Životný príbeh predavačky Fanny a jej cesta k dôchodku: Poučenie o pracovných právach a holokauste

Táto rozsiahla a detailná správa sa zameriava na životné osudy pani Margity Zapletalovej, rodenej Fanny Weiszovej, ktorá prežila hrôzy holokaustu a napriek všetkým útrapám si vybudovala nový život. Zároveň sa venujeme dôležitým aspektom pracovno-právnych vzťahov a zdôrazňujeme potrebu právneho povedomia pre zamestnancov, čo je téma úzko spätá s dobou, v ktorej Margita žila a pracovala.

Životné osudy Margity Zapletalovej: Svedectvo holokaustu

História 20. storočia sa zapísala ako jedna z najbrutálnejších. Pani Margita Zapletalová sa narodila do židovskej rodiny Ignáca a Fanny Weiszovcov ako najmladšia spomedzi 4 súrodencov dňa 14.12.1916 v Nitre. Po smrti otca v roku 1922 a matky v roku 1936 sa o ňu starali teta so strýkom. Po ukončení štúdia v 16. rokoch pracovala v obchode svojho strýka ako predavačka módneho oblečenia.

Dopad protižidovských opatrení

Prijatie protižidovských opatrení, ktoré vyvrcholili prijatím Židovského kódexu, jej neumožňovali ďalej pracovať. Pani Margita sa po troch rokoch známosti 23.9.1941 vydala za Martina Zapletala v synagóge v Nitre. Margitin manžel bol polovičný žid s matkou Židovkou a otcom katolíkom.

Deportácie a prežitie

Od marca 1942 boli vypracované súpisy Židov, žijúcich v Nitre a okolí. Na základe vyhlášky Okresného úradu v Nitre z 10.4.1942 sa konali ďalšie súpisy Židov, ktoré sa dotýkali i Margitinej rodiny. Margita so sestrami, bratmi, tetou a strýkom boli sústredení do židovskej základnej školy, kde čakali na transport. Zlato a šperky museli odovzdať, mali povolené vziať si so sebou len pár kilogramov oblečenia, kuchynský riad a nejaké veci na varenie. Margitin manžel ako polovičný Žid nebol do tohto transportu zaradený, takže mohol ďalej pracovať a snažil sa im nosiť jedlo. Za 20 000 slovenských korún sa mu podarilo vybaviť pre manželku výnimku z transportu. S pocitom viny odišla s manželom, no zvyšok rodiny odišiel transportom. Na tento deň spomínala so slovami: ,,Mala som pocit, že som ich zradila a ten pocit mám doteraz a budem mať navždy, pretože už som ich nikdy nevidela. Išla som s manželom, rodina ma odtiaľ popohnala."

Po niekoľkých mesiacoch dostala Margita list od svojho brata, ktorý bol v koncentračnom tábore v Majdanku. V liste napísal, že ich strýko je mŕtvy. Onedlho dostala list i od svojej sestry s varovaním, aby ostali v Nitre. Margita ani jej manžel Martin sa nevyhli druhej vlne deportácií. V polovici októbra 1944 vlakom prepravili manželov Zapletalovcov do pracovného a zároveň hlavného koncentračného tábora v Seredi. Manželov rozdelili. Martin, ako židovský miešanec ostal v pracovnom tábore v Seredi a pani Margita, v tom čase 2 mesiace tehotná, po dvoch dňoch pokračovala transportom do Osvienčimu.

Do Osvienčimu cestovali asi dva dni a dve noci vo vagóne bez jedla a vody. V noci po príchode do Osvienčimu bola uskutočnená selekcia, kde boli muži oddelení od žien. Margite niekto prezradil, že tehotné ženy sú určené do plynu, preto sa nepriznala k svojmu tehotenstvu. Po selekcii im bolo odobraté oblečenie a oholená hlava. Dostali len staré tenké oblečenie. Nemali ani svoj vlastný príbor, stravovali sa ako zvieratá a bolo to veľmi ponižujúce. ,,V Osvienčime som prešla cez všetko čo som vedela a počula z rozprávania."

Pochod smrti a oslobodenie

Po desiatich dňoch vzali 2000 žien a chceli ich presunúť do iného tábora. Na konci októbra 1944 boli naložené do vlaku a presunuté do pracovného tábora Kurzbach, jednej z mnohých pobočiek koncentračného tábora Gross Rosen na území okupovaného Poľska. Tábor sa veľmi podobal Osvienčimu, ale podmienky boli o niečo znesiteľnejšie. Vykonávali fyzicky náročnú prácu v lese. Nosili stromy z jednej časti lesa do druhej na miestach, kde sa stavali pozemné opevnenia. Bola veľká zima a jedla im bolo poskytnutého len veľmi málo. Počas celého obdobia stráveného v koncentračnom tábore nemala pani Margita žiadne informácie o svojom manželovi.

Na jej fyzickom zdraví sa podpísala náročná fyzická práca a podmienky v tábore a nedokázala už ďalej pracovať. Preto poprosila židovskú lekárku o pomoc, aby ju umiestnila do nemocnice, keďže bola tehotná a už ďalej nevládala vykonávať otrockú prácu. Aj napriek tomu, že bola nemocnica plná týfusu sa Margita rozhodla pre pobyt v nej. Po niekoľkých dňoch jej pobytu v nemocnici vyhnali nemeckí dozorcovia ženy von z barakov do zimy. Najhoršie oblečeným ženám bol poskytnutý nejaký kus oblečenia. Následne boli zoradené do piatich radov a kráčali, až kým od vyčerpania nepadali na zem. Niektoré sa zdvihli, iné nie. Konal sa pochod smrti 2000 žien z Kurzbachu. Cesta trvala tri dni. Ostalo ich len niečo okolo 200. Zvyšné zomreli buď na týfus, alebo od vyčerpania. Ženy, ktoré prežili, mali byť Nemcami na mieste pripomínajúcom farmu zastrelené. Ich fyzická a psychická únava zapríčinila absolútnu ľahostajnosť nad ich osudom. Napriek bezmocnosti z únavy a hladu sa rozhodlo 200 preživších žien kráčať ďalej. Z 200 ich nakoniec ostalo len 10. Spoločnými silami sa im podarilo dostať do mesta, kde bola horúca polievka pre nemecké evakuované ženy. Vydávajúc sa za Nemky sa ušlo polievky i pani Margite a jej spoluväzenkyniam. Vlakom sa odviezli pár kilometrov do mesta Liegnitz, kde v prázdnom nemeckom dome našli útočisko.

Dňa 11.2.1945 bola Legnica oslobodená Sovietskou armádou. Do oslobodenia Slovenska im bolo dovolené bývať v nemeckom dome a využívať z neho oblečenie a jedlo. Pani Margite, ako i druhej tehotnej žene nebolo odporučené odísť z obavy, že nezvládnu cestu domov. Deň 14.5.1945 bol pre pani Margitu veľmi dôležitý. V Legnici porodila svojho prvého syna Petra. Vedomie, že nemá žiadne správy o manželovi, jej kazilo ten výnimočný moment. Po pár dňoch od narodenia syna ju čakalo obrovské prekvapenie. Prišiel veliteľ s jej manželom v pätách. S vybavením ambulantného vozidla Červeného kríža, aby po ňu mohol prísť, pomáhali všetci, ktorí mohli. Keďže pán Martin prišiel o 31-člennú rodinu a pani Margita o 22-člennú rodinu, nemali v Nitre nikoho.

Nový život v USA a odchod do dôchodku

Po získaní práce pána Martina sa rozhodli odsťahovať do Žiliny, kde žili 20 rokov. Konkrétne v rokoch 1947 až 1967. Zosilnením totalitného režimu sa rozhodli začať vybavovať povolenie na odchod do USA, to však trvalo 3 roky. Začiatky v novej krajine boli veľmi ťažké, najmä pre pani Margitu, ktorá nevládala dobre cudzí jazyk, a tak pracovala ako spoločníčka staršej pani.

Starší syn Peter vyštudoval bábkarstvo v Prahe, kde si našiel i svoju celoživotnú lásku Jarmilu. Jeho bábkarske programy najprv vysielali v meste Jackson, Mississippi a neskôr celonárodne. So svojím tímom si vyslúžil i ocenenie Emmy Award, ktoré sa im podarilo vyhrať. Mladší syn Pavol vyštudoval masmediálnu komunikáciu na Newyorskej univerzite. Pracoval vyše 30 rokov pre Organizáciu spojených národov, za čo si pri odchode do dôchodku prevzal i pamätnú plaketu. Obaja sa účastnia každoročnej smútočnej tryzny v Žiline, kde sme mali možnosť sa stretnúť. Obdobie holokaustu zničilo životy tisícov nevinných ľudí. Niektorí museli niesť bremeno viny, že oni prežili, no ich rodina nie. Podobný osud zažila i pani Margita Zapletalová, ktorá povedala: ,,Nemyslím si, že bolo správne, že len niektorí ľudia prežili a tak veľa ľudí bolo zavraždených týmto spôsobom. Veľakrát rozmýšľam, že… keby moji dvaja bratia boli zomreli v boji za Izrael, akceptovala by som to. To je spôsob, akým ľudia žijú. Bojujú pre niečo, vzdávajú sa životov pre niečo… Ale teraz, prečo? Kde bol náš Boh?"

Pracovné práva a zamestnanecké vzťahy: Poučenie z minulosti

Životný príbeh Margity Zapletalovej nám pripomína, aká krehká môže byť sloboda a aké dôležité je poznať a brániť svoje práva. Aj v bežnom pracovnom živote je nevyhnutné mať prehľad o svojich právach a povinnostiach.

Zákonník práce a pracovný poriadok

Po podpísaní pracovnej zmluvy a fyzickom nástupe do zamestnania podľa dohodnutým podmienok má zamestnanec okrem povinností aj určité práva. Rámcovo ich rieši Zákonník práce. Mnohí zamestnávatelia však vydávajú „pracovný poriadok“, v ktorom aplikujú ustanovenia všeobecných právnych predpisov na svoje podmienky. Ak takýto „pracovný poriadok“ existuje, zamestnávateľ má povinnosť s ním oboznámiť každého novoprijatého zamestnanca a tento „pracovný poriadok“ musí byť každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Ak to tak nie je, je nutné domáhať sa nápravy. V praxi sa však veľmi často stáva, že ľudia si to ani nevšimnú a absolútne sa o svoje všeobecné práva nezaujímajú. Veci začínajú riešiť obvykle až vtedy, ak sa vyskytne nejaký vypuklý problém, ktorý sa ich priamo dotýka.

Nízke právne povedomie a vykorisťovanie

Žiaľ, v našej spoločnosti je ešte stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu inak ani v pracovno-právnych vzťahoch. Potom sa niet čo diviť, že niektorí „tiež zamestnávatelia“ sa absolútne nerozpakujú používať praktiky, ktoré neraz hraničia s kapitalizmom najhrubšieho zrna v zmysle „vykorisťovania človeka človekom“. Takéto protiprávne a možno konštatovať aj protiľudské počínanie možno pozorovať hlavne v malom a strednom podnikaní. Samostatná kapitola sú zamestnávatelia - cudzinci.

Kolektívna zmluva: Ochranná funkcia

Je nutné sa zmieniť aj o „kolektívnej zmluve“. Vo firmách, kde pracuje odborová organizácia, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Treba podotknúť, že kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nie iba na členov odborov. Kolektívna zmluva plní teda výraznú ochranársku funkciu všetkých zamestnancov a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.

Práva zamestnanca a prax

Nie je dobré, aby zamestnanci mali pocit, že vo fabrike, či v nejakej firme majú priveľké práva. To vždy zaváňa problémami. Vždy je dobré skúsiť odhadnúť, aký zamestnávateľ pred vami stojí. Je veľa majiteľov firiem, ktorí sa k zamestnancom správajú slušne. Platia dobré mzdy, niekedy dokonca viac, než je v okolí zvykom. Práva sa požadujú, povinnosti však nie. Mnoho prevádzok funguje vo zvláštnom režime. Zamestnanci - často za tým stojí jeden či dvaja negativisti - sú stále nespokojní. Dožadujú sa rôznych práv. Chcú viac voľna, počúvať v práci rádio, lepšie pracovné podmienky, klimatizáciu do výroby alebo do áut a podobne. Požadujú stále zvyšovanie platov a rôzne istoty. Ak by však na prevádzku prišla inšpekcia, nastal by problém. Často sa v tejto atmosfére neplnia mnohé povinnosti. Nedôsledne sa používajú ochranné pomôcky pri práci, dané zabezpečenie sa nevyužíva. Tieto veci často idú ruka v ruke. Stačí benevolentnejší šéf a začne sa proces. Zamestnanci budú chcieť stále viac benevolencie. Ak sa však potom niečo stane, všetci sú prekvapení.

Najviac problémové však bývajú práva zamestnancov v oblasti komunikácie. Tá býva najväčším kameňom úrazu. Zamestnanec má na niečo právo, ale zamestnávateľ o tom možno ani nevie. Neporozprávajú sa o tom a postupne vzniká napätie. Veľmi častým problémom je diskriminácia zamestnancov, napríklad zo strany niektorého šéfa, alebo pracovníka. Stane sa, že jednotlivec začne robiť vo firme, či vo výrobe ťažkosti. Na druhých sa dá vyvinúť veľa nepríjemnej energie a mnohé z takýchto problémov sú vlastne celkom neriešiteľné. Ak vás sekíruje šéf, väčšinou si nepomôžete. Môže byť jasné, že na vás „sedí“. Môže to vedieť celá firma. No právnou cestou sa takéto prípady riešia ťažko. Ak by ste totiž takého šéfa obvinili, čo tak zhruba dosiahnete? Príkladom, nech je šéf, arogantný chrapúň. Domôžete sa svojich práv a dokážete že je chrapúň. Myslíte si, že prestane byť arogantný? Naopak. Od tej chvíle nebude robiť nič iné, len hľadať spôsob, ako sa vás zbaviť tak, aby vám to bolo čo najnepríjemnejšie.

Riešenie problémov a komunikácia

Preto je výhodné skúmať, čo sa vo firme deje. Ak máte pocit, že sa tu nedodržiavajú vaše práva, analyzujte čo sa stane ak by ste sa svojich práv dožadovali. Bez ohľadu na výsledok totiž platí, že ryba smrdí od hlavy. Ak nie ste spokojní, je to vždy priama, či nepriama kritika manažmentu, vedenia, alebo majiteľa. Či už máte pravdu, alebo nie, od tej chvíle vás vrchnosť prestane mať rada. Preto je lepšie pokúsiť sa riešiť problémové situácie mimo zákonnú cestu. Komunikáciou, dohodou. Ak sa nedarí, býva jednoduchšie firmu opustiť. Je pravda, že mnoho pracovnoprávnych sporov súd naozaj posudzuje prednostne s ohľadom na zamestnanca. Preto ak máte pocit, že boli hrubo porušené vaše práva (napríklad vám zamestnávateľ akosi prestáva platiť mzdu) potom by som odporúčal urýchlený postup.

Postup pri riešení pracovných problémov:

1. Požiadať o urovnanie vzniknutej situácie nadriadeného (vyplatenie mzdy, odstránenie problému, zjednanie odsávania škodlivých výparov a podobne).
2. Ak to nepomôže a komunikácia viazne, požiadajte o stupeň vyššieho nadriadeného, alebo niekoho z vedenia firmy o preskúmanie problému.
3. Ak to nepomôže, potom sa poraďte s právnikom a podniknite príslušné kroky.

V tej chvíli sa však už zároveň zaoberajte aj otázkou, kde inde sa budete môcť zamestnať. Aj keď spor vyhráte, asi vás nebudú mať v láske tí, ktorí prehrali. Najhoršie čo môže byť je situácia, kedy sa problémy stanú chronickými. Napríklad zamestnávateľovi sa prestáva dariť. Začne robiť ťažkosti s platením mzdy. Zamestnanci robia za nižšie peniaze, alebo tu a tam nedostanú mzdu vôbec. Mesiace plynú a nastáva patová situácia. Zamestnávateľ smeruje ku krachu a na mzdy nemá. Ani mať nebude. Zamestnanci zotrvávajú, pretože majú pocit, že ak odídu, robili posledný polrok zadarmo. A plynú ďalšie mesiace. Preto je potrebné vážne problémy riešiť okamžite.

Dohoda ako priorita

Každopádne znova sa prihováram k verzii, aby ste sa svojich práv zamestnanca snažili domôcť vždy najskôr formou diskrétnej dohody. Pokiaľ odhalíte problém, ktorý narušuje vaše práva, upozornite na to taktne nadriadeného. Vždy je možné, že sa to stalo nechtiac, omylom, alebo z nevedomosti.

Ako uspieť pri hľadaní zamestnania a na pohovore

Pri hľadaní práce a počas pohovoru je kľúčové vyniknúť z davu a ukázať svoju jedinečnosť a záujem o konkrétnu pozíciu.

Kľúčové tipy pre životopis a motivačný list

• Okamžite si všetci zmažte tie generické životopisy a spamové motivačné listy.
• V každom jednom prípade upravte životopis a motivačný list pre konkrétnu pracovnú pozíciu. Zvýraznite prax, úspechy a záľuby pre konkrétnu pozíciu a firmu. Nikoho, kto hľadá programátora, naozaj nezaujíma, že ste na strednej škole robili za pokladňou v Tescu.
• Nebojte sa ukázať svoju osobnosť. Odlíšte sa životopisom aj po grafickej stránke.
• Neprikladajte fotografiu, ak naozaj nie je technicky a esteticky profesionálna. Ľudia posielajú naozaj brutálne fotografie z kúpeľne rovno po žúre s litrom absinthu alebo vystrihnuté hadie oči. Krása.
• Dodajte referencie. Či už na svoju reálnu prácu alebo projekty s bližším popisom čo ste tam robili, alebo na ľudí, ktorí môžu niečo o vás povedať. (fail: žiadne referencie. Keď ste fakt nikde nepracovali, spomeňte aspoň svoje projekty, čo ste robili popri škole a ktoré maju niečo spoločné s danou pozíciou. Je to drobnosť, ale už aj to o vás veľa prezradí.)
• Na sto percent vyplňte žiadosť presne, ako chce zadávateľ. Keď niekto chce, aby ste do predmetu zadali slovo HELPDESK, tak to tam dajte. Keď niekto vyžaduje žiadosti v .pdf formáte, tak to tak spravte. Na tomto si dajte naozaj najviac záležať. Možno v korporáciách nemá HR oddelenie čas čítať motivačné listy a majú pevné filtre, ale pre mňa je oveľa dôležitejšie, keď napíšete, prečo chcete túto konkrétnu prácu ako to, že máte vysokú školu. Z toho vyplýva: Nerozosielajte SPAM. Posielajte žiadosti iba tam, kde naozaj chcete pracovať.

Ako zabodovať na pohovore

Ihneď po ukončení pohovoru musí mať človek, ktorý s vami robil pohovor pocit, že vás chce do teamu. Musí mať pocit, že má šťastie, že zrovna vy ste šli okolo a stavili ste sa na pohárik. Jednoducho sa za vami zabuchnú dvere a on musí celú dobu rozmýšľať, ako vám čo najlepšie oznámi, že ste boli vybraný.

• Pripravte sa. Nie je to žiadna mágia.
• Aj tu, ako všade, platí, že prvý dojem je najdôležitejší. Nechcem tu rozoberať vonkajšiu fyzickú prípravu na pohovor. Keďže sme IT firma, nerobím si o geekoch zbytočné nádeje. (Osobne, vo väčšine prípadov už po 1-5 minútach pohovoru viem, že tohto človeka nezoberieme.)
• Dajte sa do kľudku. Na väčšine pohovorov (aspoň u nás) vám ponúknu vodu, čaj, kávu. Nebojte sa dať si a pokecať si počas toho o banalitách. Buďte sympatický, nechajte preskočiť iskru. V malej firme sa všetci poznajú a veľký dôraz sa kladie na to, či sa hodíte do tímu aj osobnostne. Ukážte svoju osobnosť, nehanbite sa za seba. Nebojte sa, že to neklapne. Hľadáte si prácu, kde budete šťastní a spokojní, a preto ak vás kvôli tomu nevyberú, je to len dobre. Predídete budúcim problémom. (tip: Je to ako vo vzťahu.)
• Ukážte svoju reálnu vášeň pre vec a na druhú stranu nehrajte sa na niečo, čo nie ste.
• Buďte asertívny.
• Vyžarujte energiu. Ako vás môže prijať človek, ktorý chce umrieť potom, čo mal s vami pohovor?
• Vyvarujte sa FAILOM. Na každú pozíciu existuje aspoň elementárna úroveň vedomostí a spôsob správania. Ak ste sa nejakým zázrakom dostali cez prvé kolo, nevyfailujte sa úplnou banalitou. Napríklad iba tým, že zaklamete alebo nie ste konzistentný. Nemôžete dávať na pohovore najavo svoju lenivosť. Neohovárajte iných ľudí.
• Hľadajte si prácu, ktorú chcete robiť. Váš potenciálny zamestnávateľ nemôže mať dojem, že hľadáte akúkoľvek prácu. Povedzte mu, prečo chcete pracovať u neho, prečo chcete robiť túto konkrétnu prácu. Musí mať z vás dojem, že by ste to robili aj zadarmo.
• Pýtajte sa! Musíte vystupovať ako osobnosti a musíte ukázať záujem o prácu. Keď sa človek ani potom, ako je k tomu vyzvaný, nespýta na niektoré podrobnosti zo života firmy, detaily pracovnej ponuky alebo iných firemných procesov, je to jednoznačne signál, že je to neskúsený človek a jeho cieľom je len niečo niekde robiť.
• Choďte na to z opačnej strany. Vyskúšajte si viesť pohovor. Ak nemáte na to reálnu príležitosť, dohodnite sa s priateľom, čo hľadá prácu, že odsimulujete pohovor (pomôže to aj jemu). Prečítajte si návody alebo knihy ako viesť pohovor, čo očakávať od kandidáta a vyskúšajte si to. Otvorí vám to oči. A hlavne nebuďte demotivovaný, keď vás nezoberú. Sám viem, že sme množstvo kandidátov neprijali kvôli dôvodom, ktoré by v iných firmách neboli problém a opačne. Jednoducho nám len nesadol a nebolo to nič tragické. Alebo proste bol len niekto trošku lepší. No a potom je vašou úlohou, aby nabudúce už nikto lepší nebol.

tags: #predavac #obchod #dochodok #fany