Centrálny venózny katéter (CVK) predstavuje dôležitý nástroj v modernej intenzívnej medicíne. Zavedenie kanylácie centrálneho venózneho systému do klinickej praxe predstavuje výrazný pokrok v liečbe pacienta. Napriek jeho benefitom, zavedenie a používanie CVK nie je bez rizík a môže viesť k rôznym komplikáciám. Tento článok sa zameriava na potenciálne komplikácie spojené so zavedením CVK a poskytuje komplexný pohľad na ošetrovateľskú starostlivosť o pacientov s CVK, vrátane prevencie a manažmentu komplikácií.
CVK umožňuje podávanie parenterálnej výživy, krvi/krvných prípravkov, tekutín a liekov, ale i hemodynamický monitoring a odber vzoriek krvi. CVK je výhodný pre pacienta z hľadiska minimalizácie rizík, ktoré sú spojené s periférnym venóznym katétrom (PVK) a tiež traumatizácie pri opakovaných vpichoch pre odber vzoriek krvi. Pomôcky, ktoré sa pacientovi na zabezpečenie centrálneho venózneho vstupu zavádzajú, je možné rozdeliť na centrálne venózne katétre, periférne implantovaný CVK a podkožné porty. Tie sú navrhnuté tak, aby boli bezpečné a spoľahlivé pre dlhodobú intravenóznu liečbu a aby ich pacienti dobre tolerovali.
Infúzny port je chirurgicky implantovaný do podkožia na hrudníku, ramene, predlaktí alebo brušnej stene a katéter je zavedený do veľkej žily alebo priamo do vena cava superior. Port je veľmi jednoducho palpovateľný, čo značne uľahčuje manipuláciu s ním. Výhodou takéhoto portu je, že pokiaľ sa nevyužíva, nie je viditeľný, čím sa minimalizuje riziko infekcie. Výrobca deklaruje, že port je potrebné heparinizovať 1x v priebehu cca 4 týždňov, aby bola zachovaná jeho funkčnosť/priechodnosť.
Vlastná punkcia centrálnej žily má charakter chirurgického výkonu, ktorý vykonáva lekár a sestra mu asistuje.
Komplikácie spojené so zavedením CVK
Zavedenie centrálneho venózneho katétra (CVK) je invazívna technika spojená s narušením kožnej bariéry priamym vstupom do centrálneho krvného toku, s technickými rizikami, infekčnými a trombotickými komplikáciami. Komplikácie súvisiace so zavedením CVK sa tradične delia na skoré, ktoré sa objavujú počas alebo krátko po zavedení, a neskoré, ktoré sa môžu vyskytnúť s odstupom času. Štatisticky sa komplikácie vyskytujú v 5 až 26 % prípadov zavedenia CVK.
Najčastejšie komplikácie
- Vzduchová embólia
- Infekcie
- Trombóza
- Nesprávne umiestnenie konca katétra
1. Vzduchová Embólia
Vzduchová embólia je život ohrozujúca komplikácia, ktorá nastáva, keď sa vzduch dostane do krvného obehu. Aj keď malé množstvo vzduchu nemusí byť pre pacienta škodlivé, väčšie množstvo môže viesť k vážnym zdravotným problémom.
Príčiny:
- Netesnosti v mieste zavedenia katétra.
- Rozpojenie infúznych setov.
- Použitie pretlaku v infúznej fľaši.
- Nesprávna manipulácia s katétrom.
Príznaky:
- Náhle vzniknutá dýchavičnosť.
- Bolesť na hrudníku.
- Cyanóza (modré sfarbenie kože).
- Pokles krvného tlaku.
- Zmätenosť.
- Strata vedomia.
Ošetrovateľské Intervencie:
- Okamžité zastavenie prívodu vzduchu.
- Uloženie pacienta do Trendelenburgovej polohy (hlava nižšie ako telo) na ľavý bok, aby sa vzduch zachytil v pravej predsieni.
- Aplikácia čistého kyslíka na podporu perfúzie.
- Symptomatická liečba podľa stavu pacienta.
- Starostlivé utesnenie miesta zavedenia katétra.
- Používanie bezpečnostných spätných ventilov.
- Zabránenie rozpojeniu infúznych setov.
Je dôležité si uvedomiť, že aj kvalitné trojcestné kohúty (vymeniteľné) nemusia vždy absolútne tesniť. Na trhu je široká škála výrobkov, z ktorých je možnosť si vybrať, ale obmedzený rozpočet nemocníc im neumožňuje vybrať si to najlepšie. Preto často dochádza ku kombináciám výrobkov z jednotlivých firiem.
2. Infekcie
Infekcie predstavujú častú komplikáciu spojenú so zavedením CVK.
Rizikové faktory:
- Dĺžka zavedenia katétra.
- Počet lúmenov katétra (katéter s viacerými otvormi má vyššie riziko infekcie).
- Základné ochorenie pacienta (napr. imunosupresia).
- Miesto zavedenia katétra (v. femoralis má vyššie riziko infekcie v porovnaní s v. subclavia).
- Skúsenosť osoby zavádzajúcej katéter.
- Nedostatočná hygiena pri manipulácii s katétrom.
Mechanizmy vzniku infekcie:
- Kontaminácia špičky katétra: Mikroorganizmy sa môžu dostať na špičku katétra počas zavádzania alebo manipulácie s katétrom.
- Kontaminácia z kože pacienta: Mikroorganizmy z kože pacienta sa môžu šíriť pozdĺž vonkajšieho povrchu katétra.
- Kontaminácia z infúznych roztokov: Mikroorganizmy sa môžu dostať do infúznych roztokov a šíriť sa vnútrom katétra.
- Hematogénna diseminácia: Mikroorganizmy z infekčného ložiska v organizme pacienta sa môžu šíriť krvou a kolonizovať katéter.
- Kontaminácia pri manipulácii: Pri prepájaní infúznych setov, pri aplikácii i.v. liekov alebo pri odberoch krvi sa infekcia dostane do kanyly.
Prevencia:
- Dodržiavanie prísnych aseptických zásad pri zavádzaní a manipulácii s katétrom.
- Používanie katétrov s antimikrobiálnou vrstvou.
- Pravidelná dezinfekcia miesta zavedenia katétra.
- Výmena katétra podľa potreby a odporúčaní.
- Minimalizácia manipulácie s katétrom.
- Edukácia personálu o správnej manipulácii s katétrom.
Liečba:
- Odstránenie katétra.
- Antibiotická terapia podľa citlivosti mikroorganizmov.
- Symptomatická liečba.
3. Trombóza
Trombóza, tvorba krvnej zrazeniny v cieve, môže byť spôsobená prítomnosťou katétra. Trombóza sa vyskytuje až u 65 % všetkých katétrov, ktoré sú zavedené dlhšie než 24 hodín.
4. Nesprávne umiestnenie konca katétra
Nesprávne umiestnenie konca katétra môže viesť k rôznym komplikáciám, ako je trombóza, poškodenie cievy alebo infúzia liekov mimo cievy.
Príčiny:
- Nesprávna technika zavádzania katétra.
- Anatomické variácie u pacienta.
- Pohyb pacienta po zavedení katétra.
Diagnostika a korekcia:
- RTG snímka hrudníka.
- Repozícia katétra pod kontrolou RTG.
Ošetrovateľská Starostlivosť o Pacienta so Zavedeným CVK
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so zavedeným CVK je komplexná a zahŕňa:
Základná starostlivosť
- Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné meranie krvného tlaku, pulzu, dychu a teploty.
- Hodnotenie miesta zavedenia katétra: Kontrola miesta zavedenia katétra na prítomnosť začervenania, opuchu, bolesti alebo sekrétu.
- Starostlivosť o miesto zavedenia katétra: Pravidelná dezinfekcia miesta zavedenia katétra a výmena krytia podľa potreby.
- Preplachovanie katétra: Pravidelné preplachovanie katétra fyziologickým roztokom alebo heparínovým roztokom na udržanie priechodnosti.
- Podávanie liekov a infúzií: Podávanie liekov a infúzií podľa ordinácie lekára.
- Odbery krvi: Odbery krvi na laboratórne vyšetrenia.
- Edukácia pacienta a rodiny: Informovanie pacienta a rodiny o starostlivosti o katéter a možných komplikáciách.
- Fixácia katétra: Zabezpečenie správnej fixácie katétra. Je dôležité si uvedomiť, že aj skryté časti katétra môžu byť problematické.
Špecifické Komplikácie a Ošetrovateľské Intervencie
Hematóm
Hematóm vzniká následkom prepichnutia cievy, ktorý sa môže zväčšovať a rozširovať.
Ošetrovateľské Intervencie:
- Aplikácia tlaku na miesto vpichu prstom na zmenšenie vznikajúceho hematómu.
- Monitorovanie veľkosti hematómu.
- Kontrola tlaku krvi, pulzu, eventuálne vyšetrenie hemoglobínu a krvných plynov.
- Vpich je treba riadne komprimovať (aspoň 10 min).
- Je potrebné mať na pamäti aj okolité anatomické štruktúry.
Pneumotorax
Pneumotorax je nahromadenie vzduchu v pleurálnej dutine, ktoré vzniká následkom prepichnutia pohrudnice. Rizikovými faktormi sú CHOCHP a obezita, ako aj neskúsený lekár. Vzduch sa do pleurálnej dutiny dostáva cez ihlu alebo katéter.
Príznaky:
- Náhle dýchavičnosť.
- Bolesť na hrudníku.
- Znížená saturácia kyslíkom.
- Pacient má často pocit strachu a úzkosti.
- Môže dôjsť k hypoxii a šoku.
Diagnózu jednoznačne potvrdí RTG snímka.
CVK by mal spĺňať nasledujúce podmienky, a to predovšetkým s ohľadom na minimalizáciu komplikácií počas jeho zavádzania a pri dlhodobom používaní. Katétre pre parenterálnu výživu musia mať postranné perforácie pre možnosť zachytávania trombocytov, erytrocytov a mikrotrombov, taktiež RTG kontrastné značenie, ktoré umožňuje kontrolu lokalizácie po katetrizácii i počas celej doby ich využívania.
Cieľom práce bolo zistiť rozdiely medzi rámcovými procesnými štandardmi MZ SR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) č. 48, 49 a lokálnymi postupmi, ktoré sa používajú na Jednotke intenzívnej starostlivosti, Kliniky transplantacnej a cievnej chirurgie v Martinskej fakultnej nemocnici (MFN) u pacientov so zavedeným centrálnym venóznym katétrom. Zároveň identifikovať najčastejšie sa vyskytujúce komplikácie. Na rozdiel od štandardu č. 48 sa používa pri preväze transparentná semipermeabilná fólia, do neobsadených uzáverov sa aplikuje celaskonová zátka a nepoužíva sa antibiotická masť. Pri manipulácii s centrálnym venóznym katétrom nie je pacient vo vodorovnej polohe a pri rozpájaní infúznych suprav sa nepoužíva dezinfekčný prípravok. Najčastejšou komplikáciou bol prítomný hematóm (66 %), bolesť (60 %) a leukocytóza (63 %). Zistené rozdiely v procesných kritériách medzi štandardmi MZ SR č. 48, 49 a postupom práce na JIS negatívne neovplyvnili priebeh zavádzania centrálneho venózneho katétra (CVK) a následnu starostlivosť o centrálny venózny vstup (CVV) a CVK. Používanie ošetrovateľských štandardov má význam pre zabezpečenie kvalitnej a efektívnej starostlivosti.
tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #so #zavedenym