oslobodená od dane. Ak je poskytnutý peňažný príspevok, je zdaniteľný a vstupuje do vymeriavacieho základu.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: Napríklad vstupenky na divadelné predstavenia, koncerty, športové zápasy.
• Rekreácie a služby: Slúžiace na regeneráciu pracovnej sily, ako napríklad príspevky na rekreáciu, permanentky do fitness centier alebo plavární. Oslobodenie od dane sa vzťahuje len na použitie zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní alebo má prenajaté. Peňažné úhrady výdavkov na takéto služby sú zdaniteľné.
• Zdravotná starostlivosť: Preventívna zdravotná starostlivosť v zmysle zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je príjmom oslobodeným od dane.
• Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: Poskytované ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca (napr. úmrtie blízkej osoby, živelné udalosti, dlhodobá PN). Sociálna výpomoc je oslobodená od dane a odvodov do úhrnnej výšky najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Doprava do zamestnania a späť: Príspevky na dopravu sú v plnom rozsahu zdaniteľným plnením a podliehajú zdaneniu.
• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Príspevok zamestnávateľa na DDS zo sociálneho fondu (nad rámec povinného príspevku) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
• Servisné poukážky: Prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu po službách poskytovaných registrovanými sociálnymi podnikmi (napr. starostlivosť o domácnosť a záhradu, pomoc fyzickým osobám odkázaným na sociálnu službu).
• Úhrada nákladov odborovej organizácie: Na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška tohto príspevku nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Zdaňovanie a odvody príjmov zo sociálneho fondu

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov alebo nad limit stanovený zákonom nie je možné uznať za daňový výdavok.

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Výnimkou sú plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Príklady oslobodených plnení:

• Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov (zamestnávateľ si tieto prostriedky nemôže uplatniť ako daňové výdavky).
• Úvery a pôžičky poskytnuté zamestnancovi.
• Niektoré taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov (napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti).

Všetky ostatné príjmy zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov a podliehajú odvodom na zdravotné a sociálne poistenie, s výnimkou príspevkov na DDS a nepeňažných príjmov poskytnutých bývalým zamestnancom (poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku).

Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu.

tags: #tvori #sa #socialny #fond #aj #z