Percepčná porucha sluchu, invalidný dôchodok a možnosti podpory: Komplexný sprievodca

Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Žiť s poruchou sluchu, najmä ak je percepčná, predstavuje značné výzvy nielen pre samotného jedinca, ale aj pre jeho rodinu. Tento článok sa venuje typom porúch sluchu, možnostiam kompenzácie, sociálnej podpore a otázkam súvisiacim s invalidným dôchodkom, aby poskytol komplexný prehľad a pomohol zorientovať sa v spleti informácií.

Typy porúch sluchu a ich dopad

Existujú tri hlavné typy porúch sluchu, ktoré sa líšia miestom poškodenia sluchového aparátu:

• Prevodová porucha sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu.
• Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
• Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú (verbálnu) reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie, nie je však jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem stupňa rozhoduje typ sluchovej poruchy, funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.). Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje.

Sluchovo postihnutí vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť.

Dopad na vývoj reči

• U dieťaťa s vrodenou tzv. prelingválnou hluchotou (hluchota vznikla pred vybudovaním jazykových a rečových máp v mozgu dieťaťa) sú už predverbálne (pred vznikom reči) zvukové prejavy typicky deformované. Postupne sa význam pojmov upresňuje. Výslovnosť je narušená, realizuje sa s prehnanou silou, vyskytuje sa dysgramatizmus (neschopnosť používať správne gramatické tvary).
• U detí so získanou tzv. postlingválnou hluchotou (hluchota vznikla po vybudovaní jazykových a rečových máp v mozgu dieťaťa) je dôležitý vek, v ktorom ku strate sluchu došlo. Ak stratilo dieťa sluch pred dovŕšením siedmeho roku života, získaná úroveň hovorenej reči sa bez včasnej špeciálno-pedagogickej starostlivosti postupne znižuje. Ak ku strate sluchu došlo po tomto období, dieťa má už pomerne dobre osvojený slovník, schopnosť hovorenej reči je dostatočne zafixovaná, veľmi pozitívnu úlohu má aj osvojenie písania a čítania.

Komunikačné možnosti pre osoby s poruchou sluchu

Pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím je osvojenie, či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom veľmi ťažké, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho (slovného) vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich (eventuálne osoby so zvyškami sluchu) je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.

Artikulovaná (ústna) reč

Artikulovaná, orálna (ústna) reč využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Jej zvládnutie je veľmi ťažké, pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Miera motivácie k osvojovaniu môže byť rôzna, závisí na schopnostiach a skúsenostiach jedinca.

Percepcia (vnímanie) reči a jej porozumenie

Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny (očný) kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom. Sluchovo postihnutý človek je nútený využívať náhradný spôsob, odpozorovania kiném (= pohyb úst pri artikulácii), eventuálne obmedzenú sluchovú percepciu. Obidve uvedené varianty sú psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce a ani ich efekt nie je taký, aby kompenzoval zvýšenú námahu. Táto skutočnosť ovplyvňuje postoj sluchovo postihnutého k orálnej komunikácii. Na problémy v porozumení aj na značnú náročnosť tejto činnosti reagujú podráždením. Napätie vyvolané námahou zvyšuje ako ich úzkosť, tak sklon k afektívnym výbuchom alebo k inej skratovej reakcii. Tieto prejavy sa interpretujú ako dôsledky nezvládnutej záťažovej situácie. Odzeranie je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy a za všetkých okolností. Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.

Aktívny verbálny (slovný) prejav

Aktívny verbálny (slovný) prejav je tiež ťažký. Aby si ho jedinec s vrodeným postihnutím osvojil, musí často využívať aj zapamätanie si kombinácie pohybov hovoridiel a vibrácií, ktoré sú súčasťou vyslovenia určitého slova.

• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavu je len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Nie je možné dobre vnímať, a preto ani napodobniť, melódiu reči. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný. Možnosť sluchovej kontroly vlastného verbálneho prejavu je dôležitá aj pre primeranú hlasitosť reči.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu. Obmedzený býva hlavne aktívny slovník.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu. Preto nepoužívajú správne rôzne gramatické tvary a nezachovávajú slovosled. Ich verbálny, ale aj písaný prejav často krát býva veľmi zjednodušený. Príčinou je obmedzená možnosť dôkladného osvojenia jazyka. Nejde však o prejav nedostatku inteligencie!
• Pragmatická zložka: Je sociálne-rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu.

Všetky tieto obmedzenia majú nakoniec často za následok, že si sluchovo postihnutí neosvoja hovorený jazykový systém natoľko dobre, aby mohli plne využívať jeho písanú a tlačenú podobu ako prostriedok prijateľne účinnej komunikácie, resp. zdroja informácií.

Posunkový jazyk a posunkovaná slovenčina

Posunkový jazyk (posunková reč) je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Okrem polôh a pohybov celej ruky sa uplatňujú hlavne rôzne zmeny polôh prstov. Posunkový jazyk je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom, komunikácia prestáva byť záťažou, stáva sa normálnym zdrojom informácií. Bohužiaľ, nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Človek, ktorý by sa nedokázal dorozumieť inak, by bol do značnej miery komunikačne a informačne izolovaný.

Ďalšou formou komunikácie je posunkovaná alebo znakovaná slovenčina, ktorá je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka. Vyjadruje pomocou znakov aj jednotlivé gramatické kategórie príslušného jazykového systému. Pre nepočujúceho, ktorý dobre nepozná daný jazyk, nemusí byť dostatočne zrozumiteľná, napriek tomu, že ju môže bez problémov vnímať.

Prstová abeceda

Prstová abeceda je založená na podobnom princípe. Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Kompenzačné pomôcky a finančná podpora

Starostlivosť o dieťa s poruchou sluchu predstavuje značnú záťaž pre rodinný rozpočet. V prieskume skúseností rodičov detí s poruchou sluchu v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorý v roku 2020 realizovalo OZ Nepočujúce dieťa na skupine 265 respondentov sa ukázalo, že až 81,9% respondentov vníma finančnú náročnosť využívania načúvacích prístrojov ako zaťažujúcu až veľmi zaťažujúcu. V rovnakom duchu odpovedali aj rodiny, ktorých dieťa používa kochleárny implantát, kedy až v 74,5% odpovediach zaznelo, že náklady spojené s používaním kochleárneho implantátu vnímajú za zaťažujúce alebo príliš zaťažujúce pre rodinný rozpočet.

Po vyhodnotení odpovedí prieskumu odborníci konštatujú, že na odstránenie tejto formy diskriminácie rodín s dieťaťom s poruchou sluchu by bolo potrebné dané náklady kompenzovať primeranými úhradami, alebo istou formou systematickej podpory.

Načúvacie prístroje a kochleárne implantáty

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Prístroje sú rôzne, avšak ku každému je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje pískaním prístroja, čo je nepríjemné nie len pre samotného sluchovo postihnutého, ale i pre jeho okolie. Načúvací prístroj nemá schopnosť ucha potláčať nepotrebné zvuky, zosilňuje všetky zvuky okolia, takže v hluku triedy, ulice a pod. je vnímanie sťažené.

Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou. Má však tie isté nedostatky ako bežný načúvací prístroj, ide o operatívny zákrok, príjemca musí byť vhodný ako z medicínskeho, tak i psychologického hľadiska.

Príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP)

Aj napriek tomu, že aktuálny stav nie je ideálny, existujú nástroje, ktoré majú za cieľ čiastočne zmierniť záťaž na rodinný rozpočet, ktorá prichádza pri poruche sluchu dieťaťa. Existujú príspevky, o ktoré môžete požiadať v prípade, že máte zvýšené náklady na starostlivosť o svoje dieťa, ktoré vyplývajú z jeho ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP). Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že sa nejedná o príspevky, ktoré by boli nárokovateľné. Rodina ich nedostáva automaticky, ale každá žiadosť je posudzovaná individuálne.

Podmienky pre priznanie nároku na dávky

Predpokladom pre priznanie nároku na každú z dávok je:

1. posúdenie ťažkého zdravotného postihnutia lekárom,
2. posúdenie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia (či je žiadateľ na kompenzáciu odkázaný, či už nevlastní vhodnú pomôcku, alebo či mu nie je poskytovaná pomoc iným spôsobom),
3. posúdenie príjmu rodiny, ktorý nemôže presahovať stanovenú výšku (4-5 násobok životného minima na jednu osobu).

Na príspevky má dieťa nárok, pokiaľ má minimálne 50% miery funkčnej poruchy, ktorá sa pri poruchách sluchu stanovuje podľa škály Fowlera:

• Miera funkčnej poruchy 70 - 80% - vrodená obojstranná praktická hluchota u detí alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla po rozvinutí reči, do skončenia prípravy na povolanie (vrátane nositeľov kochleárnych implantátov), podľa Fowlera viac ako 85 - 90%.
• Miera funkčnej poruchy 50 - 60% - obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých zisťovaná slovnou alebo objektívnou audiometriou (aj u nositeľov kochleárnych implantátov) podľa Fowlera 80% a viac.
• Miera funkčnej poruchy 50% - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí podľa Fowlera 55% a viac.

Mieru funkčnej poruchy dieťaťa stanovuje vo svojom posudku lekár. V prípade, že má dieťa aj ďalšie zdravotné problémy, je potrebné dať na posúdenie podklady od všetkých odborníkov ku všetkým zdravotným ťažkostiam. Miera funkčnej poruchy dieťaťa sa tak posúdi komplexne.

Žiadosť o posúdenie nároku

Žiadosť o posúdenie vášho nároku sa podáva na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Rovnakým posudkovým procesom je potrebné prejsť aj pri vybavovaní preukazu fyzickej osoby s ŤZP, prípadne preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom alebo parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Odporúčame požiadať o lekársky posudok aj so závermi k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby/dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu (ide o komplexný posudok). Získate tak záver, či pre vaše dieťa môžete požiadať o príspevky v niektorej oblasti (v prípade straty sluchu zväčša komunikácie) alebo nie. V prípade, ak dieťa spĺňa podmienky, môžete hneď riešiť aj konkrétne kompenzačné pomôcky.

Peňažné príspevky, o ktoré sa môžete uchádzať JEDNORAZOVO:

• peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
• peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,
• peňažný príspevok na úpravu pomôcky,
• peňažný príspevok na opravu pomôcky,
• peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
• peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
• peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla.

Preukaz fyzickej osoby s ŤZP a súvisiace výhody

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Medzi ďalšie benefity môžu patriť: oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov. Je dôležité sa na možné zľavy všade aktívne pýtať.

Zľavy v doprave

• Na príslušných miestnych či mestských úradoch sa spýtajte, či nie ste oslobodení od platenia miestnych daní, resp. zľavy vo vlakovej, autobusovej doprave a v MHD.
• V železničnej doprave sú zľavy (okrem vlakov zadarmo) u osôb s poruchou sluchu nasledovné: Držiteľ preukazu s červeným pruhom (ZŤP/S) má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni. Zľavy platia aj na vlaky Regiojet (60%) a IC a EC, tam závisia aj od iných parametrov.
• V autobusovej doprave: väčšina dopravcov poskytuje zľavy z cestovného, ktoré sa vzťahujú aj na sprievodcu (môže byť aj oslobodený od platby). Konkrétne podmienky a výšky zliav si určuje každý dopravca individuálne, to znamená, že sa môžu líšiť v rámci jednotlivých VÚC, preto si treba tieto veci zistiť dopredu.

Ďalšie výhody

Rodič dieťaťa s preukazom ZŤP a ZŤP/S má taktiež nárok na ďalších 10 pracovných dní voľna, ak sprevádza svoje dieťa do špeciálnej školy, resp. zariadenia sociálnej starostlivosti (311/2001 Z. z. paragraf 141, odsek 2 písmeno C, bod 2).

Niektoré zľavy sú celoštátne platné, ale viaceré závisia od konkrétnej obce, mesta, kraja, môžu sa od seba, aj dosť zásadne líšiť. Je dôležité si vopred overiť, ako to funguje v konkrétnom meste, okrese, na podujatí. Niektoré zľavy môžu byť podmienené okrem preukazu ZŤP aj niečím iným (vlastníctvo bytu, mobilného telefónu atď.). Zásadou je: na možné zľavy sa všade aktívne pýtať.

Sociálna kalkulačka

O aké príspevky sa môžete uchádzať na základe poruchy sluchu vášho dieťaťa, si máte možnosť vypočítať pomocou aplikácie Sociálna kalkulačka, ktorú na svojich stránkach poskytuje Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Invalidný dôchodok a poistenie invalidity

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Rozdiel medzi poistením civilizačných chorôb a poistením invalidity

Základným rozdielom medzi poistením civilizačných chorôb a poistením invalidity je príčinnosť. To znamená, kým stanovenie diagnózy je príčina, invalidita je následok. A logicky z toho vyplýva, že rozdiel je aj v tom, kedy budete s daným poistným plnením disponovať. Poistenie civilizačných chorôb pokrýva diagnostikovanie jednu z chorôb uvedenú v tabuľke náhrad poisťovne. Optimálna výška poistnej sumy pri poistení civilizačných chorôb je vo výške čistého ročného príjmu poisteného, avšak nie menej ako 10 000 €.

Invaliditu takmer 17 000 Slovákom spôsobilo takmer 600 konkrétnych diagnóz. Zoznam 30 diagnóz, ktoré mali dokopy na svedomí takmer 9900 invalidov, ukazuje, že až v 6647 prípadoch invalidity, vznikla invalidita následkom diagnózy, ktorá nie je v žiadnej tabuľke náhrad poisťovne v poistení civilizačných chorôb. To poukazuje na to, že poistenie kritických chorôb v žiadnom prípade nemožno považovať za plnú náhradu poistenia invalidity.

Tabuľka nižšie zobrazuje najčastejšie sa vyskytujúce konkrétne diagnózy invalidity v roku 2018 (údaje Sociálnej poisťovne). Tučným písmom sú označené diagnózy, ktoré sa nenachádzajú v zoznamoch chorôb krytých poisťovňami v rámci poistenia kritických chorôb. Kurzívou je označená diagnóza Diabetes Mellitus I.

Čakacia doba

Čakacia doba je obdobie po uzatvorení poistenia, počas ktorého nie je klient poistený. Poisťovne sa týmto chránia pred podvodmi, kedy by si chceli ľudia už s poškodením zdravia narýchlo uzatvoriť poistenie. Čakaciu dobu uplatňujú všetky poisťovne, rozdielna je len jej dĺžka. Na túto otázku neexistuje konkrétna odpoveď.

tags: #percepcna #porucha #sluchu #a #invalidny #dochodok