Nemocenské dávky u poberateľa sociálnej dávky: Podrobný prehľad

Sociálna poisťovňa zohráva kľúčovú úlohu v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku, pričom pre zamestnaných v Bratislave a po celom Slovensku zabezpečuje výplatu nemocenských dávok. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o nemocenských dávkach, procese ich uplatňovania, zmenách v legislatíve a ďalších relevantných informáciách. Zameriava sa aj na situácie, kedy môže nezamestnaný človek, ktorý poberá sociálne dávky, mať nárok na nemocenské počas PN (praceneschopnosti).

Nemocenské dávky: Základné informácie

Nemocenské dávky sú peňažné dávky, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Medzi tieto dávky patria:

• Nemocenské: Poskytuje sa poistencovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného.
• Materské: Určené pre matky počas obdobia materskej dovolenky.
• Tehotenské: Poskytuje sa tehotným ženám.
• Ošetrovné: Určené na ošetrovanie chorého člena rodiny.
• Vyrovnávacia dávka: Slúži na kompenzáciu zníženého príjmu v dôsledku tehotenstva alebo materstva.

Kto má nárok na nemocenskú dávku?

Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky sú nasledovné:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Pre DNPO je potrebných 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
• Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Ako požiadať o nemocenské?

Proces žiadosti o nemocenské závisí od toho, či lekár vystavil „péenku“ elektronicky (ePN) alebo na papierovom tlačive. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.

Elektronická PN (ePN)

Ak vám lekár vystaví ePN, nie je potrebné podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Papierové tlačivo

Ak vám lekár vystaví „péenku“ na papierovom tlačive, o dávku požiadate prostredníctvom II. diel potvrdenia.

Potrebné dokumenty:

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jeho odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• IV. diel potvrdenia a Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti - predložte zamestnávateľovi k nahliadnutiu alebo k potvrdeniu.
• Hlásenie úrazu (na účely nemocenského) - vyplňte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.

Dôležité upozornenia:

• Ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní, II. diel potvrdenia odovzdávate zamestnávateľovi. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. dni.
• Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, je potrebné predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom.
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár, je potrebné doručiť do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ako aj fyzická osoba v ochrannej lehote, predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Uplatnenie nároku na nemocenské v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Ochranná lehota po ukončení zamestnania alebo podnikania

Dôležitým faktorom je aj čas, ktorý uplynul od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo živnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda aj ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota. Táto lehota trvá spravidla 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je osoba evidovaná, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vystaví lekár.

Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie.

Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným až po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti.

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

• Zamestnanec: Výška nemocenského predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
• Ostatné prípady (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti): Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je výška nemocenského 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia:

• Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Nemocenské poistenie netrvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa zákona.

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Patrí sem napríklad obdobie, za ktoré poistenec poberá rodičovský príspevok.

Zmeny v legislatíve od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN). Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvýši na cca 55,11 €.

Príklady zmien:

• Do 31. decembra 2025: Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.
• Od 1. januára 2026: Zamestnávateľ bude náhradu príjmu vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa.

Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. Znamená to, že ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká napríklad:

• Uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).
• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Povinnosti zamestnanca

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec niekoľko povinností, napríklad:

• Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní (telefonicky, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).
• Predložiť Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár, do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení.
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.
• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

• Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni.
• Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Liečebný režim

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Súbeh nemocenského a dávky v nezamestnanosti

Nie je možné súčasne poberať nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na jej dobu. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a naopak, zaniká po šiestich, resp. štyroch mesiacoch. Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Doba poberania nemocenského je obmedzená na maximálne 52 týždňov. Na druhej strane, výška dávky v nezamestnanosti je 50 % z vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Výplata dávok

Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #narok #na #nemocenske #davky #u #poberatela