Pestovanie stĺpovitých stromčekov na balkóne: Návod a starostlivosť

Stĺpovité alebo stĺpové ovocné stromy sa medzi záhradkármi tešia veľkej obľube a je na to hneď niekoľko dôvodov.

Vďaka tomuto typu ovocných stromov môžu ovocie pestovať aj ľudia, ktorí nemajú veľkú záhradu. Tam sa však ich výhody nekončia. Stĺpové ovocné stromy sa vďaka ich tvaru môžu pestovať v menších rozstupoch a vytvárať tak prirodzené predelenie záhrady a teda akýsi jedlý živý plot, ktorý nachádza uplatnenie aj vo väčších záhradách.

Zjednodušene povedané, sú to ovocné stromy pestované v stĺpovitom tvare bez dlhých bočných konárov. Spravidla dorastajú len do 2-3 m, čo je spôsobené ich genetikou, prípadne pestovaním na slabo-rastúcich podpníkoch.

Čo sú stĺpovité stromčeky?

Stĺpovité ovocné stromy sú moderným fenoménom menších záhrad, ale aj črepníkov. Dnes nie je nič neobvyklé nájsť v slovenských záhradách stĺpovité slivky, čerešne, hrušky, alebo jablone. Práve stĺpovité jablone patria medzi obľúbené pre ich rodivosť a pestovateľskú spoľahlivosť aj pre ich nenáročnosť.

Stĺpovité stromy majú svoj kmeň nazývaný terminál. Ak ho pri rastu zastrihnete, môže z neho vybiehať nový terminál. Jeho zastrihnutie zníži výšku a na mieste môže vyrašiť jeden, alebo až tri nové terminály.

Vyznačovať sa môžu odolnosťou voči chorobám a škodcom a v literatúre môžu niesť označenie „kolumnárna jabloň“ z anglické „column = stĺpec“.

Za najpopulárnejšie sa považujú odrody, ktorých názov končí s *cats. Skratka CATS pritom vychádza z anglického pomenovania systému stĺpovitých jabloní „Columnar Apple Tree Systems„. Tie tak o odrody napríklad Goldcats, Greencats, Suncats, Redcats a pod. Reálne tak nejde o žiadnu spojitosť s mačkami, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Stĺpovité stromy sú kompaktné, úrodné a vďaka svojmu tvaru sa zmestia takmer kamkoľvek. Na rozdiel od klasických ovocných stromov rastú stĺpovité odrody do výšky, nie do šírky. Majú úzky, štíhly tvar - hlavný kmeň obklopujú krátke plodiace výhonky, ktoré rastú kolmo alebo takmer kolmo kmeňu.

Stĺpovité ovocné stromy môžu byť vďaka svojmu vyšľachtenému útlemu vzrastu pestované aj v kvetináčoch. Hodia sa do klasických záhradných záhonov, ale výborne rastú aj v črepníkoch, kde ich môžete pestovať na terase, lodžii či na slnečnom dvore.

Stĺpovité ovocné stromy sú skvelou voľbou pre všetkých, ktorí chcú pestovať ovocie, ale nemajú veľa miesta. Sú dekoratívne, nenáročné a mimoriadne praktické.

Pestovanie stĺpovitých stromčekov

Výber odrody

Medzi pravé stĺpovité ovocné stromy, špeciálne vyšľachtené na tento účel patria výlučne stĺpové jablone. Prvé stĺpovité odrody jabloní boli vyšľachtené v druhej polovici minulého storočia z náhodnej mutácie (Wijcik McIntosh) odrody McIntosh objavenej v Kanade, ktorá mala nezvyčajne krátke bočné konáriky a vzpriamený, nízky vzrast. Krížením tohto mutanta s viacerými odrodami vznikli prvé stĺpovité odrody nazývané aj baleríny (odrody charlotte, flamenco, samba, waltz, bolero a polka). Odrody ballerina sa rýchlo stali populárne, pretože boli úrodné, nevyžadovali takmer žiadnu údržbu a poskytovali nový atraktívny pestovateľský tvar. Moderné odrody stĺpových jabloní sú už odolnejšie voči chorobám ako je napríklad chrastavitosť či múčnatka, poskytujú plnú, intenzívnu chuť plodov a sú dostupné v rôznych odrodách. Medzi najznámejšie pravé stĺpovité jablone patria odrody Sonet, Rondo, Kordona, Pompink, Pomfital, Pomgold, Pomredrobust, Pomforyou, Starcats, Goldcats, Greencats, Redcats, Suncats, Vasiugan, Arbat, Valiuta, Gatis, Nataliuska a mnohé iné.

V stĺpovitom tvare je možné pestovať akýkoľvek ovocný strom vrátane jabloní, hrušiek, sliviek, čerešní (marhule a broskyne sa v tejto forme nezvyknú pestovať). Väčšinou sa na tento účel vyberajú odrody, ktoré majú menej bujný rast a sú naštepené na slabo-rastúcich/trpasličích podpníkoch (jablone - M26, M9, M27; hrušky- dula; slivky - st.

Pri výbere stĺpovitých odrôd ovocných stromov si je potrebné dávať pozor na to, že predajcovia často označujú za stĺpovité aj odrody, ktoré určite pravými, stĺpovými nie sú - bežne sa tak môžeme stretnúť so stĺpovitými odrodami ako napr. golden delicious, gala, jonagold či inými “stĺpovitými” ovocnými stromami, no v skutočnosti ide len o štandardné odrody pestované v stĺpovitom tvare. Takéto stromy si na rozdiel od pravých stĺpových jabloní vyžadujú každoročný strih na udržiavanie stĺpovitého tvaru.

Pri nákupe stĺpovitých ovocnín sa musíme dávať pozor na to, na akom podpníku sú stromy naštepené a či sú to stĺpovite výpestky, alebo štíhle vretená. Rozdiel je v tom, že stĺpovité výpestky sa nemusia rezať, zastrihávajú sa iba bočné výhonky, ich stĺpovitý rast je geneticky daný. Štíhle vretená vyžadujú odborný rez.

Najčastejšie sa v stĺpovitom tvare pestujú jablone, hrušky, slivky, čerešne, marhule a broskyne. Na trhu sú dostupné aj stĺpovité stromčeky štiepené ako tzv.

Výsadba

Sadenie stĺpových stromov sa v zásade nelíši od výsadby klasických ovocných stromov. Spon medzi jednotlivými stĺpovými ovocnými stromami by mal byť minimálne 60 cm.

Stĺpovité ovocné stromy môžete vysádzať rovnako ako klasické - na jar alebo na jeseň. Najvhodnejší čas na výsadbu mladých výpestkov do záhrady je skoro na jar (koniec februára, začiatok marca) alebo na jeseň (október, november). Sadenie stĺpovitých i klasických odrôd stromčekov je veľmi podobné.

Špecifický štíhly tvar stĺpu umožňuje vysadiť stromy už vo vzdialenosti 0,50 m od seba. Týmto spôsobom sa dá vytvoriť efektná živá stena, ktorá vám zabezpečí želané súkromie od susedov alebo elegantne prepojí okrasnú záhradu od úžitkovej.

Stĺpovité ovocné stromy môžete sadiť vedľa seba (0,5 až 1 m od seba, medzi jednotlivými radami potom 2 až 3 metre).

Tieto stromčeky však nikdy nesaďte do záhona s ostatnou zeleninou, tá by totiž stromčeku brala toľko potrebnú vlahu.

Stĺpovité ovocné stromy sa hodia do rovinatých či mierne pahorkovitých oblastí, obľubujú slnečné, nie veľmi veterné stanovištia.

Pri výsadbe do zeme je jama pre výsadbu stromčeka musí byť dostatočne hlboká (50x50x30 cm) a na jej dno - pre dobrý štart stromčeka - dáme kompost alebo zmes zeminy a dobre uležaného hnojiva. Nikdy nedávame pod stromčeky čerstvý hnoj! V prípade vylepšenia rašelinovým substrátom, nedávame ho viac ako 10-20 %, rašelina po vyschnutí zle prijíma vodu. Pridáme vrstvu hliny a až potom vložíme samotný stromček. Stromček nedávame hlbšie ako je hrčka vrúbľovania. Obzvlášť dáme pozor na to, aby stromček nebol zasadený vrúbľovaným miestom pod úroveň pôdy. Pri ,,utopení“ stromčeka, t.j. pri nasadení podstatne hlbšie než bol v škôlke, môže dôjsť a často aj dochádza k uhynutiu stromčeka.

Keď vysádzame stromček k opornému kôlu, zatlčieme kôl do stredu jamy pred výsadbou. U stĺpovitých stromčekov je podpora potrebná, kôl alebo tyčka by mali byť vysoké asi 2 m a v zemi min. 0,3 m.

Strihanie

Stĺpovitý tvar ovocných stromov si logicky vyžaduje aj odlišný štýl rezu. Voľne rásť nechávame len terminálny stredový sťažeň a všetky bočné výhonky skracujeme na tri púčiky. Na takúto úpravu je vhodný letný rez (od júna do augusta a v prípade kôstkovín po zbere úrody).

Stĺpovité stromy dorastajú do maximálnej výšky 2 až 3 metre, nevyžadujú takmer žiadne tvarovanie. Nenechajte sa zmiasť ich veľkosťou - stĺpovité stromy dokážu priniesť bohatú úrodu.

Stĺpovité jablone môžeme sadiť cca 1 meter od seba. Bočné vetvy prinášajú úrodu, ale nesiahajú príliš do šírky, respektíve nepresahujú vlastný meter šírky. Aj preto je možné zväčša stĺpovité jablone sadiť takto k sebe.

Geneticky vyšľachtené stromy stĺpovitého tvaru sú v súčasnosti iba jablone, ich rez je preto minimálny. Všetky ostatné ovocné druhy si taktiež dokážu udržať elegantný štíhly tvar, no je ich potrebné pravidelne strihať. Zimný rez odporúčame koncom februára, kedy sa skracujú bočné výhony na 2 - 3 oká. Hlavný rez stĺpovitých odrôd je v lete (júl/august). Potrebné je skrátiť všetky dlhé bočné výhony za 3. 1 hlavný stredový výhon, tzv. terminál, ponechávame bez skrátenia od zeme až po vrch.

Stĺpovité ovocné stromy nazývané aj balleríny sa nerežú. Odstraňuje sa len obrast tvorený v spodnej časti podpníka alebo sa skracujú len bočné výhony za tretím očkom v auguste. Inak nevyžadujú žiadnu starostlivosť rezom aj niekoľko rokov.

Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky častejšie dôkladne zalievať (raz za týždeň, neskôr za suchého počasia jedenkrát za 10-14 dní).

Ak vysádzate celkom mladé jednoročné výpestky, pri stĺpovitých odrodách je veľmi dôležité, aby ste v prvom roku po vysadení podporili rast ich koreňovej sústavy. Stačí, ak v čase kvitnutia odstrihnete alebo zrežete (nevylamujte!) všetky kvetné puky a dlhšie bočné výhonky skrátite na 3 púčiky od hlavného kmeňa.

Na jeseň vysadené mladé štepence, zvyčajne „špičiaky“, v predjarí zrežeme tak, aby sme v prvých rokoch podporili dobré zakorenenie, a to bez zaťaženia plodmi. Asi do 30 cm nad pôdou odstránime všetky výhony a až do vrcholu stromčeka zriedime či odstránime vyrastené krátke plodonosné výhonky na rozstup asi 10 cm od seba. Dlhšie plodonosné výhonky skrátime, na nevhodnom mieste radikálne odstránime. Zriedime aj množstvo predčasných kvetných pukov. I ďalšie dva roky po výsadbe odporúčam odstrániť polovicu kvetných pukov. V júni môžeme urobiť ďalší opravný rez s cieľom udržať výhony blízko osi stromčeka, aby zbytočne svojou dĺžkou nezatieňovali okolité konáriky. Týmto spôsobom pokračujeme i ďalšie roky. Dbáme na to, aby „obrast“ nebol prehustený a plodonosné výhonky boli dobre osvetlené. Ponecháme ich len toľko, koľko stromček v danej veľkosti zvládne vyživiť.

Starostlivosť o stĺpovité stromčeky na balkóne

Jednou z výhod stĺpových ovocných stromov je aj možnosť ich pestovania v rôznych nádobách avšak takáto forma pestovania so sebou prináša ďalšie nároky na starostlivosť.

V prvom rade ide o pravidelnú zálievku, keďže koreňová sústava stromu v kvetináči nie je natoľko odolná proti suchu (substrát však musí byť priepustný a prebytočná voda musí okamžite odtekať preč).

Spolu s postupným rastom je potrebné ovocný strom, každé 2 - 3 roky presadiť do mierne väčšieho kvetináča, kvôli väčšiemu priestoru pre korene a doplneniu živín. Minimálna šírka kvetináča pre stĺpový ovocný strom by mala byť 45 cm.

Stĺpové ovocné stromy v kvetináči sú tiež náchylné na vymrznutie počas zimy pričom najhoršie znášajú rýchle striedanie teplôt (napr. keď slnko zohreje kvetináč a následne začne mrznúť) a preto si kvetináč vyžaduje kvalitné zateplenie.

V nádobách pestované stromčeky sú však náročnejšie na pravidelnú zálievku a prihnojovanie, keďže v črepníku je menej zeminy.

Nádoba na pestovanie stĺpovitých stromov na balkóne vyžaduje spodnú vrstvu štrku, prekrytie geotextíliou a následne vhodnú zeminu. Ideálne záhradnú rašelinovú zmes, prípadne mix takejto zmesi a zeminy zo záhrady. Nezaškodí používanie okrasných kameňov, alebo zmesí umelých okrasných materiálov, ktoré zabraňujú strate vlhkosti.

Vlhkosť sa odparuje aj v zime. Preto pozor na zazimované rastliny a polievajte opatrne zeminu aj v čase povolenia mrazov.

Pri pestovaní v nádobách je dôležité robiť prebierku plodov tak, že na každom konári ponechávame len jeden plod. Vykonávame ju obyčajne začiatkom júna.

Vždy, keď sa rozhodneme pestovať ovocné stromy v nádobe, vyberieme celý bal s koreňmi z nádoby a na dve hodiny ho namočíme do vody. Potom ho presadíme do väčšieho črepníka, ktorý by mal mať otvor na odtok prebytočnej vody a misku. Na dosypanie použijeme bežný záhradnícky substrát.

Čas pestovania v nádobe sa nedá presne určiť, ale mali by vydržať ako ovocné stromčeky pestované vo voľnej pôde. Stromčeky po prekorenení presadíme vždy do väčšej nádoby. Je to asi tak po jednej až dvoch sezónach.

Nádoba by mala byť dostatočne veľká a hlboká, aby bol priestor pre drenáž a zároveň mal stromček dostatok miesta pre koreňový systém a zásobu živín, o veľkosti cca 30 l (aj väčšia). Stromčeky je potrebné každé 3 - 4 roky presadiť buď do väčšej nádoby alebo minimálne vymeniť kompletne zeminu.

Na dno nádoby dáme drenážnu vrstvu (hrubý piesok alebo kamennú drť, keramzit, perlit - pre odtok prebytočnej vody), stromček umiestnime doprostred nádoby, presypeme sypkou zeminou, mierne ním potrasieme, aby sa zemina dostala medzi korene, dosypeme substrát a mierne utlačíme, potom zasypeme zeminou cca 2 až 3 cm pod okraj kvetináča. Použijeme substrát pre ovocné stromy, príp. záhradnícky substrát s rašelinou.

Stromček má byť zasadený asi 5 - 10 cm nad tým miestom, kde kmienok prechádza do koreňov. Obzvlášť dáme pozor na to, aby stromček nebol zasadený vrúbľovaným miestom pod úroveň pôdy.

V priebehu vegetácie nesmieme zabúdať na pravidelné hnojenie a samozrejme zálievku, ktorej intenzita závisí na tom, či je stromček pod prístreškom, alebo na daždi, a samozrejme záleží na intenzite slnečného svitu. Na hnojenie sú vhodné plné viaczložkové hnojivá. Hnojenie robíme radšej slabšími dávkami, zhruba polovičnymi, ako je bežné, ale o to častejšie. Najlepšie raz do týždňa, a to od vypučania až do doby dozrievania ovocia.

Opelenie a úroda

Stĺpovité ovocné stromy sú zväčša cudzoopelivé, tzn. že potrebujú ďalšiu odrodu, aby nasadili plody. Ak ešte nemáte v záhrade nijaké ovocné stromy (nemusia byť nevyhnutne stĺpovité), odporúčame zakúpiť minimálne 2 rozdielne odrody.

Vhodné je vysádzať viacero odrôd, kvôli opeľovaniu a to aj ak ide o samoopelivé odrody.

Jablone a hrušky sú cudzoopelivé, ostatné druhy sú väčšinou samoopelivé, ale bohatšie úrody a krajšie plody určite dosiahneme s opeľovačom, to znamená, že by sme na balkóne mali mať aspoň dve odrody.

Všade tam, kde môže byť prirodzený opeľovač - hmyz a včely, je šanca na úrodu.

Ak chcete mať každý rok dostatok úrody, je vhodné urobiť začiatkom leta prebierku. Ide o odstránenie časti plodov (najmä tých drobnejších, nevyvinutých, príp. poškodených), ktoré rastlinu zbytočne vysilujú.

Niekde radia ponechávať na každom konári jeden plod. Rozhodnite sa podľa veľkosti stromu a nárokov rodiny.

Zväčša ide o rodivé odrody, prinášajúce výnos. Pri výbere stromu sledujte obdobie zberu plodov. rýchlosť rodivosti po zasadení môže byť rôzna. Záleží od odrody a veku stromu, ktorý ste si zakúpili. Je radosť pozorovať vysokú rodivosť stromov. Avšak myslite aj na budúci rok. Príliš vysoká úroda jeden rok môže znamenať oslabenie stromu na ďalší rok.

Keďže v nádobách sa predávajú väčšinou viacročné stromčeky, z úrody sa môžeme tešiť už hneď v prvom roku po vysadení. Musíme však urobiť prebierku plodov, aby sa stromček nevysilil.

Nečakajte plné debničky ovocia ako zo stromu v záhrade.

TIP

TIP: Druhom, ktorý je vyslovene vhodný na kvetináčové pestovanie, je menšia Delegrina. V ponuke na zahradnici.sk.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac o pestovaní ovocia, prečítajte si náš článok o pestovaní ovocných stromov.

tags: #sadenie #a #starostlivost #o #stlpovite #stromceky