Psychiatrická starostlivosť a legislatívne zmeny na Slovensku

Psychiatrická starostlivosť na Slovensku prešla v posledných rokoch významnými zmenami, ktoré sa odrážajú v platnej legislatíve. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na aktuálne trendy, legislatívne zmeny a ich dopad na poskytovanie psychiatrickej starostlivosti.

Štatistiky duševného zdravia na Slovensku v roku 2023

Štatistiky duševného zdravia Slovákov za rok 2023 signalizujú najvyšší počet vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009. V roku 2023 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 427 764 osôb (788,6 na 10 000 obyvateľov) so stanovenou diagnózou. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu o 2,5 %.

Najčastejšie diagnózy v ambulantnej starostlivosti

• Afektívne poruchy (31,3 % všetkých vyšetrených osôb; 246,8 na 10 000 obyvateľov)
• Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (26,3 % osôb; 207,7 na 10 000)
• Organické duševné poruchy vrátane symptomatických (19,8 %; 156,2 na 10 000)

Pri týchto diagnózach prevažoval počet vyšetrených žien. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 63 679 osobám (117,4 osôb na 10 000 obyvateľov), čo predstavovalo pokles o 5,2 % oproti predchádzajúcemu roku. Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (33,7 osôb na 10 000 obyvateľov).

Veková štruktúra novodiagnostikovaných pacientov

• Najviac osôb vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov (290,9 na 10 000). Väčšinou u nich dominovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (85,5 %), kde patria najmä demencie a iné poruchy zapríčinené dysfunkciou mozgu.
• Nasledovali 15 - 19-roční (157,6 na 10 000), ktorí sa najčastejšie sa liečili pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (39,6 %).

Hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej starostlivosti

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 40 320 hospitalizácií (74,3 na 10 000 obyvateľov), muži tvorili 56,4 %.

Najčastejšie príčiny hospitalizácie:

• Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27,2 % zo všetkých hospitalizácií). Viac ako trojnásobne pri nich prevyšovali muži (31,5 mužov oproti 9,4 ženám na 10 000 obyvateľov daného pohlavia).
• Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti.
• Afektívne poruchy (13,9 % hospitalizácií) dominovali hospitalizácie žien.

Veková štruktúra hospitalizovaných pacientov:

Najviac hospitalizácií si v prepočte na 10 000 obyvateľov danej vekovej skupiny vyžiadali pacienti vo veku 45 - 59 rokov (95,0 na 10 000) a 30 - 44 rokov (94,6 na 10 000).

Vzhľadom na konkrétne diagnózy boli najčastejšou príčinou hospitalizácií detí do 14 rokov (216 prípadov) zmiešané poruchy správania a emotivity. V skupine dospievajúcich vo veku 15 - 19 rokov to boli tiež zmiešané poruchy správania a emotivity (277 prípadov), ale aj depresívne epizódy (264 prípadov).

Vo veku 20 - 29 rokov prevládali hospitalizácie osôb s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok (767 prípadov) s výraznou prevahou mužov (75,6 %) nad ženami (24,4 %).

Hospitalizácie pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu dominovali vo vekových skupinách 30 - 44 rokov (37,7 %), 45 - 59 rokov (37,6 %) a 60 - 74 rokov (21,8 %) s prevahou mužov. U najstarších pacientov nad 75 rokov prevažovali hospitalizácie pre iné psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou a s demenciou pri Alzheimerovej chorobe.

Novela zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2008 Z. z.

Novela zákona č. 576/2008 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) dopĺňa požiadavky vyplývajúce z aplikačnej zdravotníckej praxe. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti bola schválená súbežne s novelou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti prináša inovácie v ambulantnej starostlivosti, v použití obmedzovacích prostriedkov vo vzťahu k pacientovi, definuje komunitnú zdravotnú starostlivosť, zavádza telemedicínu a prináša tiež zjednodušenie administratívy pre zdravotnícky personál. Novela zákona bola schválená v Národnej rade SR dňa 10.12.2024. Novela zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti prináša nasledovné nové pojmy, precizovanie existujúcich inštitútov, nové inštitúty a nové definície.

Nové pojmy a inštitúty v psychiatrickej starostlivosti

Podporný tím

Novela zákona zavádza dve nové definície podporného tímu. Podľa § 2 ods. 36 zákona je podporný tím pomocný orgán:

• ošetrujúceho lekára zriaďovaný v zariadení ústavnej starostlivosti, ktorý môže zabezpečovať osobe sociálnu pomoc s cieľom zmierňovania sociálnych dôsledkov jej zdravotného stavu v súvislosti s jej hospitalizáciou alebo prepustením z ústavnej starostlivosti podľa potreby osoby určenej ošetrujúcim lekárom a duchovnú službu s cieľom uspokojovania duchovných potrieb tejto osoby.
• ošetrujúceho lekára zriaďovaný v zariadení ambulantnej starostlivosti, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní komunitnej zdravotnej starostlivosti.
• ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, detská psychiatria alebo klinická psychológia zabezpečujúceho koordináciu poskytovania prierezovej starostlivosti.

Podľa písmena b) je po novom podporný tím definovaný aj ako pomocný orgán lekára v zariadení ambulantnej starostlivosti, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní komunitnej zdravotnej starostlivosti. Podľa písmena c) je podporný tím definovaný po novom tiež ako pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka poskytujúceho špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria alebo klinická psychológia, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní služby integrácie prierezovej starostlivosti do diagnostického a liečebného plánu.

Obmedzovací prostriedok

V ust. § 2 ods. 40 došlo k precizovaniu definície obmedzovacieho prostriedku na základe požiadaviek odborných spoločností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. K použitiu obmedzovacích prostriedkov dochádza u osôb s príznakmi psychickej poruchy alebo s psychickou poruchou, a to bez ohľadu na to, či ide o hospitalizáciu takéhoto pacienta za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria alebo v iných odboroch medicíny zaoberajúcich sa liečbou somatických ochorení.

Obmedzovací prostriedok je opatrenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého účelom je odvrátenie nebezpečného konania pacienta s príznakmi psychickej poruchy alebo s psychickou poruchou, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb obmedzením jeho voľného pohybu.

Obmedzovacím prostriedkom je podľa zákona:

• fyzické obmedzenie,
• mechanické obmedzenie,
• farmakologické obmedzenie,
• izolácia.

Ust. § 2 sa pridáva o odseky 41 až 46, na základe ktorých sa zohľadňujú požiadavky vyplývajúce z aplikačnej zdravotníckej praxe.

Komunitná zdravotná starostlivosť

Komunitná zdravotná starostlivosť je ambulantná zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe spôsobom, ktorý zohľadňuje prostredie, v ktorom táto osoba trvale žije alebo sa nachádza, jej sociálnu situáciu a zmierňuje nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti; týmto nie sú dotknuté oprávnenia a povinnosti iných subjektov podľa osobitných predpisov.

Prierezová starostlivosť

Prierezová starostlivosť je starostlivosť koordinovaná zdravotníckym pracovníkom, ktorú poskytujú a zabezpečujú členovia multidisciplinárneho tímu na základe integrovaného liečebného plánu vypracovaného zdravotníckym pracovníkom ako súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti osobe. Ako uvádza dôvodová správa, prierezová starostlivosť je definovaná ako nezdravotnícka odborná preventívna starostlivosť poskytovaná fyzickej osobe nezdravotníckymi pracovníkmi v jej prirodzenom prostredí, spravidla v nezdravotníckych zariadeniach. Cieľom využitia prierezovej starostlivosti v zdravotnej starostlivosti nie je znížiť prah pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako je to v prípade komunitnej zdravotnej starostlivosti, ale pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lepšou medzirezortnou koordináciou odborníkov dosiahnuť a udržať reálne dosiahnuteľné zdravie alebo optimálny klinický obraz zdravotného stavu fyzickej osoby.

Prierezovú starostlivosť fyzickej osobe poskytujú osoby, ktoré nie sú zdravotníckymi pracovníkmi a ich činnosť podlieha osobitným predpisom, spravidla v nezdravotníckych zariadeniach. Ide najmä o poskytovateľov služby včasnej intervencie a poskytovateľov sociálnej, špeciálno-pedagogickej, logopedickej, sociálno-pedagogickej a duchovnej starostlivosti.

Multidisciplinárny tím

Multidisciplinárny tím je poradný orgán a pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, zložený z konzília a podporného tímu, ktorý zabezpečuje osobe komplexnú starostlivosť. Ak je členom multidisciplinárneho tímu zamestnanec subjektu podľa osobitných predpisov, vykonáva svoju činnosť v rozsahu práv a povinností ustanovených osobitnými predpismi; členstvom v multidisciplinárnom tíme nie sú dotknuté práva a povinnosti subjektu, ktorého zamestnanec je členom multidisciplinárneho tímu. Multidisciplinárny tím vzniká zložením dvoch skupín osôb starajúcich sa o pacienta (zdravotníckych pracovníkov a nezdravotníckych pracovníkov) pod vedením ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka.

Komplexná starostlivosť

Komplexná starostlivosť je súbor spoločne organizovaných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi a členmi podporného tímu, ktorý pozostáva zo zdravotnej starostlivosti a prierezovej starostlivosti vykonávanej na základe liečebného plánu. Komplexná starostlivosť zahŕňa liečbu a riadenie choroby alebo zdravotného stavu s cieľom poskytnúť komplexnú podporu a liečbu, ktorá zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu, pričom zohľadňuje emocionálne, sociálne, psychologické a environmentálne faktory ovplyvňujúce zdravie jednotlivca alebo jeho rovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti. V domácom alebo inom prirodzenom prostredí osoby sa môže poskytovať aj prostredníctvom terénneho mobilného tímu zloženého z členov multidisciplinárneho tímu.

Intervenčný zdravotnícky tím

Intervenčný zdravotnícky tím je tím, ktorý sa zriaďuje na základe žiadosti ministerstva zdravotníctva v zariadení ústavnej starostlivosti v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva na zabezpečenie plnenia opatrení podľa osobitných predpisov. Zdravotnícky intervenčný tím sa bude zriaďovať s cieľom zabezpečiť rýchlu, koordinovanú a efektívnu reakciu na mimoriadne zdravotné udalosti, ktoré môžu ohroziť verejné zdravie. Tento tím bude pôsobiť na základe osobitných predpisov a jeho úlohou bude realizovať opatrenia potrebné na zvládnutie situácií, ktoré vyžadujú urgentný zásah štátu.

V prípade vzniku lokálnych alebo celoštátnych epidémií, pandémií alebo iných mimoriadnych zdravotných udalostí je nevyhnutné, aby štát reagoval rýchlo a efektívne. Intervenčný tím bude schopný okamžite zasiahnuť a realizovať potrebné opatrenia, čím sa minimalizuje šírenie ochorení a ich negatívny dopad na verejné zdravie. Jednou z hlavných úloh intervenčného tímu bude organizácia a realizácia mimoriadnych očkovacích kampaní.

Telemedicína

Telemedicína je zdravotná starostlivosť a ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná na diaľku prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ktorá zahŕňa prenos informácií v zvukovej, obrazovej alebo zvuko-obrazovej podobe alebo dátovej forme na účely:

• konzultácie medzi osobou a zdravotníckym pracovníkom formou telekonzultácií alebo videokonzultácií,
• konzultácie medzi zdravotníckymi pracovníkmi formou telekonzultácií alebo videokonzultácií,
• diagnostiky na diaľku,
• monitorovania, analýzy a vyhodnotenia telesných funkcií a zdravotného stavu osoby,
• zostavovania liečebných plánov a sledovania ich dodržiavania,
• vykonávania diagnostických testov na diaľku,
• podpory pri rozhodovaní o liečbe, vrátane elektronického predpisu liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok.

Zoznam zdravotných výkonov

Novela v ust. § 3 ods. 1 dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie tak, aby Zoznam zdravotných výkonov mohol obsahovať:

• údaj o trvaní zdravotného výkonu v minútach,
• ohodnotenie zdravotného výkonu v bodoch alebo cenách,
• pravidlá tvorby bodov alebo cien,
• vyjadrenie, či je výkon plne, čiastočne alebo neuhrádzaný z verejného zdravotného poistenia.

Ponecháva sa, že zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. Umožňuje sa však, aby bol tento zoznam zdravotných výkonov vydaný vcelku alebo čiastkovo podľa špecializačných odborov. Taktiež sa ustanovuje, že pred zaradením nového zdravotného výkonu do zoznamu zdravotných výkonov (ktorý sa má vydať nariadením vlády) musí sa overiť správnosť zdravotného výkonu a to jeho zverejnením v číselníku zdravotných výkonov na webovom sídle národného centra zdravotníckych informácií a ministerstva zdravotníctva.

Novinky v ambulantnej starostlivosti

Po novom ustanovenie § 8 odsek 1 znie: „Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje (ďalej len „domáca starostlivosť“). Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe aj bez prítomnosti osoby v ambulancii prostredníctvom elektronickej komunikácie podľa odseku 13. Počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa na území Slovenskej republiky (ďalej len „krízová situácia“) sa ambulantná starostlivosť môže poskytovať aj v inom prostredí.“

Uvedené ustanovenie umožní v krízovej situácii zabezpečovať zdravotnú starostlivosť aj v inom prostredí. Táto úprava zabezpečí, že v prípade krízovej situácie bude možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre osoby, ktoré sa z rozličných dôvodov, či už osobných alebo zdravotných nevedia dostaviť či už na očkovanie, alebo poskytnutie inej zdravotnej starostlivosti priamo do miesta prevádzkovania ambulancie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Odporúčanie všeobecného lekára

V prípade, ak pacient bol kompenzovaný a nevyžadoval liečbu v dlhšom období, tak aby nemusel pre zhoršenie zdravotného stavu si hľadať nového lekára špecialistu, nevyžaduje sa odporúčanie všeobecného lekára, ak bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v špecializovanej ambulancii za posledné dva roky pre tú istú diagnózu.

Odporúčanie všeobecného lekára alebo elektronický záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť podľa odseku 4 sa po novom tiež v zmysle novelizovaného písm. e) nevyžaduje, ak došlo k doplneniu osobitného liečebného režimu, ktorý sa poskytuje v detenčnom ústave a v detenčnom ústave pre mladistvých, teda v prípade ochranného ambulantného liečenia a osobitného liečebného režimu.

Tiež sa rozširuje predmetná skupina prípadov, na ktoré sa nevyžaduje odporúčanie od všeobecného lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a to ďalej na absolvovanie preventívnych prehliadok podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Účelom je odbremeniť všeobecných lekárov ako aj poistencov od návštev v ambulancii, ktorých účelom je len vyžiadanie výmenného lístka na preventívnu prehliadku, na ktorú majú zákonom definovaný nárok, ak sa poistenci rozhodnú absolvovať preventívnu prehliadku.

Konzultácie a predpisovanie prostredníctvom elektronickej komunikácie

V súvislosti s ambulantnou starostlivosťou sa ust. § 8 dopĺnilo odsekom 13, na základe ktorého „Lekár, lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, sestra alebo psychológ je oprávnený po overení totožnosti osoby a poistného vzťahu s jej príslušnou zdravotnou poisťovňou poskytnúť osobe konzultáciu. Všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo sestra je aj opakovane oprávnená predpísať humánny liek a dietetickú potravinu na lekársky predpis alebo zdravotnícku pomôcku na lekársky poukaz prostredníctvom elektronickej komunikácie bez prítomnosti osoby v ambulancii. Poskytnutie konzultácie prostredníctvom elektronickej komunikácie musí zdravotnícky pracovník poskytujúci zdravotnú starostlivosť podľa prvej vety a druhej vety zapísať do zdravotnej dokumentácie osoby.“

S ohľadom na rozvoj telemedicíny ako súčasti poskytovania zdravotníckych služieb, je možnosť poskytovať ambulantnú starostlivosť vo forme konzultácií prostredníctvom elektronickej komunikácie bez prítomnosti pacienta v ambulancii, po novom v zmysle novely bežnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prostredníctvom iných elektronických komunikácií, je súčasťou bežného štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Informovaný súhlas a výnimky

Poučenie pacienta je v konkrétnych prípadoch nesmierne dôležité a výrazným spôsobom zapája pacienta do procesu liečby, pričom zvyšuje jeho právne a zdravotnícke vedomie. Informovaný súhlas zároveň poskytuje ochranu ošetrujúcemu lekárovi pred možnými právnymi následkami, ktoré môžu nastať v dôsledku poskytnutej/neposkytnutej liečby.

Otázka však znie, či lekár môže, resp. musí poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj napriek tomu, že pacient s navrhovanou liečbou nesúhlasí. V tomto prípade sa na vec musíme pozerať z dvoch rôznych pohľadov. Na jednej strane máme život pacienta, ktorý môže byť v ohrození a lekára, ktorý má povinnosť život pacienta chrániť. Samozrejme, aj v prípade informovaného súhlasu existujú určité výnimky, ktoré pacienta chránia pred sebou samým a zároveň zohľadňujú záujem spoločnosti. Spomínané výnimky sú obsiahnuté v zákone č. 576/2004 Z. z.

Výnimky z informovaného súhlasu:

1. Vážne ohrozenie života: Prvú výnimku, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta predstavuje skutočnosť, že pacient je vo vážnom ohrození života, a teda pôjde o neodkladné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na zdravotný stav pacienta teda nemožno získať tento súhlas včas, ale je zároveň možné jeho súhlas s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou predpokladať.
2. Nútená hospitalizácia: Ďalší zásah do integrity pacienta pri rozhodovaní o poskytnutí zdravotnej starostlivosti predstavuje nútená hospitalizácia resp. nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti a to bez pacientovho súhlasu. Zákon striktne obmedzuje prevzatie pacienta do ústavnej zdravotnej starostlivosti bez jeho súhlasu na 3 situácie. V poradí druhá výnimka úzko súvisí s poskytnutím zdravotnej starostlivosti bez súhlasu v prípadoch ohrozenia života alebo zdravia.

Súdna kontrola nútenej hospitalizácie

Nútená hospitalizácia, alebo nútené prevzatie do ústavnej starostlivosti, veľkou mierou zasahuje do základných práv pacienta ako je sloboda pohybu alebo osobná sloboda. Je dôležité, aby prevzatie podliehalo prísnej kontrole a vylúčilo sa tak svojvoľné obmedzenie práv pacienta. Preto každé prevzatie do ústavnej starostlivosti bez súhlasu pacienta podlieha kontrole súdu. Zdravotnícke zariadenie, ktoré pacienta prevezme, má povinnosť do 24 hodín oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu, v obvode ktorého sa zariadenie nachádza.

Súd v podobných prípadoch rozhoduje na základe výpovede ošetrujúceho lekára, výpovede pacienta a zdravotnej dokumentácie pacienta. Ak je pacient prevzatý do ústavnej starostlivosti, súd do 5 dní uznesením rozhoduje o prípustnosti prevzatia a v prípade, ak je prevzatie odôvodnené, následne do 3 mesiacov rozhodne o prípustnosti držania v ústavnej starostlivosti. V prípade, ak zistí, že držanie je neprípustné, umiestnená osoba bude okamžite prepustená zo zdravotníckeho zariadenia. V opačnom prípade sa v uznesení uvádza aj doba, po ktorú bude daný umiestnený držaný v zdravotníckom zariadení. Súd má povinnosť najneskôr do uplynutia 1 roka od právoplatnosti uznesenia znova „otvoriť vec“ a začať konanie o prípustnosti ďalšieho držania, samozrejme za predpokladu, že umiestnenie stále trvá. Umiestnený nemusí čakať na uplynutie tejto lehoty, sám môže podať návrh skôr (taktiež tak môže urobiť jeho zákonný zástupca, blízka osoba, resp. iná oprávnená osoba).

Inštitút informovaného súhlasu je najzákladnejším prvkom tak ako pre pacienta aj pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Výnimky, ktoré sú v právnej úprave vymedzené majú svoje opodstatnenie pri ochrane života jednotlivca aj celej spoločnosti.

tags: #psychiatricka #starostlivost #zakon