Yorkshirský teriér, často označovaný ako „yorkšír“ alebo aj "jorkšír", je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku, konkrétne v grófstvach Yorkshire a Lancashire.
História plemena: Najpopulárnejší teriér na svete vznikol na začiatku 19.storočia v oblasti West Ridingu v Yorkshire, kde anglickí baníci potrebovali získať teriéra loviaceho potkany, takého malého, aby ho mohli nosiť vo vrecku. Yorkšírsky teriér vznikol v 19. storočí v severnom Anglicku, konkrétne v oblasti Yorkshire a Lancashire. Pôvod yorkšírskeho teriéra je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v 19. storočí presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ako bol napríklad Paisley teriér, Clydesdaleský teriér a škótsky teriér, ktoré boli známe svojou schopnosťou loviť hlodavce. Cieľom bolo vytvoriť malého, ale energického a pracovitého psa, ktorý by sa dokázal pohybovať v úzkych priestoroch, ako sú banské šachty a textilné továrne, a účinne likvidoval hlodavce. Predkom Yorkshirskeho teriéra je starodávny Black and Tan teriér spolu s ďalšími plemenami, ako Maltézsky psík a Skye teriér. Súčasný názov plemena bol prijatý v roku 1870. Prvýkrát sa názov "Yorkšírsky teriér" objavil v roku 1870, keď sa plemeno začalo formálne uznávať. Predpokladá sa, že toto plemeno bolo vyšľachtené v polovici devätnásteho storočia a jeho úlohou bolo vyhubiť potkany, myši a iných škodcov. Yorkšírsky teriér vznikol v anglickom Yorkshire. Tieto psy boli malí a plní energie. Yorkshirské teriéry boli ideálne pre lov škodcov vďaka svojej veľkosti a hbitosti. Boli odvážni a odhodlaní, čo ich robilo skvelými pomocníkmi. Yorkshirský teriér sa veľmi zmenil počas rokov. Šľachtitelia chceli dosiahnuť elegantný vzhľad a priateľskú povahu. V 20. storočí sa stali skvelými výstavnými psami a miláčikmi v mestách. História yorkshirských psov siaha až do anglickej priemyselnej revolúcie. V tomto čase prišli do Yorkshire škótski robotníci, aby pracovali v uhoľných baniach, textilných závodoch a továrňach. Pracovníci si so sebou priniesli aj psy, najmä dnes už vyhynutých plemien Clydesdale teriér alebo Paisley teriér. Keď bolo toto plemeno prvýkrát vyšľachtené, yorkshirské psy ešte neboli používané ako priateľské spoločenské psy, pretože ich hlavnou úlohou bolo chytať potkany a myši. Psy, ktoré v tom čase vážili 7-8 kg, sa ľahko zmestili do malých medzier a otvorov. Malé, krásne vyzerajúce psy sa však čoskoro zapáčili dámam zo šľachty a robotníci objavili obchodnú príležitosť v chove, a tak začali chovať menšie a hodvábnejšie exempláre. V roku 1886 bol yorkšírsky teriér oficiálne uznaný ako samostatné plemeno a rýchlo sa stal jedným z najobľúbenejších miniatúrnych psov vo Veľkej Británii.
Celkový vzhľad a charakteristika
Yorkshirský teriér je drobný, no o to viac odvážny pes, ktorý v sebe stále nesie niečo z loveckého ducha svojich predkov. S výškou okolo 18 až 23cm a telesnou hmotnosťou, ktorá sa obvykle pohybuje okolo 3,2 kg, patrí yorkshirský teriér k najmenším psom na svete. Jeho malé, kompaktné telo je pokryté charakteristickou dlhou, hladkou a jemnou srsťou, ktorá zakrýva takmer celé nohy. Aj keď srsť niektorých výstavných yorkšírov siaha až na zem, nemala by nikdy brániť psovi v pohybe. Dlhosrstý, s rovne visiacou srsťou rovnomerne po oboch stranách tela, s cestičkou v strede vedúcou od nosa po koniec chvosta. Srsť na tele stredne dlhá, úplne rovná (nie zvlnená), lesklá, jemnej hodvábnej textúry, nie vatovitá, nikdy nesmie prekážať v pohybe. Na hlave dlhá, sýta zlatá trieslová farba, tmavšia na bokoch hlavy, korienkoch uší a na papuli, kde by mala byť veľmi dlhá. Trieslová farba hlavy nesmie prechádzať na krk. Farba: Tmavá oceľová modrá (nie strieborná modrá), siaha od výbežku medzitemennej kosti po koreň chvosta, nikdy premiešaná s plavými, bronzovýni alebo tmavými chlpmi. Srsť na hrudi je dobre osrstená so svetlejším trieslom. Pokiaľ ide o farbu, štandard umožňuje len jedinú kombináciu: Sýtu, zlatisto hnedú farbu na hlave a oceľovo modrý „plášť“, ktorý sa tiahne od tyla až ku koreňu chvosta. Zlatisto hnedé chlpy by mali byť pri koreni tmavé a pri špičkách svetlejšie. Ostatné farby srsti sú podľa štandardu plemena klasifikované ako chybné farby. Yorkšírsky teriér je elegantné, aktívne a lojálne plemeno, ktoré je ideálnym spoločníkom pre každého, kto mu dokáže poskytnúť dostatok pozornosti a lásky. Yorkšírsky teriér je živý, inteligentný a sebavedomý. Tento pes je veľmi lojálny a rýchlo sa naviaže na svojho majiteľa. V rodine je priateľský a hravý, no môže byť mierne rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je výnimočne ostražitý, čo z neho robí výborného malého strážcu. A pritom vôbec nevadí, že ho nie je takmer vidieť, pretože o to viac je ho počuť. Plemeno je celkom uštekané, ale so správnym prístupom ho dokážete naučiť regulovať štekanie.
Správanie a povaha
Ostražitý inteligentný trpasličí teriér. Yorkšíri zdedili svoju povahu do veľkej miery po svojich loveckých predkoch, ktorí boli statoční a odvážni, ale tiež nezávislí a tvrdohlaví. Preto sa tento malý psík nebojí väčšieho, než on sám (čo môže viesť k dosť veľkým problémom). Nemali by ste sa snažiť ho chrániť pred všetkými nebezpečenstvami sveta, pretože to môže spustiť u psa nervozitu a strach z neznámeho. Dovoľte mu spoznávať svet okolo seba, nielen pohľadom z nášho náručia. Kvôli tvrdohlavosti tohto plemena štandardný výcvik nebude dobrým nápadom. Ak chcete naučiť Yorkšíra pár trikov tak, ako v prípade starostlivosti, odporúča sa to robiť formou hry - potom by sa mal rýchlo naučiť nové príkazy. Malý yorkšírsky teriér s dlhou, jemnou srsťou a roztomilým vzhľadom je taký malý čertík. Na prvý pohľad vyzerá malý yorkšírsky teriér s charakteristickou srsťou sladko: Tento britský teriér je ale všetko možné, len nie roztomilý pes na maznanie! Za jeho roztomilým vzhľadom sa skrýva srdce bojovníka. Statočný, sebavedomý a vášnivý pes sa nebojí ani konfrontácie s veľkými psami. Keď sa malý yorkšír stretne s inými psami, zvyčajne sa považuje za väčšieho, akým v skutočnosti je a má často sklony preceňovať sám seba. S drzosťou sa postaví do cesty aj dogám alebo vlčiakom a štekajúc im ukazuje, kto je na tomto území pánom. Ako sa na naozajstného teriéra sluší, bráni svoj dom a svoju rodinu do roztrhania tela - aj keď niekedy naozaj riskuje. Každý, kto chce chovať yorkšírskeho teriéra ako rodinného psa, by mal včas mierniť prehnanú dominanciu malého psa. Inteligentný a svetlý yorkšírsky teriér je našťastie veľmi zvedavý a učenlivý. Zaujímavé cvičenia poslušnosti a vzrušujúci tréning vykonáva obvykle s nadšením. A aj keď občas tajne sníva o tom, že sa ujme vedenia, je ochotný sa podriadiť zvrchovanému a dôslednému pánovi. Ten, kto bude brať yorkšíra vážne ako “skutočného psa” a poskytne mu zodpovedajúcu výchovu, sa dočká lojálneho spoločníka s dobrými nervami, ktorý bude celej rodine verne stáť po boku v dobrom aj zlom. Napriek veľkému sebavedomiu sa yorkšírsky teriér obvykle bez problémov prispôsobí každodennému životu svojej rodiny. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti ho môžete ľahko vziať so sebou kamkoľvek a tiež čo sa týka výbehu, nie je príliš náročný. Avšak, ako bývalý lovecký pes prenasledujúc krysy a myši v uličkách severoanglických priemyselných miest, by mal mať dostatok pohybových aktivít. Okrem každodenných prechádzok ho celkom iste nadchnú psie športy, ako je agility alebo flyball, alebo hry na skrývačku, vyhľadávanie apod. Keď môže pustiť uzdu svojim prirodzeným inštinktom a nerušene hrabať v hustom poraste, je malý yorkšír šťastím celý bez seba. Yorkšírsky teriér je živý a múdry. Majú veľké srdcia aj keď sú malí. Socializácia Yorkshirského teriéra musí začať skoro. To ich učí byť otvorení voči ľuďom a iným zvieratám. Yorkshirské teriéry sú obyčajne priateľské k iným zvieratám. Treba však byť opatrní pri prvom kontakte, aby sme predišli problémom. Výcvik Yorkshirského teriéra znamená správne metódy a pravidelnú prácu. Títo psy sú chytré a plné energie. Na výcvik reagujú najlepšie na chválu a jasné inštrukcie. Na výcvik sa hodí viacero metód. Úspech zaručuje pozitívne posilnenie, napríklad pochúťky. Klikrátor dáva zvuk, keď pes správne vykoná cvičenie. Pre úspešný výcvik potrebujeme byť trpezliví a dôslední. Cvičenia krátke a časté, aby sa pes neutrápil. Vždy chválime dobré správanie, fyzické tresty nie sú dobré. Yorkšírsky teriér je skutočne sebavedomý a odvážny pes, čo je čiastočne vďaka jeho teriérskym predkom. Čiastočne kvôli 19. storočiu, kedy anglickí robotníci, ktorí toto plemeno chovali, používali ranných yorkshirských teriérov na chytanie myší a potkanov. Yorkshirský teriér je preto vynaliezavý a statočný, pripravený kedykoľvek chrániť svojich majiteľov a milovanú rodinu. Až do takej miery, že sa smelo postaví aj psom oveľa väčším ako on sám. Na cudzích ľudí smelo šteká a s inými domácimi miláčikmi vychádza iba vtedy, ak spolu vyrastali. V opačnom prípade môže začať vojnu proti nováčikovi. Napriek svojej povahe je yorkshirský teriér veľmi prispôsobivý, cíti sa úplne pohodlne v malom byte alebo vo veľkom dome a ani cestovanie mu neprekáža. Je tiež zvedavý, miluje úlohy, je inteligentný a veľmi dobrý gazda. Silná povaha yorkshirského psa sa môže ľahko zmeniť na malého tyrana, ak ho správne nevychováte. Yorkšírsky teriér je veľmi obratné a hravé plemeno psa, hoci jeho potreby pohybu sa vďaka jeho malej veľkosti relatívne ľahko uspokojujú. Potrebuje denne 3-krát venčenie, beh a môžete s ním robiť aj psie športy. Ak chcete yorkshirského psa, je dobré si uvedomiť, že váš pes bude milovať túlanie sa a hrabanie. Yorkšírsky teriér je nesmierne bystrý, nepovažujte ho za malého psíka, ktorý sa nič nenaučí. Je schopný rovnakého výcviku, ako ktorýkoľvek iný pes.
Starostlivosť o srsť a hygienu
Dlhá, hodvábna srsť yorkšírov, často s malými kučierkami je ich ozdobou, ale starostlivosť o malého krásavca vyžaduje veľa času a skúseností. Ale nebojte sa, s trochou praxe si každodenný rituál so svojim psíkom vychutnáte. Ak si zadovážite šteňa yorkšíra, mali by ste ho na kefovanie, kúpanie, čistenie zubov, strihanie chlpov a strihanie pazúrikov navyknúť od samého začiatku. Ale aj dospelí yorkšíri si môžu s trochou praxe a trpezlivosti na túto nevyhnutnú starostlivosť zvyknúť. Starostlivosť o srsť: hodvábne dlhá a jemná srsť teriéra sa musí denne kefovať. Ideálny je kovový hrebeň so širokými zubami. Aspoň raz týždenne by ste mali psa tiež vykúpať. Opláchnite srsť vlažnou vodou a umyte ju špeciálnym jemným šampónom pre psov. Mali by ste vždy postupovať od zadu smerom dopredu a začať končatinami. Nečistoty, ktoré sa zachytia vonku hrabaním sa v zemi alebo potulkách záhradou, stačí odstrániť rukami. Psí kaderník: u yorkšírov neprebieha prirodzená sezónna výmena srsti. Gauč, koberce a pelechy tak zostanú našťastie ušetrené od hustých chumáčov chlpov. Zároveň to ale znamená, že srsť je potrebné pravidelne strihať. Strihanie pazúrov a čistenie zubov: zhruba týždenne by ste mali strihať psovi pazúre, aby nedošlo k poraneniu. Yorkšírsky teriér potrebuje kvalitnú stravu, ktorá je prispôsobená jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Odporúčame krmivo s vyšším obsahom bielkovín a minimálnym obsahom obilnín kvôli predispozícii na potravinové alergie a kvôli citlivímu tráveniu. Yorkšírsky teriér sotva zvliekne svoju dlhú, takmer ľudskú srsť. Hodvábna srsť si však vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Umývajte mu zuby niekoľkokrát týždenne alebo dokonca každý deň! Kúpať ho je potrebné raz týždenne jemným šampónom pre psov a vlažnou vodou. Zdravé zuby sú mimoriadne dôležité, ak chcete, aby váš maznáčik žil zdravý a dlhý psí život. Pre udržanie zdravia zubov je potrebné pravidelne odstraňovať usadeniny zo zubov vášho psa, ktoré by pri absencii starostlivosti o chrup tvorili zubný kameň. Prírodná žuvacia maškrta bohatá na živiny môže byť skvelým pomocníkom pri odstraňovaní zubného povlaku medzi čistením zubov. Ak necháte srsť vášho domáceho maznáčika dlhú, môžete mu vytvoriť takmer nekonečnú škálu účesov. Vlasové gumičky, sponky, mašle, čokoľvek - všetko vyzerá na yorkshirských teriéroch dobre. Zároveň dbajte na to, aby sa vášmu psovi nedostali chlpy do očí a aby mu účes neprekážal! Bez ohľadu na to, aký štýl si vyberiete, pripravte sa na to, že srsť tohto plemena bude rýchlo rásť! Yorkšíri by sa nemali kúpať častejšie, než raz za mesiac, pokiaľ to nie je nevyhnutné, napr. ak pes sa pri prechádzke zašpiní od hlavy po päty. Na umývanie zvoľte šampón pre dlhosrstých psov a po umytí je potrebné použiť špeciálny kondicionér alebo zvoliť produkt, ktorý ho už obsahuje. Bez problémov ho kúpite v obchodoch s chovateľskými potrebami šampóny určené špeciálne pre psov tohto plemena. Rovnako ako iné malé plemená, aj tieto sú náchylné na tvorbu zubného kameňa, takže ho musíte už od šteniatka učiť, aby bolo trpezlivé počas vykonávania potrebných hygienických činností. Je dobré tiež venovať čas na účes Yorkšíra. Vďaka tomu odhalíme jeho oči a zabránime zamotávaniu vlasov.
Výživa
Rovnako ako u ľudí môže správna voľba stravy výrazne ovplyvniť pohodu a zdravie psa. Ale aké krmivo je pre yorkšírskeho teriéra najlepšie? Táto otázka závisí na veľmi individuálnych faktoroch, nutričné potreby psa sa líšia v závislosti na veku, výške, hmotnosti a úrovni fyzickej záťaže. Na začiatku sa vždy odporúča podávať špeciálne krmivo pre šteňatá. Chovateľ Vám väčšinou krmivo na prvé týždne poskytne. Váš yorkšírsky teriér dospeje asi za 12 mesiacov a bude potrebovať len jedno jedlo denne. S hmotnosťou cca 3kg a bežnou fyzickou aktivitou potrebuje denne asi 100 gramov mäsa, ktoré je doplnené vločkami, zeleninou, varenou ryžou alebo cestovinami. Ak si chcete zostaviť jedlo pre svojho psa sami, mali by ste použiť kvalitné chudé mäso. Hovädzie mäso, hovädzie vnútornosti ako srdce a pečeň, kuracie mäso a surový bachor sú u yorkšírov tiež obľúbené. Ak krmíte bravčovým mäsom, odporúčame ho vopred uvariť. Ale ďalšie druhy čerstvého mäsa môžete podávať surové. Takzvaná BARF strava, voľne preložené ako “biologicky druhovo vhodná surová strava”, je v súčasnej dobe u majiteľov malých plemien velmi obľúbená, ale vyžaduje istú dávku znalostí. Ak chcete ušetriť čas, môžete samozrejme použiť aj hotové krmivá v podobe konzerv alebo granulí. Tieto krmivá obsahujú všetky dôležité živiny, ktoré pes potrebuje, a nemusíte ich doplňovať už žiadnymi minerálnymi alebo vitamínovými doplnkami. Ale vždy sa uistite, že krmivo je kvalitné a vyhnite sa krmivám, ktoré obsahujú príliš veľa obilnín, cukru, chemických konzervačných látok alebo umelých dochucovadiel. Yorkshirské psy majú pomerne citlivý tráviaci systém a bežné sú potravinové intolerancie, alergie a syndróm dráždivého čreva u psov. Preto sa odporúča kŕmiť krmivom, ktoré obsahuje jemné, čerstvé a na živiny bohaté zložky. Kupované potraviny takmer určite z dlhodobého hľadiska spôsobia nejaký tráviaci problém. Recepty čerstvo pripraveného krmiva pre psov od PetChef vyvinul veterinár Dr. József Varga.
Zdravie a genetické predispozície
Yorkshirský teriér je známy svojou malou veľkosťou a bohatou srsťou. Má hodvábnu srsť. Yorkshirské teriéry sú malé psy. Výška sa pohybuje od 15 do 23 cm. Ich malá veľkosť je ideálna pre bývanie v bytoch. Srsť Yorkshirského teriéra je jeho poklad. Je dlhá, rovná a hodvábna. Farby srsťi sa líšia. Môžu mať odtiene od tmavozlatej po oceľovú modrú. Yorkshirskí teriéri majú malú hlavu a tmavé oči. Ich uši sú vzpriamené a majú tvar V. Celkový výzor pridáva Yorkshirskému teriérovi jeho unikátny šarm. Yorkshirské teriéry sú energické a bystré. Odvážne prekonávajú rôzne situácie. Yorkshirské teriéry sú živé a múdre. Majú veľké srdcia aj keď sú malí. Ako sme už spomínali, Yorkšír má tendenciu štekotať, najmä ak vníma niečo nezvyčajné, čo je, takmer stále. ➡️ Chcete vedieť, ako odnaučiť psa štekať? Povolené farby: Oceľovomodrá, trieslová. Luxácia pately: Vykĺbenie kolena, ktoré spôsobuje dočasnú neschopnosť chodiť. Hypoglykémia: Nízká hladina cukru v krvi, častejšia u šteniat. Príznaky zahŕňajú letargiu, triašku a dezorientáciu. Očné ochorenia: Suché oči, Prgresívna retinálna atrofia, Distichiasis, Primárna luxácia šošovky. Zubné problémy: Kvôli malým čeľustiam sa často hromadí zubný kameň. Aseptická nekróza hlavice femuru: Degenerácia stehennej kosti, najčastejšie u mladých psov. Kožné problémy: Yorkšír je plemeno náchylné na alergie na potraviny, blchy, ale aj prostredie. Miniaturizácia nanešťastie prináša rôzne zdravotné problémy, ako ochorenie ďasien a chyby priedušnice. Ako prvé kroky pri výbere správneho chovateľa: Bohužiaľ, kvôli popularite a obrovskému dopytu po yorkshirskom teriéri ho veľa ľudí chová kvôli možnosti zarobiť si dobré peniaze. Je dôležité vedieť, že hoci super malá veľkosť a extra nadýchaná a hodvábna srsť môžu byť atraktívne, ak sa chov uberá týmto smerom, môže to výrazne zvýšiť riziko vzniku zdravotných problémov. Rovnako ako u iných malých psov, aj u Yorkshirov je bežná patelárna luxácia. Zvyčajne ide o vrodenú chybu, ale môže sa vyskytnúť aj v dôsledku nehody. Existuje niekoľko stupňov poranenia a v pokročilých prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok. Ďalším citlivým miestom Yorkshirského teriéra sú jeho oči. PRA alebo progresívna retinálna atrofia: dedičné očné ochorenie, ktoré spôsobuje poškodenie sietnice. Zrak postihnutého psa sa postupne zhoršuje a potom ho úplne stratí. Hypotyreóza je u yorkshirských psov častejšia. Môže sa to prejavovať letargiou, apatiou, neprimeraným priberaním na váhe, rednutím vlasov a suchou pokožkou. Hypertyreóza je oveľa zriedkavejšia. Je pomerne bežné, že yorkshirské mačky majú mliečne zuby, ktoré nevypadnú včas a bránia prerezávaniu trvalých zubov. Toto by sa malo skontrolovať približne v 5 mesiacoch veku. Hypoglykémia, t. j. Telá malých psov ukladajú málo sacharidov, takže ak sa potreba sacharidov v tele náhle zvýši, nedokáže uvoľniť dostatočné množstvo zo zásob. Pretrvávajúce nízke hladiny cukru v krvi môžu viesť k záchvatom alebo kóme. Priedušnicu podopierajú chrupavkové krúžky v tvare písmena C, ktoré pomáhajú priedušnici aby bola dostatočne pevná, ale aj ohybná. Chrupavkové krúžky však úplne neobklopujú priedušnicu; ich konce sú spojené membránou. U niektorých psov sa môžu uvoľniť, zavesiť sa do dutiny trubice a kvôli nedostatku súdržnej sily sa chrupavkové krúžky môžu sploštiť. To viac obmedzuje prúdenie vzduchu. Príznakom je suchý, chrapľavý kašeľ, ktorý sa zhoršuje v noci alebo pri vzrušení či námahe. Príznaky sa dajú zmierniť liekmi, ale nemôžu chorobu úplne vyliečiť. Extra tip: hoci väčšina yorkshirských teriérov žije dlhý a šťastný život, vzhľadom na ich náchylnosť na vyššie uvedené choroby sa oplatí uzavrieť pre nich poistenie domácich zvierat už od útleho veku.
Výcvik a socializácia šteniatka
Výcvik šteniatok Yorkshirského teriéraPri výbere šteniatka jorkšírskeho teriéra si doprajte dostatok času na prieskum a overenie informácií. Po prevzatí šteniatka od chovateľky (najskôr vo veku 8 týždňov) je vhodné umiestniť šteniatko v miestnosti, z ktorej ste odstránili koberce, nakoľko šteniatko v tomto veku ešte nie je naučené vykonávať svoju potrebu vonku. Položte mu na zem niekoľko starých novín alebo igelit. Ak urobí svoju potrebu na novinách, výrazne ho pochváľte. Postupne mu počet novín znižujte, až zostanú iba jedny, umiestnené na nenápadnom mieste /pod stolom a pod./. Psíka dávame na noviny vždy, keď sa zobudí, po každom jedle, alebo keď začne pobehovať a ňuchať pri zemi. Ak skúsi z novín utiecť, opakovane ho vráťte na noviny, až pokiaľ nevykoná potrebu. Je dobré ho naučiť i na pokyn cikaj! Ak vykoná potrebu v byte mimo vyhradeného miesta a Vy ho pri tom vidíte, zoberte ho k mláčke a dôrazným hlasom /fuj, nesmieš ho pokarhajte. Nemá význam ho karhať po 2 hodinách, psík nevie začo ho karháte. Po príchode domov utrite mláčky octovou vodou alebo Savom a zbytočne to nekomentujte. Šteniatku trvá istý čas, kým sa čistotnosti naučí a do veku 1/2 roka sa mu to i tak z času načas pritrafí. Je dobré, ak získa návyk vykonávania potreby na noviny, pretože ak v budúcnosti budete potrebovať odísť z domu na celý deň a rozprestriete mu noviny, vykoná potrebu automaticky na ne. Alebo v prípade jeho choroby, keď sa nebude môcť ísť venčiť von. Keď už začnete chodiť so psíkom von a vykoná potrebu vonku, tiež ho výrazne chváľte /podľa možnosti vždy rovnakým výrazom/. Šteniatko vo veku 8 týždňov už strávi takmer všetko ako dospelý pes. Nedávame mu však slané ani korenené jedlá. Mäso /hovädzie, hydina, ryby/ podávajte zo začiatku pokrájané na veľmi malé kúsky, k tomu môžete pridať ryžu, drobné cestoviny, ovsené vločky, zeleninu. Surové vnútornosti psíkovi radšej nedávajte, bývajú po nich hnačky. Z vnútorností odporúčam iba kuracie srdiečka, žalúdky, mäsko z krkov, pečienku /ak by ho preháňala, nedávajte ju viac/. Kosti, ani hydinové psíkovi nikdy nedávame! Môžu mu spôsobiť perforáciu žalúdka, črievka alebo poranenie konečníka. Maximálne mu môžete podať kĺbiky z kuracích kostí. Šteniatko potrebuje pre svoj vývoj aj vápnik, preto mu môžete dať napr. na raňajky na malé kúsky nakrájaný tvrdý syr alebo tvaroh so žĺtkom. Zvykajte šteniatko aj na surovú zeleninu a ovocie - mrkva, zemiak, kaleráb, petržlen /aj vňať/, jablko bez šupky, banán, broskyňa, melón a pod. Granule podávame l x denne. Odporúčam iba kvalitné značky granúl: Royal Canine, Eukanuba - do veku pol roka pod označením Puppy. Voda - dbajte na to, aby psík mal k dispozícii vždy čerstvú vodu !!! Dávkovanie stravy: Do veku 12 týždňov kŕmte 3 x denne malými dávkami. Od 12 do 16 týždňov kŕmte maximálne 2x denne veľmi malými dávkami. Neskôr 1x denne, najlepšie večer, príp. Psíkovi môžete dávať vitamínové tyčinky ako medzi-jedlo, ale tie im slúžia najmä ako hračka na obhrýzanie. Robí im to zároveň dobre na zúbky. V žiadnom prípade nedávajte psíkovi čokoládu, vo väčšom množstve môže pre neho znamenať smrť!!! 1x bolo šteniatko očkované po 6. týždni veku u chovateľa. Ďaľšiu vakcináciu absolvuje o 3 týždne, teda po 9. týždni veku. 3.vakcináciu absolvuje po 12. týždni veku a poslednú o mesiac po 3.vakcinácii. Šteniatko bolo 3x odčervené u chovateľa, naposledy tesne pred jeho odberom. Do veku l roka by malo byť odčervované každé 3 mesiace, neskôr minimálne -2 x do roka. Odčervujte podľa pokynov veterinára, každý prípravok má totiž iné dávkovanie. Najideálnejšie je naplánovať odčervenie niekoľko dní pred očkovaním. Ak bude v zimnom období veľká zima /tuhé mrazy/ bude potrebovať Váš psík oblečok, ktorý dostanete v chovateľských potrebách, alebo mu ho môžete doma ušiť či uštrikovať. Bude ho chrániť pred navlhnutím a následným nachladnutím. Yorkie nemá podsadu ako iné plemená psov, teda srsť mu ani nepĺzne, ale tým je vlastne náchylnejší na prechladnutie. Po 2.vakcinácii môžete začať chodiť so psíkom von, ale nedovoľte mu nič oblizovať ani žrať, a nedávajte ho do kontaktu s cudzími psami, aj keď Vám budú ich majitelia tvrdiť, že ich psí sú riadne zaočkovaní, a teda tomu Vášmu sa nemôže nič stať. Psích kamarátov mu povoľte až po 3-tej, najlepšie po 4-tej injekcii. Vtedy má Váš psík dostatok obranných látok. Ak by Váš psík dostal od iného psa blšku, kúpte šampón a spray proti blchám /Bolfo, Frontline a pod./ a podľa návodu ho ošetrite a nezabudnite ani na jeho lôžko. Keď prinesiete šteniatko domov, je potrebné zahradiť všetky medzery, kam by sa mohlo strčiť /Yorkie sa rád schováva/ - za pračkou, chladničkou, sporákom a pod. Pozor na medzery na balkóne !!! Nenechávajte na zemi veci, ktoré nechcete aby rozhrýzol /drahé topánky a pod./ Ak začne niečo hrýzť, čo nechcete aby hrýzol, vezmite mu to a dôrazne ho napomenie zákazom fuj !, nesmieš !. Je potrebné dávať mu hračky a aby sa ne- nudil, po čase mu ich aj obmieňať. Pozor na gumové hračky, ak začne z nich odkusovať, treba mu ich zobrať, pretože kúskom odkusnutéj a prehltnutej gumy sa mu môžu upchať črievka. Dnes je už dostať hračiek zo špeciálnej mäkkej gumy, ktorú nevedia rozhrýzť. Pokiaľ sa mu nevymenia zuby, okolo 5. až 6. mesiaca, neťahajte sa s ním o hračku /aj keď túto hru miluje/, mohol by sa mu pokaziť zhryz. Keď je šteniatko ešte veľmi malé, doporučujem nerobiť rázne kroky, skôr šúchať nohami, aby ste ho nepristúpili. Kam totiž pôjdete Vy, tam pôjde aj Váš psík, buď tesne za Vami alebo pomedzi Vaše nohy. Ak už potrebujete psíka potrestať, najúčinnejší spôsob je chytiť ho za kožu na krku a mierne nim potriasť a pritom ho dôrazne napomenúť. Nikdy psíka nebite rukou, nanajvýš zloženými novinami. Pred veľkým a nebezpečným plemenom ho radšej vezmite vždy na ruky. V bránach obytných domov dávajte pozor na nasypané otravy proti hlodavcom. Yorkie je veľmi zvedavý, rád všetko ochutnáva, požitie takého jedu by ho mohlo stáť život. V lete dávajte pozor na včely a osy, v prípade poštipnutia na tele mu miesto potrite octom, príp. rozkrojenou cibuľou. Pri poštípaní na jazyk mu priložte ľad a okamžite vyhľadajte veterinárneho lekára!!! Takisto ho chráňte v lete pred slnkom, hlavne hlavičku by mal mať vždy v tieni, nakoľko ľahko dostane úpal. Môžete mu ju navlhčiť vodou. Nenechávajte psíka nikdy samotného v aute, ani priviazaného pred obchodom, pretože Yorkie je plemeno, ktoré takzvaný znalci kradnú. Majte psíka radi, no veľmi ho nerozmaznávajte. Vychovajte ho tak, aby Vám nebol na obtiaž. Neučte ho jesť pri stole. Ak nechcete, aby pri zvonení štekal /najmä v paneláku/ dôrazne ho pritom napomenie. Vyvarujte sa zlozvykov a neučte ho ich. Nevychovaný pes sa stáva nepohodlným pri každej návšteve, ktorá k Vám príde. Ak nechcete, aby s Vami spával v posteli, nikdy mu to nedovoľte. Veľmi ťažko ho potom z nej dostanete. Buďte dôsledný. Psík okamžite vycíti, čo si môže dovoliť. Yorkie je nesmierne bystrý, nepovažujte ho za malého psíka, ktorý sa nič nenaučí. Je schopný rovnakého výcviku, ako ktorýkoľvek iný pes.
15. díl - Jorkšírský teriér | Vše o psech
Šteniatka jorkšírskeho teriéra sú známe svojou malou veľkosťou, ale veľkou energiou a odhodlaním. Sú to inteligentné a učenlivé psy, ktoré sa radi učia nové veci. Pri správnej socializácii a výchove sa z nich stávajú vynikajúci spoločníci. Výchova v domácom prostredí, kde sú šteniatka zvyknuté na bežný ruch domácnosti a úzky kontakt s ľuďmi, je veľmi dôležitá. Šteniatka sú často vychovávané s láskou a na kvalitnej strave, čo prispieva k ich zdravému vývoju. Učenie hygieny a základných povelov by malo byť súčasťou výchovy.
Čo očakávať od šteniatka Yorkshire teriéra
Pri kúpe šteniatka je dôležité sa informovať o jeho zdravotnom stave. Renomovaní chovatelia poskytujú informácie o očkovaní, odčervení a prípadných zdravotných testoch rodičov. Šteniatka by mali byť pri odbere: Zaočkované: Podľa veku by mali mať absolvované základné očkovania. Odčervené: Pravidelné odčervovanie je kľúčové pre zdravie šteniatka. Čipované: Čipovanie je dôležité pre identifikáciu psa v prípade straty. S petpasom: Medzinárodný pas je potrebný pri cestovaní. Rodičia šteniatok by mali byť tiež zdraví a bez dedičných ochorení. Niektorí chovatelia uvádzajú informácie o testoch kĺbov (napr. PL 0/0) alebo iných zdravotných vyšetreniach. Šteniatka jorkšírskeho teriéra potrebujú skorú socializáciu a pozitívnu výchovu. Vystavovanie ich rôznym ľuďom, prostrediam a iným psom od útleho veku im pomôže vyrásť do sebavedomých a dobre prispôsobených dospelých psov.
Typy jorkšírskych teriérov
Okrem klasického jorkšírskeho teriéra existujú aj jeho varianty, ako napríklad: Mini Yorkshire Terrier: Títo psi sú menšieho vzrastu ako štandardné jorkšírske teriéry. Biewer Yorkshire Terrier: Tento variant sa vyznačuje trojfarebným sfarbením (biela, čierna a zlatohnedá). Blue Merle Yorkshire Terrier: Tento farebný variant má mramorovanú srsť v odtieňoch modrej a striebornej. Black and Tan Yorkshire Terrier: Sfarbenie je čierne s pálením. Golddust Yorkshire Terrier: Títo psi majú zlatisté sfarbenie srsti.
Príslušenstvo pre jorkšírskeho teriéra
Pre pohodlný život vášho jorkšírskeho teriéra budete potrebovať aj vhodné príslušenstvo. Okrem základných potrieb ako sú misky na krmivo a vodu, obojok a vodítko, môžu byť užitočné aj: Oblečenie pre psov: Najmä v chladnejšom počasí alebo pri nepriaznivom počasí môžu topánočky a oblečenie chrániť citlivé labky a srsť vášho psíka pred chladom, soľou a vlhkosťou. Hračky: Hračky sú dôležité pre zábavu a mentálnu stimuláciu psa. Kozmetika: Špeciálne šampóny a kondicionéry pomáhajú udržiavať krásnu a zdravú srsť jorkšírskeho teriéra.
tags: #starostlivost #o #yorkshirskeho #teriera