Žiaci a učitelia sú v dnešnej dobe konfrontovaní tlakmi, ktoré ešte pred niekoľkými desiatkami rokov neexistovali, resp. neobjavovali sa v takom rozsahu ako dnes. Podľa štatistík 10 až 15 % detí vo svete čelí poruchám v oblasti správania alebo učenia sa.
Z tohto dôvodu sú učitelia nútení aktívne pristupovať k identifikovaniu špecifických výchovných a vzdelávacích potrieb žiakov skôr než ich žiaci výrazne zaostanú.
Čo možno chápať pod pojmom intervencia? Z. Kolař a kol. (Výkladový slovník z pedagogiky, 2012) definujú intervenciu ako zásah, poväčšine zvonku, do vnútorných záležitostí napr. skupiny alebo osobnosti. Ide o vstup inej osoby s cieľom pomôcť riešiť problém, zvládnuť určitý proces, pochopiť súvislosti. Pedagogickú intervenciu špecifikuje ako vstup učiteľa alebo vychovávateľa do procesov učenia, zvládania obsahu vzdelávania, do procesov zvládania problémov. Intervenčné zásahy vychovávateľa, učiteľa sú vopred plánované, ale môžu takisto aktuálne vyplývať zo situácie.
Význam intervenčných programov v špeciálnej pedagogike
Intervenčné programy v samotnej podstate nie sú novým fenoménom. V oblasti psychologických vied ich bolo možné zaregistrovať na našom území už koncom 19. storočia. Intervenčné programy patria medzi skupinové formy vzdelávania s možnosťou využitia rôznych metód. Sú postavené na základných princípoch interpersonálneho učenia, skupinovej súdržnosti a dynamike. Ich sila spočíva tiež v prežívaní autentických emócií pri spracovaní zážitku. Princíp učenia sa spočíva v osobnej skúsenosti a jej reflexii. Intervenčný program preto možno nazvať aj variant zážitkovej a sebaregulačnej formy učenia sa.
Intervenčné programy zohrávajú kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím. Ich cieľom je maximalizovať potenciál jednotlivca, rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V kontexte špeciálnej pedagogiky predstavujú intervenčné programy systematický a cielený prístup, ktorý sa zameriava na prekonávanie bariér a dosahovanie individuálnych cieľov.
Intervenčný program sa koncentruje na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, tzn. zameriava sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu. V nami zostavených programoch sa pod touto oblasťou myslí oblasť čítania s porozumením v materinskom alebo cudzom jazyku.
Práca s textom a rozvoj kognitívnych procesov
Práca s textom: myslí sa práca v troch etapách čítania a to pred, počas a po čítaní textu. Práca s textom sa mnohokrát zamieňa za prácu s testovými úlohami, čím neučíme žiaka pracovať s textom, resp. nerozvíjame porozumenie, ale zisťujeme alebo testujeme porozumenie, teda či žiak textu porozumel. Takýto typ práce s testovými úlohami nepovažujeme za intervenčnú prácu s textom. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, rozvíjanie motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu, resp.
Rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho) znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. V každej intervenčnej jednotke (jedna hodina programu) sa rozvíja jeden, príp. dva na seba nadväzujúce prediktory tak, že sa zámerne aktivitami a postupmi koncentrujeme na daný kognitívny proces. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t. j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia.
Napríklad v prvej intervenčnej jednotke začíname s najjednoduchším kognitívnym procesom, a to s pozornosťou a koncentráciou. Rozvíjame ho tak, že sa súčasne pri práci s textom koncentrujeme aj na rozvíjanie daného prediktora v intervenčnej jednotke. V súvislosti s výberom prediktorov treba uviesť, že skôr než sme začali so zostavovaním intervenčného programu, sme výskumne zisťovali, aké činitele sa spolupodieľajú na rozvíjaní čítania s porozumením, teda ktoré činitele podporujú porozumenie textu v materinskom alebo cudzom jazyku. Z výskumu sa nám prejavilo spolupôsobenie uvedených prediktorov s úrovňou čítania s porozumením (s výkonom v čítaní s porozumením). Zistili sme, že najväčší podiel vplyvu na čítanie s porozumením má vnímanie jazykových prostriedkov, kognitívna štrukturácia a z časti tolerancia nejednoznačnosti. Vychádzali sme tiež z kognitívnej teórie učenia sa, t. j. ktoré kognitívne procesy predchádzajú prediktory s najväčším podielom vplyvu, a ktoré vyššie kognitívne procesy po nich nasledujú. Na základe týchto vedeckých hypotéz a výsledkov výskumu sme určili, ktoré prediktory budeme v intervenčnom programe rozvíjať, resp. ktorými prediktormi budeme intervenovať porozumenie čítaného textu. Charakteristiku jednotlivých prediktorov podrobne približujeme v publikácii E. Stranovská - A. Ficzere: Intervencia a prediktory čítania s porozumením.
Individuálny prístup a špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím
Práca s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Prináša so sebou výzvy, ale aj jedinečné obohatenie pre pedagógov a samotné deti. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty intervenčných programov, ktoré sú kľúčové pre rozvoj a inklúziu detí s mentálnym postihnutím, pričom sa opiera o skúsenosti odborníkov, pedagógov a rodičov.
Individuálny prístup ako kľúč k úspechu
Práca s deťmi s mentálnym postihnutím si vyžaduje prioritný individuálny prístup. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Niekto sa učí cez sluch, iný cez hmat, ďalší cez priestorovú orientáciu. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy.
Eva Poláková zo špeciálnej školy na Dolinského ulici v Dúbravke hovorí: "Na tejto práci je úžasné aj to, že tu nepoznáme stereotyp. Môžete si vyučovanie veľakrát pripraviť a aj tak to bude iné. Lebo nevieme, ako sa deti vyspali, čo sa doma stalo, aké boli raňajky, aká bola cesta, či na ne negatívne nevplýva počasie, dážď alebo spln mesiaca, či dieťa niečo nebolí, či stáli cestou do školy na viacerých semaforoch… Jednému sa páči, keď je slnko, inému, keď prší, ďalší sa toho bojí."
Komunikácia a porozumenie
Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšuje ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.
Súčinnosť rodičov a odborníkov
Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúseností vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť.
Inklúzia: Áno alebo Nie?
V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.
Beata Valocká, mama Dávidka s Downovým syndrómom, má s inklúziou pozitívnu skúsenosť: "Chcela by som všetkých rodičov povzbudiť, aby sa nebáli integrovať svoje dieťa. Stojí to za to." Dávidova asistentka Margita Zemánková s tým rozhodne nesúhlasí. „Dávid pracuje celú hodinu - číta, píše, počíta, tvoríme vety. Do školy sa teší a veľmi ho baví. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah. Pri učení sa nevyrušujú, ale cez prestávky a po vyučovaní sa rozprávajú, hrajú spolu futbal…“
Na druhej strane, riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová tvrdí: "Ja s integráciou nesúhlasím, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa môjho názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nás pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Stretla som sa s prípadmi, keď takéto deti pred príchodom k nám doslova vyhoreli."
Dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že všetci patríme k sebe. Pracujú na tom roky, aby to fungovalo a idú do toho iné peniaze ako u nás. Navyše každý učiteľ musí prejsť množstvom kurzom a vzdelávaním v tejto oblasti. Tento rok majú napríklad všetky kurzy vyslovene zamerané na prácu s deťmi s autizmom. U nás vôbec učitelia nevedia, ako na tieto deti. Nechať dieťa v tomto stave bez dozoru, to je na basu. To, čo máme na Slovensku, to je len paškvil, nie inkluzívne školstvo. Za súčasných podmienok je to fakt nerealizovateľné. Ale keď sme sa prihlásili k inkluzívnemu školstvu, tak by tu mala byť aj nejaká povinnosť zo strany štátu vytvoriť pre to podmienky.
Sila inkluzívneho vzdelávania | Ilene Schwartz | TEDxEastsidePrep
Súčasný stav intervenčných programov na Slovensku
Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a efektívne intervenčné programy. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť predmetom neustáleho vývoja a snahy o zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok sa zameriava na súčasný stav intervenčných programov pre mentálne postihnutých na Slovensku, analyzuje ich silné a slabé stránky a načrtáva perspektívy do budúcnosti.
Raná intervencia
Raná intervencia je zameraná na deti s mentálnym postihnutím v ranom a predškolskom veku. Jej cieľom je stimulovať vývoj dieťaťa, podporovať jeho kognitívne, motorické a sociálne zručnosti a pripraviť ho na vstup do školy. Alica Vančová sa venovala ranej intervencii postihnutých ako výzve pre teóriu a prax špeciálnej pedagogiky.
Nové a inovatívne intervenčné prístupy
Alica Vančová, Tatiana Morochovičová a G. Anatolij Smoľjaninov sa zaoberali novými a inovatívnymi intervenčnými postupmi v špeciálnej pedagogike detí so zdravotným postihnutím raného a predškolského veku s organickým poškodením CNS.
Stimulačné programy pre deti so zrakovým postihnutím
Jana Lopúchová sa zamerala na stimulačné programy ako súčasť intervenčných prístupov v oblasti rannej starostlivosti o deti so zrakovým postihnutím.
Vzdelávanie
Vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím prebieha v špeciálnych školách, špeciálnych triedach v bežných školách alebo formou individuálnej integrácie. Individuálna integrácia detí a žiakov so zrakovým postihnutím sa tiež stáva dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému.
Sociálna a pracovná rehabilitácia
Sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu sociálneho začlenenia osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať sociálne zručnosti, podporovať sebestačnosť a nezávislosť a umožniť osobám s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Pracovná rehabilitácia je zameraná na prípravu osôb s mentálnym postihnutím na pracovný život. Jej cieľom je rozvíjať pracovné zručnosti, podporovať získanie zamestnania a udržanie si ho. Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých v ponímaní špeciálnej pedagogiky je dôležitou súčasťou starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.
Výsledky výskumu a publikácie
V posledných rokoch bolo na Slovensku realizovaných množstvo výskumných projektov, ktoré sa zaoberali problematikou intervenčných programov pre mentálne postihnutých. Medzi významné publikácie patria monografie a vysokoškolské učebnice:
- Alica Vančová a kol. (2012): Špeciálna pedagogika raného a predškolského veku.
- Terézia Harčaríková (2011): Pedagogika chorých a zdravotne oslabených.
- Tatiana Gogová, Alexandra Kastelová, Andrea Prečuchová Štefanovičová, Monika Šulovská, Alica Vančová (2013): Pedagogika mentálne a viacnásobne postihnutých raného a predškolského veku.
- Alexandra Kastelová a Ondrej Németh (2013): Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky a základy špeciálnopedagogického poradenstva.
Okrem monografií sú dôležité aj konferenčné zborníky, ako napríklad Paedagogica specialis, ktorá pravidelne prináša nové poznatky z oblasti špeciálnej pedagogiky. Alica Vančová zdôraznila význam reflexie nových poznatkov súvzťažných medicínskych, psychologických a medziodborových vied pre rozvoj špeciálnej pedagogiky.
Diagnostika v špeciálnej pedagogike
Diagnostika zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii potrieb osôb s mentálnym postihnutím a pri plánovaní efektívnych intervenčných programov. Alexandra Kastelová sa venovala charakteristike vybraných diagnostických nástrojov pre jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia a špeciálnopedagogickými diagnostickými nástrojmi pre raný a predškolský vek dieťaťa.
J. Slezáková a M. Záni sa venovali procesným súvislostiam medicínskej diagnostiky v príprave pedagógov/špeciálnych pedagógov a v pedagogickej praxi. J. Slezáková a T. Gogová sa zaoberali prenatálnou, perinatálnou a neonatálnou diagnostikou ako skríningom, počiatkom a modifikátorom rannej starostlivosti o postihnuté deti. Tatiana Gogová sa venovala hodnoteniu motorického vývoja u detí s detskou mozgovou obrnou v ranom veku prostredníctvom testu GMFM 66.
Trendy a inovácie v intervenčných programoch
V súčasnosti sa v intervenčných programoch pre mentálne postihnutých presadzujú nové trendy a inovácie, ktoré zohľadňujú najnovšie poznatky vied o človeku a vied o výchove. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Neuropsychoedukačná intervencia a neuropsychofyzická korekcia: Alica Vančová sa venovala týmto novým intervenčným metódam špeciálnej pedagogiky.
- Využitie multimediálnych PC programov: Jana Lopúchová sa zaoberala tvorbou multimediálnych PC programov pre deti so zrakovým postihnutím.
- Peer mediácia: Jana Lopúchová a P. Mrázek sa venovali peer mediácii v školskom prostredí u jednotlivcov so zrakovým postihnutím.
Program Dyscom SK, prezentovaný prof. PhDr. Štefanom Pikálkom, CSc., predstavuje moderný stimulačný program, ktorý je užitočný pre všetky deti, vrátane tých s mentálnym postihnutím. Tento počítačový program obsahuje množstvo intervenčných aktivít a je obzvlášť vhodný pre deti a mládež s mentálnym postihnutím, ako aj pre rómsku komunitu.
Doc. PhDr. Ivan Bajo, CSc., zdôrazňuje význam počítačového programu Dyscom SK pre zvládnutie elementárnej gramotnosti, čo je základným predpokladom úspešnosti vo vzdelávaní. Program je flexibilný a adaptovateľný pre rôzne potreby detí s narušeniami či postihnutiami.
Mgr. Eva Brestenská považuje program DysCom SK za vynikajúci materiál pre individuálne vzdelávanie, ktorý umožňuje nácvik čítania a reedukačné postupy pri poruchách učenia. Veľkou výhodou programu je jeho motivačná hodnota pre deti a možnosť individualizácie vzdelávania.
Výzvy a bariéry v realizácii intervenčných programov
Napriek pokroku v oblasti intervenčných programov pre mentálne postihnutých na Slovensku existujú stále výzvy a bariéry, ktoré bránia ich efektívnej realizácii. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Nedostatočné financovanie
- Nedostatok kvalifikovaného personálu
- Slabá koordinácia medzi jednotlivými sektormi (školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby)
- Pretrvávajúce predsudky a stereotypy voči osobám s mentálnym postihnutím
Školstvo na Slovensku je dlhodobo poddimenzované a okrem nedostatku financií trpí aj personálne. Študentka špeciálnej pedagogiky Iveta Mrázová zdieľa svoje skúsenosti s prácou s deťmi so špecifickými potrebami, pričom zdôrazňuje dôležitosť empatie, trpezlivosti a kreativity.
Ivet zdôrazňuje, aké je veľmi dôležité byť takýmto deťom jednak učiteľom, jednak partnerom v hre: „Musia cítiť, že sa učením aj hráme, napríklad s chlapcom s Downovým syndrómom som pracovala tak, že sme čítali jeho obľúbenú knihu a striedali statické sedenie za stolom s dynamickými pohybmi. Napríklad z prečítaného textu som zvykla vypísať pár slovíčok, po ktorých prečítaní sa mal na to-ktoré slovíčko postaviť, čím sme zároveň rozvíjali jeho hrubú motoriku,“ opisuje metódy výučby, o ktorých sa naučila v škole a ktoré aplikovala v praxi.
S rešpektom a uznaním dodáva, že v mnohých prípadoch sú práve ľudia s rôznymi druhmi postihnutia veľkými učiteľmi pre svoje okolie: „To si však človek uvedomí až počas práce s nimi. To, ako sa dokážu úprimne tešiť z maličkostí, ktoré my prehliadame, považujúc ich za samozrejmé či dokonca nedôležité.
Ponúkame vám vzdelávacie a tréningové programy, zamerané na rozvoj odborných, osobnostných a sociálnych kompetencií pomáhajúcich profesionálov pracujúcich v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Ide o sociálnych pracovníkov, zdravotníckych pracovníkov, ergoterapeutov, opatrovateľov, ošetrovateľov, ale tiež riaditeľov zariadení sociálnych služieb. Vzdelávacie aktivity a tréningové programy sme schopní zabezpečiť priamo v priestoroch vašej organizácie. Vzdelávacie aktivity je možné kombinovať podľa vašich individuálnych požiadaviek.
tags: #intervencne #programy #pre #mentalne #postihnutych