Vývoj a systém invalidných dôchodkov na Slovensku

Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre osoby s obmedzenou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Na Slovensku je systém invalidných dôchodkov komplexný a podlieha neustálym zmenám, ktoré ovplyvňujú nielen celkový počet poberateľov, ale aj podmienky na jeho získanie a výšku dávok.

Trendy vo vývoji počtu invalidných dôchodcov

Celkový počet osôb poberajúcich invalidný dôchodok vykazuje z roka na rok rastúcu tendenciu. Jediný výrazný pokles bol zaznamenaný v roku 2006 oproti roku 2005, kedy sa počet osôb poberajúcich invalidný dôchodok znížil z 257 048 na 201 332 osôb. Tento pokles bol taký markantný, že ani stav z roku 2011 nedosiahol hodnoty zistené v roku 2005, a teda celkový počet invalidov v roku 2011 bol v absolútnom vyjadrení o 4 532 nižší ako v roku 2005. Vzhľadom na rastúcu tendenciu počtu invalidov však predpokladáme postupné dobiehanie stavu z roku 2005.

Vývoj v jednotlivých vekových kategóriách

Vekové kategórie invalidov vykazujú rôzne trendy. Najmenšie rozdiely medzi stavmi v jednotlivých rokoch boli zaznamenané vo vekových kategóriách 20-29 ročných a 30-39 ročných invalidov. Naopak, najväčší skok môžeme vidieť v skupine 60-69 ročných invalidov, kedy v roku 2006 došlo k poklesu počtu osôb poberajúcich invalidný dôchodok oproti stavu z roku 2005 až o 53 156 osôb. V kategórii 50-59 ročných invalidov tento pokles nenastal dokonca ani v roku 2006.

Analyzujúc obdobie 2005-2011, pozorujeme nasledovné zmeny:

• V kategórii 20-29 ročných invalidov došlo k nárastu ich počtu zo 14 955 v roku 2005 na 16 302 v roku 2011, čo predstavuje absolútny prírastok 1 347 osôb poberajúcich invalidný dôchodok.
• V kategórii 30-39 ročných tento absolútny prírastok medzi rokmi 2005 a 2011 predstavoval 6 085 osôb.
• V kategórii 50-59 ročných dokonca 19 095 osôb.
• Pokles počtu invalidov v období 2005-2011 nastal v dvoch vekových kategóriách - v kategórii 40-49 ročných o 682 osôb a v kategórii 60-69 ročných o 30 377 osôb. Paradoxne, najčastejšie bol pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenaný v kategórii 40-49 ročných (v roku 2006, 2008 a 2009), avšak pokles v roku 2006 v kategórii 60-69 ročných bol jednorazovo absolútne najväčší.

Rastúci počet pracujúcich invalidov

Ak si zo skupiny osôb poberajúcich invalidný dôchodok vyčleníme pracujúcich invalidov, nárast ich počtu je od roku 2005 plynulý. Zatiaľ čo v roku 2005 pracovalo 28 935 invalidov, v roku 2011 bolo v SR už 81 530 pracujúcich invalidov. Najväčší nárast v rámci tejto skupiny bol zaznamenaný práve v roku 2011, kedy sa oproti roku 2010 počet pracujúcich invalidov absolútne zvýšil o 18 121 osôb.

Skupinu pracujúcich invalidov ďalej môžeme rozdeliť na osoby poberajúce mzdu, dohodárov a SZČO, pričom vo všetkých týchto skupinách platí plynule rastúca tendencia počtu invalidov:

• V skupine invalidov poberajúcich iba mzdu došlo v roku 2011 oproti roku 2005 k absolútnemu prírastku 35 787 osôb. Najväčší nárast počtu invalidov-mzdárov bol zaznamenaný v roku 2011, kedy dosiahol hodnotu 57 599 osôb oproti 46 394 z roku 2010.
• V skupine dohodárov sa počet invalidov zvýšil z 9 190 v roku 2005 na 28 155 v roku 2011, pričom najväčší absolútny prírastok bol opäť zaznamenaný v roku 2011 (o 8 623 osôb).
• Invalidov pracujúcich iba formou SZČO bolo v roku 2011 viac oproti roku 2005 o 6 068 osôb.

Podmienky nároku a výpočet invalidného dôchodku

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe zákona. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Potrebná doba dôchodkového poistenia

Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení (ZSP).

Príklad: Doplatenie poistného na dôchodkové poistenie

Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8 477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1 000 € mesačne.

Výpočet sumy invalidného dôchodku

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. ZSP. V prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa suma určí v súlade s § 73 ods. ZSP.

Invalidi z mladosti

Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. ZSP. Pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je suma daná v súlade s § 73 ods. ZSP.

Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. pripočítané obdobie zohráva kľúčovú úlohu pri výpočte invalidného dôchodku, najmä u invalidov z mladosti.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sa valorizujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát, vyplácané k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a priznané od 1. januára do 31. decembra.

tags: #pocet #invalidnych #dochodcov