V modernej demokratickej spoločnosti je existencia nezávislých médií nutnosťou a nevyhnutnou podmienkou pre slobodné šírenie myšlienok a pre zabezpečenie slobody prejavu. Masmédiá, najmä tie s celoštátnou pôsobnosťou, majú nezastupiteľnú úlohu pri výchove k občianskym právam, pri presadzovaní ducha tolerancie, pri prekonávaní a potláčaní diskriminácie a v boji proti rasizmu. Prostriedky masovej komunikácie majú významný vplyv na zmýšľanie ľudí a formovanie verejnej mienky a spoluvytvárajú hodnotový systém spoločnosti. Osobitný vplyv médií vyplýva z ich schopnosti meniť prostredie spoločnosti a ovplyvňovať ho. Váhu vplyvu médií však nie je možné presne definovať, keďže je relatívny.
Sloboda médií je v dnešnej dobe jednou z najdôležitejších tém nielen na Slovensku, ale aj vo svete. V čase, keď technologický pokrok a globalizácia premieňajú mediálne prostredie, sa často diskutuje o tom, či je sloboda médií ohrozená. Slovenskí mediálni lídri sa zhodli na tom, že sloboda médií na Slovensku nie je bezprostredne ohrozená, no neustále čelí novým výzvam, najmä kvôli transformácii mediálneho prostredia vplyvom internetu a sociálnych sietí. Hoci politický tlak existuje, momentálne nepredstavuje závažné riziko pre ekonomickú nezávislosť médií.
Vplyv masmédií na verejnú mienku
Masmédiá, či už ide o tradičné médiá ako televízia, rozhlas a tlač, alebo o moderné digitálne formy, ako sú internetové portály, sociálne siete a blogy, zohrávajú v našom živote významnú úlohu. Ich hlavnou funkciou je poskytovať informácie, zabávať a ovplyvňovať názory ľudí. Vplyv masmédií na verejnú mienku je taký silný, že môže formovať nielen individuálne názory, ale aj spoločenské postoje a rozhodnutia. Je však dôležité uvedomiť si, že tento vplyv môže byť pozitívny, no rovnako aj negatívny, v závislosti od toho, ako sú médiá využívané a aké posolstvá šíria.
Pozitívny vplyv
- Informovanosť verejnosti: Masmédiá umožňujú ľuďom mať prehľad o svetových udalostiach, politických rozhodnutiach a spoločenských problémoch. Kvalitné žurnalistické výstupy môžu zvýšiť povedomie verejnosti, vzdelávať a podporovať kritické myslenie.
- Mobilizácia k akcii: Dokážu mobilizovať ľudí k akcii, upozorniť na dôležité problémy a podporiť verejné hnutia, ktoré bojujú za práva a spravodlivosť. Príkladom je mediálna kampaň #MeToo, ktorá prostredníctvom médií získala globálnu pozornosť a viedla k hlbokým zmenám v chápaní sexuálneho obťažovania a rovnosti pohlaví.
- Šírenie hodnôt: Európa má silné mediálne odvetvie, ktoré má dôležitú úlohu v šírení európskeho spôsobu života, histórie, kultúry a hodnôt vo svete.
Negatívny vplyv a výzvy
Problém nastáva vtedy, keď médiá prestávajú plniť svoju informačnú a vzdelávaciu funkciu a začnú byť zamerané na manipuláciu verejnej mienky. V mnohých prípadoch dokážu veľmi radikálne ovplyvniť napríklad výsledky volieb (príklad z Talianska, kde vyhral posledné parlamentné voľby mediálny a televízny magnát Berlusconi), resp. ovplyvniť postavenie politickej strany (napr. možný vplyv televízie Markíza na postavenie a preferencie strany ANO P. Ruska, resp. možný vplyv nedostatočnej medializácie na zánik strany Stred I. Mjartana, hoci jej významným predstaviteľom bol aj M. Čič).
- Mediálna manipulácia: Správy sú niekedy podávané neobjektívne, s cieľom ovplyvniť názory čitateľov, divákov či poslucháčov v prospech určitej politickej strany alebo záujmovej skupiny. Tento jav sa prejavuje rôznymi spôsobmi - od selektívneho výberu správ, cez prekrúcanie faktov, až po používanie emocionálneho jazyka, ktorý má vyvolať strach, hnev alebo sympatie.
- Mediálna bublina: Moderné technológie umožňujú používateľom konzumovať obsah, ktorý potvrdzuje ich už existujúce presvedčenia, a izolujú ich od opačných názorov.
- Agenda-setting: Masmédiá tiež môžu vytvárať tzv. agenda-setting, čo znamená, že určujú, o čom sa v spoločnosti diskutuje a aké témy sú považované za dôležité.
- Infotainment: Mnohé médiá kombinujú vážne správy s prvkami zábavy, čo môže spôsobiť, že závažné témy sú podávané povrchne a zľahčene.
- Strata dôvery: Sloboda médií nemôže byť oslabená približnými vyjadreniami alebo neoverenými, či jednostrannými skreslenými informáciami, ktoré oslabujú dôveru občana v nezávislé médiá.
- Nenávistné prejavy a kyberšikanovanie: Na internete dochádza k znepokojivo častejšiemu výskytu nenávistných prejavov, najmä proti slobode tlače a slobode prejavu, ktoré sú takmer vždy anonymné a vytvárajú pocit ohrozenia alebo zastrašujú a stigmatizujú cieľové osoby alebo skupiny.
- Internetový trolling: So slobodou prejavu on-line prichádza nová forma hybridnej vojny v podobe internetového trollingu.
- Riziká oligarchizácie: Vlastníctvo médií zohráva dôležitú úlohu v slobode médií. V Maďarsku sa niektoré médiá stali provládnymi kvôli masívnemu prílivu štátnych peňazí. Na Slovensku je situácia odlišná, slovenská vláda skôr „škrtí“ tok financií niektorým médiám.
Ako odhaliť dezinformácie a nepravdivé informácie online
Právny rámec a zodpovednosť médií na Slovensku
Práva a povinnosti médií v SR vymedzujú rôzne právne predpisy. Najdôležitejšie štyri zákony sú:
- Zákon NR SR č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
- Zákon SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii
- Zákon SNR č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase
- Zákon č. 81/1991 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch.
Zákon o vysielaní a retransmisii je základným zákonom pre elektronické verejnoprávne i súkromné médiá. Vo svojom § 16, písm. a) ukladá prevádzkovateľom povinnosť „...zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu...“ a v písm. b) povinnosť „...zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov...“.
Zákony, ktoré sa týkajú STV a SRo, definujú ich poslanie, ktorým je „...slúžiť verejnosti tvorbou a šírením programov založených na zásadách demokracie, humanizmu, etiky, pravdivosti, nezávislosti, profesionality a zákonnosti“. Skupina PPE zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu verejnoprávnych médií (verejnoprávni vysielatelia). Verejnoprávne médiá sa finančne nespoliehajú na súkromné zdroje a verejnosti môžu poskytovať vysokokvalitné a nestranné informačné služby. Tie sú nevyhnutné na zabezpečenie a zachovanie nezávislosti médií od politického zasahovania.
Transformácia mediálneho priestoru a úloha televízie
V mediálnom priestore Slovenskej republiky má dominantné postavenie televízia. Pokiaľ vplyv štátu na súkromnú TV Markíza je relatívne obmedzený, o to viac vystupuje do popredia zodpovednosť verejnoprávnej STV.
Udalosti, ktoré sú vysielané v televízii, sú pre diváka dôveryhodné, udalosť vidí na „vlastné oči“, zatiaľ čo napríklad v rozhlase to síce počuje, ale pravdivosť informácie si nemôže „overiť“ zrakom. Na postavenie televízie má vplyv aj vybavenosť domácností prijímačmi, ale v súčasnosti najmä dostupnosť domácností k ponuke televíznych staníc. V roku 1998 bolo z 1 840 000 domácností až 98% televíznych. Denne sleduje televízny program 60% a niekoľkokrát týždenne 27% populácie. V STV tvorí spravodajstvo, publicistika a dokumenty 40% vysielacieho času. V SR bolo okolo 220 televíznych káblových sietí a asi 550 000 účastníkov káblového vysielania televízie, čo predstavuje vysoký európsky štandard. Významný je v tomto smere vplyv lokálnych káblových televízií. Napr. vysielanie TV Prievidza sledovalo takmer 90% respondentov.
Rozhlasové médiá
Postavenie rozhlasových médií je determinované najmä vplyvom komerčných rozhlasových staníc na mladú generáciu (u nás napr. FUN Rádio, ale aj Rádio Twist).
SRo vysielal v roku 1998 23 tisíc hodín programu ročne na troch okruhoch pre 3,5 mil. poslucháčov. Rádiožurnál počúvalo 26% poslucháčov. V tom istom roku pôsobilo na Slovensku 25 súkromných rozhlasových staníc. Najvýznamnejšie bolo FUN Rádio, ktoré bolo možné počúvať na 70% územia Slovenska. Jeho poslucháčske zázemie tvorili mladí ľudia vo veku 14 - 29 rokov (67% poslucháčov). Rádio Twist (vzniklo v roku 1993) má poslucháčov z okruhu tzv. urbanizovaného obyvateľstva.
Tlačené médiá
Tlačené médiá vplývajú na formovanie abstraktného myslenia, môžu uvádzať viac podrobností, informácie môžu popísať udalosť detailnejšie, ísť im „pod kožu“. Správa v novinách môže udalosť interpretovať, hodnotiť, komentovať. V tomto smere môže tlač vplývať aj na televízne médiá. V roku 1989 vychádzalo na Slovensku 12 denníkov s priemerným nákladom 110 000 kusov výtlačkov, v roku 1998 19 denníkov (12 celoštátnych, 3 regionálne a 4 lokálne) s priemerným nákladom 50 tisíc kusov výtlačkov.
Monitoring médií a jeho metodika
Krátky slovník slovenského jazyka uvádza, že monitorovanie je odborný informačný systém, ktorý na základe sústavného merania, pozorovania a analýz stavu istého objektu predpovedá jeho budúci vývin. A monitoring je sledovanie priebehu. Pred rokom 1989 sa robili obsahové analýzy ústredných denníkov a neskôr aj krajských, okresných a miestnych periodík v Novinárskom študijnom ústave, išlo však o kvantifikáciu obsahových a žánrových prvkov.
V 90-tych rokoch sa na monitorovanie začala využívať aj výpočtová technika a slovenské inštitúcie, ktoré sa monitorovaním tlače alebo médií vôbec zaoberajú, využívajú zahraničné skúsenosti. Systematicky sa po roku 1989, najmä v druhej polovici desaťročia, monitorovaním vysielania médií začali zaoberať najmä mimovládne organizácie. Požiadavka sledovania práce médií, vyhodnocovania a analyzovania toho, čo vysielajú, predovšetkým v oblasti spravodajstva, vyplynula na Slovensku najmä po roku 1994, nástupe Mečiarovej vlády, kedy sa zdali byť aktuálne otázky ovplyvňovania médií, najmä verejnoprávnych (Slovenská televízia, Slovenský rozhlas) politickou mocou.
V súvislosti s predvolebnou kampaňou roku 1998 robili monitorovanie MEMO 98, NCMK, SSN-PHARE, ktoré sa orientovali na priebeh volebnej kampane v médiách. Súčasne od júna 1998 prostredníctvom Slovenského helsinského výboru sa začal výskum „Obraz Rómov v slovenských médiách“. Neskôr najmä monitoring mimovládnej organizácie MEMO ´98 nadobudol systémové parametre a po roku 1998 prebieha systematicky. V roku 1999 sa otázkou prezentácie migrácie Rómov v tlačených médiách zaoberal Inštitút pre verejné otázky. V roku 2000 začalo MEMO ´98 realizovať aj projekt monitorovania vysielania elektronických médií o národnostných menšinách, najmä o Rómoch. Tento monitoring prebieha už tretí rok a v roku 2002 bol v súvislosti s voľbami rozšírený aj na relevantné tlačené médiá.
Metóda obsahovej analýzy
Základným prvkom monitorovania médií je metóda obsahovej analýzy, ktorá je charakterizovaná tým, že výpoveď nie je skresľovaná a ovplyvňovaná výskumníkom. Prvé použitie metódy obsahovej analýzy pri vyhodnocovaní činnosti médií bolo zaevidované v 50-tych rokoch v USA. Predmetom analýzy bolo zisťovanie charakteristiky etnických menšín v príspevkoch v populárnych časopisoch. Podľa Berelsonových definícií z rokov 1941 - 1943 obsahová analýza je charakterizovaná tým, že sa musí dotýkať len syntaktických a sémantických prvkov výpovede a musí byť systematická, kvantitatívna a objektívna. Podľa Holinu je teda obsahová analýza „...prevažne kvantitatívna metóda systematického a overiteľného opisu analýzy komunikačných celkov a komunikačných výpovedí“.
Pri monitorovaní médií a následnej realizácii kvantitatívnej obsahovej analýzy je potrebné vymedzenie cieľov analýzy, vymedzenie základného a stanovenie výberového súboru, ktorý sa bude monitorovať a analyzovať. Potom je nutné stanoviť jednotky analýzy, teda spôsob kódovania. Na základe cieľov analýzy je nutné sformulovať kritéria analýzy a definovať použitie kategórií (názov, predmet, téma monitorovania).
Úloha a vplyv sociálnych sietí
V súčasnej digitálnej ére zohrávajú sociálne siete obrovskú úlohu v každodennom živote mladých ľudí. Sociálne siete sú mocným nástrojom, ktorý môže mať výrazný vplyv na psychiku mladých ľudí. Preto je dôležité uvedomiť si hlavne aj ich negatíva a pristupovať k nim s rozvahou. Internet výrazne znížil výrobné a distribučné náklady a vzniklo veľa nových foriem žurnalistiky a mediálnych služieb. Nové subjekty sa stali priekopníkmi vo vytváraní nových obchodných modelov.
Pozitívne aspekty sociálnych sietí
- Podpora sociálnej interakcie: Sociálne médiá umožňujú ľuďom udržiavať kontakt s priateľmi a rodinou aj na diaľku.
- Zdroj informácií: Sociálne médiá sú bohatým zdrojom informácií o rôznych témach.
- Podpora kreativity: Možnosť zdieľať svoje nápady a tvorivé projekty na sociálnych médiách môže podporiť rozvoj kreativity a sebarealizácie.
- Zdroj inšpirácie: Prehliadanie obsahu na sociálnych médiách môže slúžiť ako zdroj inšpirácie a motivácie.
- Vzdelávanie a osveta: Mnohé sociálne médiá poskytujú prístup k vzdelávacím zdrojom, ako sú online kurzy, semináre a tutoriály.
Negatívne aspekty sociálnych sietí a ich vplyv na duševné zdravie
Vplyv sociálnych sietí na sebaobraz mladých ľudí je v súčasnosti intenzívne skúmanou témou. Digitálny svet prináša množstvo podnetov, ktoré môžu formovať vnímanie vlastného tela u mladých ľudí. Kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Psychológ z NYU Jonathan Haidt poukazuje na niekoľko alarmujúcich štatistík o duševnom zdraví dospievajúcich a v používaní sociálnych sietí.
- Závislosť: Neustále používanie sociálnych médií môže viesť k závislosti, pretože vyvoláva vyplavovanie dopamínu, hormónu potešenia.
- Porovnávanie sa a nerealistické ideály krásy: Sociálne siete môžu často vyvíjať tlak na mladých ľudí na dosiahnutie dlhodobo neudržateľného a hlavne nezdravého ideálu krásy. Nerealistické ideály krásy vznikajú neustálym porovnávaním sa s častokrát upravenými obrázkami celebrít, influencerov a modeliek. Výskum nedávnej štúdie zistil, že uverejňovanie a prezeranie selfie fotiek má negatívny vplyv na náladu a sebavedomie adolescentov.
- Poruchy príjmu potravy: Sociálne siete často podporujú nezdravé, priam až extrémne diéty, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné. Trendové hashtagy a videá podporujú drastické diéty, extrémne cvičenie a iné nezdravé spôsoby kontroly hmotnosti. Niektoré z nich dokonca priamo podporujú poruchy príjmu potravy ako lákavý životný štýl. Hashtagy ako #ana alebo #thinspiration boli síce na niektorých platformách zakázané, no stále existujú uzavreté skupiny, ktoré šíria škodlivý obsah.
- Zvýšená úroveň stresu: Neustále vystavenie sa negatívnym správam a konfliktom na sociálnych médiách môže zvýšiť úroveň stresu a úzkosti.
- Znížená pozornosť: Časté používanie sociálnych médií môže oslabiť schopnosť sústrediť sa a udržiavať pozornosť.
- Porušenie súkromia: Sociálne médiá môžu mať negatívny vplyv na súkromie a bezpečnosť údajov.
Je dôležité si uvedomiť, že sociálne médiá majú svoje výhody aj nevýhody a je dôležité nájsť vyvážený prístup k ich používaniu. Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že obrázky na sociálnych sieťach často neodrážajú realitu. Obmedzenie času na sociálnych sieťach ukazuje, že ľudia, ktorí trávia menej času na sociálnych sieťach, majú lepšie sebavedomie a nižšiu mieru úzkosti.
Sociálne médiá a osoby s poruchou sluchu
Nová forma komunikačnej technológie - internet - ponúka ľuďom s poruchou sluchu možnosť plnej účasti a inklúzie do sociálnej spoločnosti. Komunikačné technológie sa považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Osoby s poruchou sluchu si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu. V období pred zavedením internetu a objavením mobilných telefónov a tabletov osoby s poruchou sluchu na prijímanie a odoslanie správ častejšie používali faxy. Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov.
Komunikácia nepočujúcich je založená predovšetkým na vizuálnom spôsobe komunikačného kanálu, ktorý sa spravidla prenáša prostredníctvom posunkového jazyka, písomnej formy hovoreného jazyka alebo čítania textových správ. Nie všetky nepočujúce osoby majú schopnosť odzerať z pier. Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám.
Výskum používania sociálnych médií osobami s poruchou sluchu
Cieľom výskumu bolo preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti. Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sa predišlo neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov. Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií.
Demografické údaje respondentov
Z 212 respondentov deväť (4,3 %) používa kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku. Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %). V súvislosti s vekom boli rozdelení do štyroch skupín. V skupine od 18 do 24 rokov bolo 13 respondentov (6,1 %), skupinu od 25 do 44 rokov tvorilo spolu 111 respondentov (52,4 %), v skupine od 45 do 64 rokov bolo 79 respondentov (37,3 %) a do skupiny nad 65 rokov patrilo dohromady 9 respondentov (4,2 %). Rozloženie vzorky podľa územného zastúpenia bolo nasledovné: 59 respondentov (27,8 %) pochádzalo z Bratislavského kraja, 26 respondentov (12,3 %) z Trnavského, 21 (9,9 %) z Prešovského, 21 (9,9 %) zo Žilinského, po 19 (2x po 9,0 %) z Banskobystrického a Nitrianskeho, 16 (7,5 %) z Trenčianskeho, 15 (7,1 %) z Košického kraja a zvyšných 16 respondentov (7,5 %) tvorili Slováci žijúci v zahraničí. V súvislosti s dosiahnutým vzdelaním malo najviac respondentov, celkovo 101 respondentov (47,6 %), stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Preferované komunikačné formy
Na základe výsledkov sme zistili, že v domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk. Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Len malá časť respondentov (3,8 % a 1,9 %) používa hovorený jazyk alebo písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s nepočujúcimi priateľmi. Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.
Najčastejšie používané sociálne platformy a technické prostriedky
Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy. Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165). YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok. Telegram používa 19,8 % respondentov (42) na odosielanie správ.
Najpopulárnejším technickým prostriedkom pre prístup k sociálnym médiám je smartfón, ktorý používa 90,1 % respondentov. Notebook ako prostriedok pre sociálne médiá využíva 35,4 % respondentov. Počítač využíva 22,2 % respondentov pre prístup k sociálnym médiám. Tablet používa 15,1 % respondentov pre sociálne médiá. Iba 0,5 % respondentov využíva internetovú televíziu. Dáta naznačujú preferenciu mobilných zariadení (smartfóny, tablety) pre prístup k sociálnym médiám.
Frekvencia používania sociálnych médií
Najväčšia skupina respondentov, konkrétne 39,2 %, trávi na sociálnych médiách 1 - 2 hodiny denne. Určitá časť respondentov, teda 23,1 %, venuje sociálnym médiám 3 - 4 hodiny denne. 18,4 % respondentov používa sociálne médiá menej ako 30 minút denne. 11,3 % respondentov sleduje sociálne médiá len niekoľkokrát týždenne. Malé percento respondentov, iba 8 %, používa sociálne médiá viac ako 5 hodín denne.
Pruhový graf 2 znázorňuje, že 74,5 % (158) respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ). 71,7 % (152) respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami. Rovnaký podiel, 71,7 % (152), respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ). Viac ako polovica (53,3 %) respondentov (113) si rada prezerá videonahrávky v medzinárodnom posunkovaní (MP) a fotografie/obrázky. 41,5 % (88) respondentov sleduje videonahrávky v českom posunkovom jazyku (ČZJ). 24,5 % respondentov (52) si prezerá videonahrávky len v slovenskom jazyku (SJ).
Aktívna komunikácia na sociálnych médiách
Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa. Zdieľanie fotografií a obrázkov je populárne u 43,9 % respondentov. 40,6 % respondentov zdieľa videonahrávky.