Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.
PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíte ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie ste schopný plniť pracovné povinnosti.
Získanie PN-ky začína u lekára. Navštívite ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či váš zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár vám poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu.
Legislatívny rámec
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a na nemocenské dávky sa riadi samostatnými zákonmi:
- zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov
- zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky
Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca (do 31.12.2025 to bolo 10 dní).
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Výška náhrady príjmu a nemocenského
Výška náhrady príjmu a nemocenského sa líši v závislosti od dĺžky trvania PN a statusu poistenca:
Zamestnanec:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) od zamestnávateľa.
- 4. - 14. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) od zamestnávateľa (platné od 1.1.2026, do 31.12.2025 to bolo od 4. do 10. dňa).
- Od 15. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo Sociálnej poisťovne (platné od 1.1.2026, do 31.12.2025 to bolo od 11. dňa).
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo Sociálnej poisťovne.
- Od 4. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo Sociálnej poisťovne.
Osoba v ochrannej lehote:
Ochranná lehota je obdobie, v ktorom má poistenec nárok na nemocenské dávky aj po zániku nemocenského poistenia (napr. po ukončení pracovného pomeru). Štandardná ochranná lehota je 7 dní. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo Sociálnej poisťovne.
- Od 4. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zo Sociálnej poisťovne.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta takto:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Maximálne denné nemocenské v roku 2026
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Zníženie náhrady príjmu
Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov.
Povinnosti zamestnanca pri ePN:
- Neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
- Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Musíte však bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa, že ste PN a nedostavíte sa do práce.
- Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN:
- Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
- Ak mzdu vyplácate v hotovosti, oznámite to Sociálnej poisťovni.
- Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
- Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
Papierová forma PN
Môže sa stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Tlačivo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti sa skladá z viacerých častí:
- Diel I. „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti”: si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Po skončení PN ho vracia lekárovi.
- Diel II. „Žiadosť o nemocenské”: musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca.
- Diel IIa. „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”: využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Bezodkladne ho doručí zamestnávateľovi.
- Diel III.: si necháva ošetrujúci lekár a zasiela ho Sociálnej poisťovni.
- Diel IV.: predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár. Pred odoslaním do poisťovne ho musí potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ).
Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.
Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.
Dĺžka trvania PN
Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Liečebný režim a kontrola
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Liečebný režim je centrálnou časťou celej PN, pretože práve na jeho základe sa posudzuje, do akej miery je človek schopný pracovať alebo sa venovať iným aktivitám. Lekár pri vypisovaní PN presne určí, aké podmienky by mal pacient dodržiavať, napríklad vyhýbanie sa náročným pohybom, dodržiavanie domácich liečebných procedúr či rehabilitácií. Ak tieto nariadenia nedodržiavate, ohrozujete nielen svoje zdravie, ale aj nárok na vyplácanie dávky.
Miesto pobytu a vychádzky
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva.
Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
- kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontroly dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Príjem počas PN
Keď človeku vznikne dočasná pracovná neschopnosť, prvou starosťou je zvyčajne zdravie a potrebná liečba. Vzápätí sa však vynára otázka, či je počas PN vôbec možné dosahovať akýkoľvek iný príjem, a či by to nemohlo ohroziť výplatu nemocenskej dávky. Dôležité je rozlišovať, či ide o príjem pasívny alebo aktívny.
Pasívny príjem
Pasívny príjem sa považuje za taký, pri ktorom človek nepracuje každý deň a neprispôsobuje sa konkrétnym pracovným povinnostiam. Typickým príkladom sú výnosy z prenájmu nehnuteľností, dividendy z akcií či autorské honoráre z diela, ktoré už bolo vytvorené v minulosti. V týchto prípadoch poberanie týchto peňazí neznamená porušenie PN a spravidla nerobí problémy.
Aktívny príjem
Aktívna forma príjmu by už znamenala, že poistenec na PN vykonáva prácu, ktorá môže byť v rozpore s jeho liečebným režimom, a tým pádom by mohol o dávku prísť. Aktívny príjem znamená, že na to, aby ste dosiahli zárobok, musíte pracovať, stretávať sa so zákazníkmi, riadiť zamestnancov alebo vykonávať iné činnosti, ktoré sú podobné bežnej pracovnej náplni. Pri PN to býva zakázané, ak to nie je vyslovene povolené ošetrujúcim lekárom a neodporuje to liečbe.
Ak máte napríklad predpísaný úplný pokoj na lôžku alebo fyzické obmedzenia, ale napriek tomu budete pracovať tak intenzívne, že to ohrozí vaše zotavenie, môže dôjsť k odobratiu nemocenskej dávky. Zamestnanci majú pri PN povinnosť zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ to lekár vyžaduje. Ak Sociálna poisťovňa alebo aj sám zamestnávateľ vykonajú kontrolu a zistia, že namiesto oddychu a liečby vykonávate prácu, môžu pozastaviť alebo úplne zrušiť vyplácanie nemocenskej dávky.
V bežnej praxi sa môžu vyskytnúť situácie, že človek, ktorý je na PN s jedným zamestnávateľom, má uzavretú inú formu pracovného vzťahu, napríklad dohodu o pracovnej činnosti. Ak aj táto druhá činnosť vyžaduje fyzickú či psychickú prítomnosť podobnú tej, ktorú má v hlavnom zamestnaní, môže to vyvolať pochybnosti.
Zložité situácie nastávajú aj pri tzv. home office, teda práci z domu. Kým pri niektorých diagnózach lekár môže dovoliť miernu pracovnú aktivitu, pri iných je prísny odpočinok nevyhnutný. Ak však úmyselne zamlčal skutočný stav a popri PN reálne vykonáva prácu, riskuje sankcie. Ak sa preukáže porušenie pravidiel, môže Sociálna poisťovňa zastaviť výplatu dávky a požadovať vrátenie tej časti, ktorá už bola vyplatená.
Pokiaľ SZČO vykonáva všetku prácu sama, zvyčajne musí podnikanie prerušiť alebo výrazne obmedziť, pretože choroba jej neumožňuje pokračovať v aktívnej činnosti. Ak však má zamestnancov či spoločníkov, ktorí sa o chod firmy starajú počas jej PN, samotná SZČO tým pádom nezárobkuje aktívne, ale môže naďalej dostávať napríklad podiel zo zisku.
Najlepším riešením je otvorená komunikácia s lekárom o tom, čo počas PN plánujete robiť, a následne tiež s príslušnou inštitúciou (zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa). Ak vaša plánovaná aktivita nie je v rozpore s liečebným režimom a nejde o aktívnu prácu, ktorá by nahrádzala váš bežný úväzok, zvyčajne nenastanú problémy.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Pracovný úraz a odškodnenie
Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie od Sociálnej poisťovne. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti.
Zmeny v odvodoch od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
PN v zahraničí
Mnoho ľudí pracuje pre slovenského zamestnávateľa, no často absolvuje pracovné cesty do zahraničia. Podľa Sociálnej poisťovne má aj takáto osoba nárok na takzvané nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN). Je ale nutné rozlišovať, v akej krajine sa zamestnanec nachádza. Medzi iné členské štáty sa považuje aj Švajčiarsko, Nórske kráľovstvo, Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Je však dôležité, aby táto inštitúcia zabezpečila lekárske posúdenie PN a vystavila potvrdenia bezodkladne.
Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.
Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ho zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému, pričom tejto krajine bude odvádzať aj poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žijete a pracujete.
Ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. V mnohých krajinách bude tvoj nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho si v minulosti prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiadaš o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých si pracoval v iných krajinách EÚ.
