Dávka v nezamestnanosti: Podmienky, výpočet a dĺžka podporného obdobia

Dávka v nezamestnanosti je kľúčovou súčasťou pasívnej sociálnej politiky štátu, ktorej cieľom je poskytnúť finančnú podporu osobám, ktoré prišli o prácu a spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Táto dávka má nezamestnanej osobe umožniť, aby si sama našla novú prácu a nemusela sa po určitú dobu starať o zabezpečenie svojich potrieb. Na Slovensku túto dávku vypláca Sociálna poisťovňa uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úrade práce a spĺňajú podmienky stanovené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti má poistenec, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Kľúčovou podmienkou je, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie musel byť poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Toto poistenie môže byť povinné (ako zamestnanec) alebo dobrovoľné (ako dobrovoľne poistená osoba), ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nie je nutné, aby celá doba poistenia prebehla u jedného zamestnávateľa; ide o súčet dní u ľubovoľných zamestnávateľov.

Dôležité je tiež riadne vyplniť žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne a pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Špecifické prípady a výnimky

• Policajti a profesionálni vojaci: Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak je po skončení výkonu služby zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
• Absolventi škôl: Sporné situácie môžu nastať u absolventov škôl, ktorí pracovali na TPP, skrátený pracovný úväzok alebo na brigádnických prácach. Vždy je najlepšie si skontrolovať a overiť, či zamestnávateľ platil poistenie v nezamestnanosti.
• Prerušenie nároku: Nárok na dávku môže byť aj prerušený za dni, počas ktorých má poistenec nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského alebo za obdobie, kedy mu je vyplácaný materský príspevok.

Dĺžka a opätovné priznanie dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku straty zamestnania.

Opätovné zaradenie do evidencie

V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.

Jednorazové vyplatenie

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Treba upozorniť, že jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Výška dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti predstavuje 50 % priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky. Až do dvojnásobku priemernej mzdy (v roku 2021 dosiahla táto suma 2422 €) rastie dávka v nezamestnanosti priamoúmerne. Existuje taktiež strop, ktorý v roku 2022 dosahuje 1154,80€ pre 31-dňový mesiac.

Pri žiadaní o dávku v nezamestnanosti sa pravdepodobne stretnete s pojmom denný vymeriavací základ (DVZ). V období 1.7.2021 - 30.6.2022 je pri priemernej mzde rovný číslu 37,24935 €. Vymeriavací základ však nie je rovný dávke v nezamestnanosti. Na vyčíslenie priemernej sumy obdržaných peňazí na deň je potrebné vydeliť denný vymeriavací základ číslom 2. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Výpočet dávky z tzv. konštanty

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

V tabuľke nižšie je zobrazená výška dávky v nezamestnanosti prislúchajúca za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku, v ktorom bol žiadateľ zaradený do evidencie úradu práce a vznikol mu nárok na dávku, určená z tzv. konštanty (tabuľka je ilustračná, presné hodnoty je potrebné overiť v aktuálnych predpisoch Sociálnej poisťovne):

Občania, ktorí v priebehu zdaňovacieho obdobia boli nezamestnaní (boli vedení v evidencii nezamestnaných, resp. poberali dávky v hmotnej núdzi), mohli okrem poberania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi poberať aj zdaniteľné príjmy. Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň, ak je daňový preplatok väčší ako 5 eur.

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjmy z prenájmu, musí podať daňové priznanie typu B. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Historický vývoj podpory v nezamestnanosti na Slovensku

Prvá Československá republika

Po vytvorení 1. Československej republiky bolo v rokoch 1918 - 1920 zriadené ministerstvo sociálnej starostlivosti. Dňa 15. decembra 1918 nadobudol účinnosť zákon č. 63/1918 Sb. o podpore nezamestnaných. Týmto zákonom sa zaviedli priame štátne dávky v nezamestnanosti a nepriame dávky, ktoré vyplácal zamestnávateľ. Nevýhodou zákona bolo, že sa nevzťahoval na všetkých, napríklad pracovníci v poľnohospodárstve a lesníctve nárok na podporu nemali. Maximálna doba podpory bola šesť mesiacov.

V septembri 1921 vstúpil do platnosti zákon č. 322/1921 o podpore nezamestnaných, ktorý priniesol zmeny, napríklad výška podpory bola stanovená podľa veľkosti obce. V roku 1921 bol prijatý aj zákon č. 267/1921 o štátnom príspevku na podporu nezamestnaných, ktorým sa zaviedol tzv. gentský systém, v rámci ktorého dostávali odborári štátnu podporu.

Svetová hospodárska kríza a druhá svetová vojna

Problémy s nezamestnanosťou sa začali zhoršovať s nástupom svetovej hospodárskej krízy v rokoch 1929 - 1933. Štát zaviedol tzv. štátnu potravinovú akciu pre nezamestnaných a osoby s obmedzenou prácou. Gentský systém bol nakoniec úplne zrušený a nahradený systémom štátnych dávok vládnym nariadením č. 101/1940 o dávkach v nezamestnanosti. Nárok na dávku mali osoby, ktoré boli schopné pracovať, ale boli nedobrovoľne vylúčené zo zamestnania a spĺňali formálne a materiálne podmienky. Toto nariadenie bolo v roku 1943 nahradené novým nariadením č. 250/1943 Zb., o podpore pracovnej integrácie.

Komunistické obdobie a obdobie po roku 1989

Počas komunistického obdobia sa plná zamestnanosť dosahovala rôznymi spôsobmi. Hoci možnosť byť nezamestnaný teoreticky existovala, bolo pravdepodobné, že o takého človeka by sa po niekoľkých dňoch začala zaujímať Verejná bezpečnosť. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 začal v Československu opäť fungovať trh práce a problém nezamestnanosti sa opäť objavil. V roku 1990 bol prijatý nový zákon o zamestnanosti č. 1/1990 Zb. Od roku 1993 sa zdroje na štátnu politiku zamestnanosti vytvárajú na základe princípu poistenia platieb príspevku. V roku 2003 nadobudol účinnosť súčasný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

tags: #prispevok #v #nezamestnanosti #sa #poskytuje #mesiacov