V nasledujúcom článku sa budeme venovať právnej úprave odstupného a odchodného v zmysle Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.). Tieto dva nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru sú kľúčové, pretože zabezpečujú finančnú kompenzáciu v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru. V článku detailne preskúmame jednotlivé podmienky nároku na odstupné a odchodné, vrátane ich minimálnej výšky, ktorá je ustanovená zákonom. Poskytneme prehľad paragrafov venovaných týmto témam a objasníme situácie, v ktorých zamestnancovi vzniká nárok na tieto dávky.
Právna úprava odstupného a odchodného
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva typy nárokov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru: odstupné a odchodné, pričom to, na ktorý z týchto dvoch nárokov vznikne zamestnancovi právo, závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra.
Odchodné a jeho výška
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Zamestnanec požiada o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení (§ 76a ods.).
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely, ako na výpočet napríklad dovolenkovej náhrady. Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
Ako vypočítam, na aké odstupné mám nárok?
Situácie, kedy nárok na odchodné vzniká
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
- Zamestnancovi bol priznaný nárok na predčasný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou na základe žiadosti, ktorú podal pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení (§ 76a ods.).
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi. Pracovníčka dňa 6. 8. 2012 dosiahne dôchodkový vek a chce požiadať o starobný dôchodok. Pracovný pomer neukončí, naďalej chce pracovať v súčasnom pracovnom pomere. Nárok na odchodné bude mať (pokiaľ bude platiť súčasné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p.), nakoľko splní uvedené podmienky - odchodné ešte nikdy nedostala, zamestnanie skončí až po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a o dôchodok požiada ešte v čase trvania pracovného pomeru.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods.
Odchodné v praxi: Príklady a otázky
Otázka: Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024?
Odpoveď: Áno, účtovná jednotka je povinná tvoriť rezervu na odchodné, ak je pravdepodobné, že nárok na odchodné vznikne a výšku je možné spoľahlivo odhadnúť. V prípade zamestnanca, ktorý dosiahol dôchodkový vek, je táto podmienka splnená. Rezerva sa tvorí na základe priemerného zárobku a očakávaného termínu odchodu do dôchodku.
Otázka: Učiteľka MŠ si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024. V dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Predpokladáme, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nám prinesie až v roku 2025. Akým spôsobom máme účtovať o odchodnom, vzhľadom k zmene financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu? Máme tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024?
Odpoveď: V roku 2024 by mala byť tvorená rezerva na odchodné (MD 553 / D 323), pretože ide o záväzok, ktorý vznikol v súvislosti s pracovným pomerom končiacim v roku 2024. Bez ohľadu na to, kedy bude rozhodnutie o dôchodku doručené, povinnosť vyplatiť odchodné vzniká už v roku 2024. Zmena financovania MŠ k 1.1.2025 neovplyvňuje tvorbu rezervy za rok 2024.
Otázka: Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD?
Odpoveď: Odchodné sa vypláca až po preukázaní priznania dôchodku. Ak má škola pochybnosti o priznaní PSD, môže vypočítať odchodné v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu (účtovná skupina 37). Po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku sa odchodné vyplatí zamestnancovi z depozitu. Týmto spôsobom sa zabezpečí správnosť výplaty a zároveň sa predíde problémom s Sociálnou poisťovňou. Odchodné nie je predmetom odvodov na sociálne poistenie, ak ide o jednorazovú platbu pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok.
Otázka: Starostke našej obce bol od 1. 10. 2011 priznaný starobný dôchodok. Nie sme si istí, či jej z uvedeného dôvodu vznikne od obce nárok na odchodné, keď naďalej (nateraz) zostáva vo funkcii starostky.
Odpoveď: Starostka má nárok na odchodné len v prípade, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Ak naďalej vykonáva funkciu starostky, pracovný pomer trvá a nárok na odchodné ešte nevznikol. Vznikne až v momente, keď sa jej pracovný pomer vo funkcii starostky skončí a splní podmienky prvého odchodu do dôchodku.