Estetické Hry a Ich Vplyv na Osobný a Sociálny Rozvoj Dieťaťa

Hra je neoddeliteľnou súčasťou detstva a zohráva kľúčovú úlohu v komplexnom rozvoji osobnosti dieťaťa. Okrem zábavy a radosti, ktoré prináša, má hra významný vplyv na kognitívne, sociálne, emocionálne, telesné a estetické aspekty vývinu. V predškolskom veku je hra dokonca hlavnou činnosťou dieťaťa, prostredníctvom ktorej spoznáva svet, učí sa a formuje svoj postoj k nemu. Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji osobnosti dieťaťa, a to v sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej oblasti. Rozvíja schopnosti a zručnosti, a taktiež vytvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje deti na život v spoločnosti, pričom rešpektuje ich individuálne a vekové osobitosti. Estetické hry predstavujú významný nástroj na dosiahnutie týchto cieľov, pretože podporujú kreativitu, fantáziu a citlivosť detí.

Tento článok sa zameriava na definíciu estetických hier a ich vplyv na osobný a sociálny rozvoj dieťaťa, pričom zdôrazňuje význam hry ako edukačného prostriedku.

Hra a Práca: Dva Základné Prostriedky Výchovy

V kontexte predškolskej výchovy sa hra, učenie a práca považujú za základné prostriedky, ktoré učiteľ využíva na dosahovanie edukačných cieľov. Hru môžeme pre dieťa vymedziť ako zmysluplnú činnosť, ktorá je motivovaná predovšetkým prežívaním, ktoré sa líši od práce a učenia. Hra, na rozdiel od učenia a práce, je motivovaná predovšetkým prežívaním a prináša dieťaťu radosť a emocionálne uspokojenie. Hra nie je vždy cieľavedomá, čím sa odlišuje od práce a učenia. U detí staršieho veku možno pri niektorých hrách pozorovať cieľavedomosť a tvorivosť, čo sa dá považovať za prechodné obdobie medzi hrou a prácou.

Funkcie Hry: Viac Než Len Zábava

Hra je pre dieťa prirodzenou činnosťou a predstavuje súčasť jeho sveta. Prostredníctvom hry sa dieťa učí, spoznáva svet a zaujíma k nemu postoj. Hra je významným edukačným prostriedkom, ktorý prináša radosť, rozvíja zručnosti, pamäť a myslenie. Dieťa prostredníctvom hry poznáva svet a život, utvára si k nemu vzťah a získava základné poznatky a informácie o práci.

Druhy Hier: Rozmanitosť pre Rozvoj

Existuje mnoho delení hier, ktoré akcentujú rôzne hľadiská. Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín: tvorivé hry a hry s pravidlami.

Tvorivé Hry

Patria sem:

• Námetové hry: Sú hry na niekoho alebo na niečo. Ich obsahom sú rôzne činnosti zo života dospelých. Dieťa v týchto hrách svoju činnosť usmerňuje k vytvoreniu podmienok, ktoré zodpovedajú zámeru hry a k premene spoluhráčov na rôzne osoby.
• Dramatizujúce hry: Ich obsahom sú námety obľúbených rozprávok a poviedok. Deti v nich zobrazujú rôzne postavy z deja, hotový námet rozvíjajú v danom slede podľa deja. Podnetom na tieto hry býva bábkové divadlo. Dramatizujúce hry prispievajú predovšetkým k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti a estetickej oblasti.
• Konštruktívne hry: Sú to hry so stavebnicami rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých. V rámci konštruktívnych hier sú detí schopné svoju hru rozvíjať aj niekoľko dní, vnášajú do hry stále nové prvky, dopracúvajú detaily, obmieňajú a zdokonaľujú ju.

Hry s Pravidlami

Odráža činnosti, s ktorými sa dieťa stretáva vo svojom okolí. Pravidlá v hre sa prispôsobujú zámeru a obsahu hry, pomáhajú dodržiavať spôsob a postupnosť v hre a vzájomné vzťahy detí. Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru. Pohybové hry majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa. Zaraďujeme sem základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie, udržiavanie rovnováhy. Prostredníctvom pohybových hier rozvíjame pohybové schopnosti dieťaťa a jeho koordináciu. Zároveň sa posilňuje vôľa a sebaovládanie. Úspech pohybovej hry závisí od vhodného rozdelenia úloh deťom.

Didaktické Hry

Možno charakterizovať ako také, ktoré majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Každá hra má svoje pravidlá a tie zodpovedajú cieľu hry, určujú spôsob a formu hrovej činnosti. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť. Zároveň deti podnecujú k aktivite.

Význam Hry v Živote Dieťaťa: Komplexný Rozvoj

Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa.

Vplyv Hry na Rozvoj Kognitívnej Úrovne Dieťaťa

Dieťa si počas hry rozvíja, upevňuje a prehlbuje poznatky, ktoré získalo prostredníctvom vnímania a pozorovania okolitého sveta na základe fantázie a predstavivosti. Z toho vyplýva, že hra má vplyv na rozvoj poznávacích schopností dieťaťa. Tieto zároveň rozvíjajú reč potrebnú na verbálne vyjadrenie svojich myšlienok, postojov, prianí a citov.

Vplyv Hry na Rozvoj Prosociálneho Správania Dieťaťa

Dieťa počas hry získava nielen základné vedomosti a zručnosti, ale tiež prichádza do styku s inými deťmi. Tak získava základné sociálne zručnosti a formuje sa u neho vzťah k iným ľuďom a okoliu. Počas hry dieťa preberá na seba istý druh zodpovednosti, učí sa podriadiť sa jej a vytrvať pri nej. Tým sa formujú základné predpoklady prosociálneho správania a konania. Dieťa sa prostredníctvom hry učí žiť v kolektíve ostatných detí, vzájomne sa rešpektovať.

Vplyv Hry na Telesný Rozvoj Dieťaťa

Prirodzené pohyby, ktoré dieťa počas hry vykonáva, pôsobia na celkový telesný rozvoj, činnosť vnútorných orgánov (srdce, pľúca, tráviacu sústavu a krvný obeh). Počas rôznych pohybových hier si dieťa precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja sa rýchlosť, obratnosť, sila a vytrvalosť. Mnoho hier je zameraných na precvičovanie koordinácie celého tela, prispievajú k zdravému spôsobu života.

Vplyv Hry na Emocionálny Rozvoj Dieťaťa

Rôzne činnosti, ktoré dieťa vykonáva počas hry, vyvolávajú v ňom rôzne druhy emócií (radosť, nadšenie, záujem). Počas hry dieťa objavuje rôzne druhy emócií, realizuje ich v priebehu hry, prejavuje starosti pri chorej bábike, plače pri neúspechu v hre, vyjadruje sa k hre ostatných detí.

Vplyv Hry na Estetický Rozvoj Dieťaťa

Počas hier dieťa realizuje rôzne činnosti, prostredníctvom ktorých si cibrí estetický vkus, rozvíja sa u neho estetické cítenie a vlastné tvorivé schopnosti.

Vývojové Etapy Hry: Od Manipulácie po Skupinovú Hru

Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hra je samostatnou činnosťou dieťaťa a líši sa podľa veku dieťaťa a podľa jeho individuálnych zvláštností a osobitostí. Závisí však aj od prostredia, jeho podnetnosti a možnosti hrať sa. Možno povedať, že jednotlivé etapy vývoja hier sú u detí rovnaké, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú.

1. 1. etapa: Manipulácia s vlastným telom a predmetmi. Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým jeho motorika. Dieťa vykonáva jednoduché pohyby a tie majú vplyv na vývin jednotlivých orgánov. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou.
2. 2. etapa: Individuálna hra. U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním sa predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom. Pri manipulácii s predmetmi poznáva svoje okolie a hrou vyjadruje svoj vzťah k prostrediu. Pohyby a manipulácie sa postupne s rozvojom pohybových zručností a s rozvojom reči stávajú zložitejšie. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným, skutočným predmetom.
3. 3. etapa: Párové hry. U trojročných až štvorročných detí sa hra vyvíja postupne tak, že činnosti sa čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti v tomto veku sa pokúšajú pochopiť skutočnosť, ktorá ich obklopuje. Hra je stále viac individuálna ako skupinová a kolektívna. Deti sa najradšej hrajú samy a individuálne, nemajú záujem o hru v skupinách či v kolektíve.
4. 4. etapa: Spoločná (skupinová) hra. Ďalším obdobím rozvoja hry je etapa medzi piatym a šiestym rokom dieťaťa. V tomto veku sa hra rýchlo mení. Z individuálnej hry sa postupne stáva skupinová a kolektívna hra. Deti sa postupne hrajú v dvojiciach, v menších skupinách a potom v kolektíve. Zároveň sa mení vzťah dieťaťa k hračkám. U menších detí určuje hračka obsah hry, u starších detí ide o zámernejšiu hru s istým cieľom, preto má dieťa väčšie nároky na reálnosť hračky, chce aby sa hračka čo najviac podobala skutočnému predmetu. Dieťa sa najskôr hrá so svojimi hračkami samo, má k nim vlastnícky vzťah. Nechce ich požičiavať, čo je normálnym prejavom. Je však veľmi dôležité, aby tento vzťah k hračkám neprerástol do egoizmu detí, a aby si postupne deti zvykali na hry v kolektíve detí. Postupnosť hry v menších skupinách a v kolektíve je dôležitým predpokladom rozvoja socializácie a hodnotovej orientácie (axiologizácie) osobnosti dieťaťa. V tomto období je veľmi dôležité, aby hračky, s ktorými sa deti hrajú, boli primerané ich veku, aby neboli zdraviu škodlivé a prispievali k rozvoju osobnosti dieťaťa. Je tiež dôležité, aby hračiek nebolo príliš veľa, pretože dieťa môže o hru stratiť záujem. Hračky majú byť účelné a spôsobovať deťom radosť.
5. Ďalšia etapa vo vývoji hry je medzi šiestym a jedenástym až dvanástym rokom života dieťaťa. Je to obdobie zmeny hry s hračkami v interiéri k skupinovým hrám v exteriéri. Rozdiely možno vidieť aj v hrách z pohľadu pohlavia detí. U chlapcov sú to väčšinou typické bojové hry, konštruktívne, pohybové hry s loptou a súťaživé hry. Prostredníctvom takýchto hier sa u detí rozvíja obratnosť, zručnosť a rozvíjajú sa svalové a pohybové schopnosti detí. U dievčat sú to hry viac napodobňujúce činnosti dospelých, pokojnejšie hry, napríklad hry s bábikami. Stále viac sa rozširujú počítačové hry, ktoré ak nie sú pod kontrolou samých detí alebo ich rodičov, môžu na rozvoj dieťaťa pôsobiť negatívne.
6. Ďalšou etapou vo vývoji hier je obdobie dospievania. V tomto období začínajú hry strácať detský ráz a prechádzajú skôr k športovým činnostiam a hrám, kultúrnym aktivitám. Uplatňujú sa všetky druhy hier, predovšetkým tie, ktoré podporujú rozvoj pamäti, predstavivosti a fantázie, ktoré napodobňujú reálne sociálne situácie. Aj dospelí majú svoje hry: športové, spoločenské, zábavné, kultúrne. Plnia rovnako funkciu uvoľnenia, prežívania, zábavy, ale aj odpočinku od práce a učenia. Hra v uponáhľanom svete plnom povinností, tlaku, zvládania množstva informácií plní rozhodne funkciu odpočinku, odpútania od povinností, potreby náskoku, rýchlosti, výkonu. Plní tak nielen rekreačnú, ale aj psychoterapeutickú funkciu.

Ciele Výchovy a Vzdelávania v Materskej Škole

Ciele výchovy a vzdelávania v materskej škole sú zamerané na komplexný rozvoj dieťaťa. Medzi hlavné ciele patrí:

• Zlepšovať sociálnu aktivitu dieťaťa a napĺňať potrebu sociálneho kontaktu s rovesníkmi i s dospelými.
• Uľahčovať dieťaťu adaptáciu na prostredie materskej školy.
• Podporovať rozvoj komunikačných a prezentačných zručností, aktívneho počúvania a empatie.
• Rozvíjať schopnosti vystupovať pred skupinou a prezentovať svoje názory, ako aj aktívne počúvanie, spätnú väzbu a konštruktívnu kritiku.
• Rozširovať vedomosti o vlastnom meste - o jeho histórii a pamiatkach.
• Rozvíjať schopnosti v tvorivom riešení úloh a proaktívnom riešení problémov, v získavaní a interpretovaní informácií, vo vystupovaní a prezentovaní pred skupinou.
• Trénovať spoluprácu a rozdeľovanie úloh v skupine.
• Rozvíjať tímovú spoluprácu, komunikáciu v tíme, strategické myslenie a rozširovať vedomosti o rôznych štátoch sveta.
• Rozvíjať matematické zručnosti a pohotovosť.

Estetické Hry na Rozvoj Osobnosti a Sociálneho Správania

Ponúkame vám niekoľko vybraných aktivít z knihy 100 hier na rozvoj osobnosti, ktoré sú dôkazom, že formálne či neformálne vzdelávanie je možné urobiť atraktívnym. Dramatická výchova predstavuje jeden z odborov estetickej výchovy, v ktorej sa pracuje s prostriedkami a postupmi divadelného umenia. Dramatickú výchovu môžeme charakterizovať tiež ako učenie priamym prežívaním, získavaním životných skúseností spoločným riešením problémov nielen intelektom, ale aj intuíciou a emóciami. Dramatická výchova nie je divadlo, ale je to systém hier a cvičení zameraných na komplexný rozvoj detskej osobnosti. Je to tvorivý proces v skupine, v ktorom sa jednotlivec konaním učí rozumieť sebe i druhým. Dramatická výchova v škole môže byť samostatným vyučovacím predmetom alebo sa môžu jej niektoré metódy využívať pri vyučovaní iných predmetov. Je zameraná na osobnostný a sociálny rozvoj jednotlivca prostredníctvom prvkov a postupov dramatického umenia. Využíva hlavne dramatickú improvizáciu, ktorá je založená na ľudskej schopnosti konať v navodených situáciách, akoby boli skutočné. V dramatických hrách dostávajú deti príležitosť zažiť situácie, s ktorými sa môžu v živote skutočne stretnúť. Majú možnosť vyskúšať rôzne riešenia a vybrať z nich to najlepšie. Majú tiež možnosť vyskúšať si rolu niekoho iného a pozrieť sa na problém jeho očami. To im dovoľuje pochopiť množstvo ľudských citov, myšlienok a názorov, hľadať skutočné motívy správania, naučiť sa v nich orientovať a zodpovedne sa rozhodovať. Dramatická výchova pomáha utvárať vnútorne bohatú osobnosť, vedomú si svojej hodnoty a zároveň otvorenú svetu, schopnú sociálneho porozumenia a spolupráce. Dôležitý je aj jej etický rozmer.

Eva Machková, odborníčka na dramatickú výchovu a autorka knihy Úvod do štúdia dramatickej výchovy, hovorí: „Dramatická výchova je učenie skúsenosťou, t.j. jednaním, osobným spoznávaním sociálnych vzťahov a dejov, ktoré predchádzajú aktuálnu reálnu prax jedinca. Je založená na preskúmavaní, poznaní a chápaní medziľudských vzťahov, situácií a vnútorného života ľudí súčasnosti i minulosti, reálnych i fantáziou vytvorených. Toto skúmanie a poznávanie sa deje vo fiktívnej situácii prostredníctvom hrania rolí a dramatického jednania v situácii.“

Príklady aktivít z praxe

Detektívi

Anotácia: Deti zisťujú, aké povolania vykonávajú ľudia v ich okolí. Urobia s nimi rozhovor o ich zamestnaní a svoje skúmanie predstavia skupine.Cieľ: Spoznať najbežnejšie zamestnania a čo v nich ľudia robia; naučiť sa klásť otázky a vedieť zreprodukovať informácie; rozvoj komunikačných a prezentačných zručností, aktívneho počúvania a empatie.Trvanie aktivity: Dve stretnutia po 2 hodiny.Pre vek: od 7 rokov.Prostredie: Miestnosť, blízke okolie.Materiál: Papiere, perá, diktafón alebo prehrávač hudobných formátov MP3 s nahrávaním zvuku.Libreto: Detektívnu atmosféru vytvoríme vhodným oblečením. Deti na stretnutie môžu priniesť „šerlokovské“ čapice alebo čiapky so šiltom, plášte, lupu alebo ďalekohľad. Zhromaždíme si ich okolo seba a predstavíme im „misiu“ celého stretnutia. Zahrajú sa na detektívov, ktorí robia ozajstné vyšetrovanie. Polícia vyšetruje prípad krádeže, ktorý sa stal v blízkom okolí, a poprosila nás o spoluprácu. Máme vytvoriť zoznam zamestnaní, ktoré ľudia okolo nás vykonávajú.Priebeh aktivity: Účastníkov rozdelíme do dvojíc. Za hodinu majú v okolí zozbierať čo najviac povolaní - pozorovať, pýtať sa okoloidúcich a zapisovať si, čo ľudia robia. Každé zamestnanie musia vedieť pomenovať a stručne opísať, inak ho nemôžeme považovať za platné. Od každej osoby môžu získať tri povolania - oslovená osoba im okrem svojho povolania môže povedať ešte dve ďalšie, ktoré pozná. Po uplynutí časového limitu vyhodnotíme, ktorá dvojica nazbierala najviac povolaní. Deti prečítajú ich názvy a vysvetlia, čo sa v zistených zamestnaniach robí. Na konci každej prezentácie majú priestor na rôzne zaujímavosti a vtipné príbehy z detektívnej práce. Pred koncom tohto stretnutia si deti pripravia päť otázok o zamestnaní, ktoré položia svojim rodičom alebo iným známym dospelým. Do nasledujúceho stretnutia ich čaká ďalšia časť detektívnej práce - rozhovor so svedkami. Odpovede na svoje otázky majú získať od dvoch dospelých, rozhovor si môžu nahrať na diktafón alebo MP3-prehrávač. Keď sa opäť stretnete a navodíte atmosféru, deti jedno po druhom zrekapitulujú získané informácie z rozhovoru a najzaujímavejší úryvok môže prehrať ostatným. Na jednu prezentáciu môžete vyčleniť päť minút.Review: Ktoré povolania sa vám najviac páčili? Chceli by ste si niektoré vyskúšať a prečo? Ktoré sú podľa vás ťažké a prečo? A čo tak stať sa detektívom?

Aritmetika

Anotácia: Hráči s číslami od nula do deväť vytvárajú také skupiny, aby boli deliteľné určeným číslom. Hru je možné uvádzať na vychádzke, výlete alebo inom dlhodobom pobyte aj popri inom programe.Cieľ: Rozvoj matematických zručností, pohotovosti; prelomenie ľadov a vzájomné sa spoznanie.Trvanie aktivity: 10 - 30 minút.Pre vek: od 11 rokov.Prostredie: Kdekoľvek.Materiál: Kartičky s číslami 0 až 9.Priebeh aktivity: Pred hrou si pripravíme sady kartičiek s číslami od 0 do 9, pričom čísel by malo byť viac ako hráčov. Každý z nich si vyberie jednu kartičku s číslom, ktoré ostatní nesmú vidieť. O niekoľko minút alebo v neočakávanej chvíli zvolá inštruktor: Deliteľné tromi! Do desiatich sekúnd sa hráči musia zoradiť do takých čísel, aby boli deliteľní tromi, napr. hráči s číslami tri, tri a nula tvoria číslo 330. Úspešní hráči si pripočítajú bod a komu sa to nepodarí, o bod prichádza. Po každom kole hráči vrátia čísla inštruktorovi, ktorý ich premieša, opäť rozdá hráčom a pokračuje sa ďalej: deliteľné štyrmi, násobok čísla 8 a pod. Prehľad o bodovaní si vedie učiteľ, ktorý na záver vyhlási víťazov.Obmeny a tipy: Obmeny bodovania: hráč dostane toľko bodov, koľko číslic má číslo, ktoré pomáhal vytvoriť; najviac bodov dostane najväčšie vytvorené číslo, o bod menej druhé najväčšie atď. Obmena deliteľnosti čísla: Pri väčšom počte hráčov sa ich čísla spočítavajú, napr. hráči s číslami tri, tri a nula vytvoria číslo šesť.

Tričká názorov

Anotácia: Účastníci prezentujú a obhajujú svoje názory na aktuálne témy o hodnotách v súčasnej spoločnosti. Vytvárajú si proaktívne postoje, ktoré môžu zaujať pri ich riešení.Cieľ: Rozvoj zručností vystupovať pred skupinou a prezentovať svoje názory, rozvoj aktívneho počúvania, spätnej väzby, konštruktívnej kritiky, akceptovania názoru druhých a presadzovania svojej mienky, ktorá bude viesť k spoločnej zhode.Trvanie aktivity: 2 hodiny.Pre vek: od 15 rokov.Prostredie: Voľné priestranstvo.Materiál: Biele tričká, fixky na textil.Priebeh aktivity: Učiteľ alebo inštruktor si pripraví niekoľko súčasných tém a polemík o hodnotách v spoločnosti, prípadne o situáciách, ktoré skupinu v poslednom čase zaujali. Spíše ich na kartičky a doplní k nim aj záverečnú otázku, napríklad: „Čoraz viac ľudí žije konzumným spôsobom života. Čo je to konzum, ako sa mu dá zabrániť, má zmysel sa proti nemu postaviť?“ Začína sa prvé kolo a po prečítaní témy sa účastníci rozídu po miestnosti. Majú niekoľko minút, aby si premysleli svoj postoj k téme a napísali si ho na tričko. Potom si prečítajú stanoviská svojich spoluhráčov. S tými účastníkmi, ktorí majú rovnaké alebo podobné názory, vytvoria „názorové tábory“ a v nich rozdiskutujú svoje postoje. Opäť sa všetci zídu, tábory prestavia svoje stanoviská ostatným a nasleduje diskusia medzi skupinami. Diskusia je časovo limitovaná a moderuje ju inštruktor. Môže sa ukončiť aj skôr, ak dôjde k zhode alebo ak sa tak rozhodnú účastníci. Aktivita pokračuje ďalšími kolami - nová téma, písanie názorov na tričká, vytvorenie táborov ai. - a končí sa položením záverečnej otázky.Metodické poznámky: Počet kôl závisí od inštruktora a hráčov. Účastníci si svoje postoje na témy píšu na staršie biele (alebo svetlé) tričko. Na názory k jednotlivým témam môžu použiť rôzne farby na textil. Dynamiku hry udržiavajú inštruktori, ktorí sledujú čas, terminujú jednotlivé časti hry a predchádzajú časovým pauzám (napr. zdĺhavé písanie na tričká), moderujú diskusiu a posúvajú hru tak, aby nestratila spád.

Kus histórie

Anotácia: Podľa častí fotografií pátrame, o ktoré historické pamiatky z nášho mesta ide. O každej správne určenej pamiatke z fotografie je potrebné získať čo najviac informácií - z rozhovorov s ľuďmi, sprievodcami, z informačných tabúľ a materiálov. Výsledky svojho bádania odprezentujú skupiny ostatným hráčom.Cieľ: Rozšíriť vedomosti o vlastnom meste - o jeho histórii a pamiatkach; rozvíjať schopnosti v tvorivom riešení úloh a proaktívnom riešení problémov, v získavaní a interpretovaní informácií, vo vystupovaní a prezentovaní pred skupinou; trénovať spoluprácu a rozdeľovanie úloh v skupine.Trvanie aktivity: jedno popoludnie.Pre vek: od 11 rokov.Prostredie: Ulice mesta či obce.Materiál: Fotografie historických budov a mapa mesta či obce, obálky, papiere, perá, veľké papiere, fixky (prípadne fotoaparát, počítač, dataprojektor).Priebeh aktivity: Z turistických brožúr, časopisov, letákov vyberieme alebo sami urobíme fotografie historických pamiatok a vložíme ich do obálok. Prvá obálka obsahuje len detail pamiatky, druhá obálka väčšiu časť pamiatky a tretia obálka celú pamiatku aj s okolím. Každá skupina dostane tri takéto série obálok. Na mape vymedzíme priestor, v ktorom sa pamiatky nachádzajú a v ktorom sa hráči môžu pohybovať. Okrem obálok im o týchto pamiatkach môžeme poskytnúť aj niekoľko pomôcok alebo indícií. Ak sa skupine podarí identifikovať pamiatku len s pomocou prvej obálky, získava 15 bodov. Ak musia otvoriť aj druhú obálku, dostanú 10 bodov. Ak použijú všetky tri, pripíšu si len 3 body. Potom určíme časový limit a miesto stretnutia a skupiny sa vydávajú hľadať pamiatky. Ich úlohy: nájsť pamiatku, preskúmať jej okolie a zakresliť ju na mape, preskúmať pamiatku - čo je na nej napísané, čím je zaujímavá, získať historické informácie o jej vzniku a význame (na čo slúži/la), urobiť aspoň dva rozhovory s ľuďmi, ktorí ju poznajú a zistiť o nej čo najviac informácií, získať o nej čo najviac zaujímavostí. V určený čas sa všetky skupiny stretnú a predstavia si svoje zistenia: priebeh hľadania, s kým robili rozhovor, odkiaľ získali historické informácie, ako sa im pamiatka páčila, čo presne zistili, aké zaujímavosti sa dozvedeli atď. Jednotlivé prezentácie ohodnotíme a vyhlásime víťazov.Review: Ako fungovala práca a spolupráca v skupine? Na čo, kedy a kde môžu využiť svoje poznatky o svojom meste (škola, sprievodcovia, informovanie turistov, miestne noviny, váš časopis, hrdosť na miesto svojho pôsobenia apod.)?Metodické poznámky: Kritériá hodnotenia prezentácií musia byť stanovené už na začiatku aktivity. Do hodnotenia môžeme zarátať aj úroveň prezentácie a množstvo získaných informácií. Pri prezentácii by nemali použiť historické letáky, informácie z nich by si mali zapamätať. Rozdelenie úloh je na rozhodnutí členov skupiny. Pred aktivitou ich môžeme upozorniť, že úspech bude záležať na ich tímovej spolupráci a ako si v skupine zorganizujú svoje pátranie.

Letisko

Anotácia: Tímy - lietadlá rôznych leteckých spoločností „lietajú“ medzi rôznymi svetovými letiskami. Na každom musia splniť úlohu a zodpovedať na otázku. Hrá sa o dosiahnutie čo najväčšieho počtu úspešne zvládnutých destinácií.Cieľ: Rozvoj tímovej spolupráce, komunikácie v tíme, strategického myslenia; rozširovanie vedomostí o rôznych štátoch sveta.Trvanie aktivity: 90 minút.Pre vek: od 11 rokov (v závislosti od obtiažnosti otázok).Prostredie: Lúka alebo záhrada so stromami.Materiál: Špagáty, horolezecké karabíny, lepiaca páska, nožnice, obálky, papierové kartičky, štipce, kancelársky papier, perá.Priebeh aktivity: Medzi stromami natiahneme v rôznych výškach špagáty tak, aby sme vytvorili aj niekoľko hustých križovatiek. Špagáty predstavujú letecké linky, ktoré sa na križovatkách sa pretínajú. Na konci každej leteckej linky je umiestnené letisko označené názvom. Pod názvom sú nadstrihnuté malé lístky (ako telefónne čísla pri inzerátoch), ktoré si tímy - lietadlá po návšteve letiska a splnení úlohy odtrhnú. Na každé letisko pripravíme ešte samostatné otázky a pripevníme ju na špagát v mieste pristávacej plochy. Do každej obálky pripravíme jednu úlohu a tri kvízové otázky o danom mieste a o ľuďoch žijúcich v tej krajine. Na zadnej strane kartičky sú správne odpovede, aj s vysvetleniami a doplňujúcimi textami. Aby si skupina mohla zobrať potvrdenie o úspešnej návšteve letiska, musí správne odpovedať aspoň na dve otázky. Ak správne odpovie na všetky otázky, môže si vymeniť pilota, aby sa aj iní hráči stali lídrami tímu. Okrem otázok musia vymyslieť riešenie úlohy z obálky, môžu tak urobiť aj počas letu z jedného letiska na druhé. Na začiatku hry vytvoríme tri- až šesťčlenné skupiny, ktoré si spomedzi seba vyberú svojho vodcu (kapitána lietadla). Členovia posádky sa naviažu jeden na druhého (zápästie o zápästie) a všetci okrem kapitána si zaviažu oči. Kapitán je jedným zápästím naviazaný na druhého člena posádky. Na druhom zápästí má špagát končiaci karabínou, ktorou sa prichytí na jednu z liniek. Tým sa lietadlo zaradí do leteckej premávky a môže sa vydať na cestu. Cieľom hry je za hodinu čo najrýchlejšie prejsť všetky letiská, správne zodpovedať na čo najviac otázok a splniť čo najviac úloh. Každé lietadlo vzlieta na inom konci priestoru. Lietadlá sa môžu pohybovať iba dopredu - nemôžu sa vrátiť po tej istej linke späť, ale musia ísť okľukou. Ak chce ísť lietadlo na letisko, ktoré je obsadené inou spoločnosťou, môže a) počkať, b) obletieť letisko a vydať sa na najbližšiu voľnú destináciu. Ak posádka dorazí na letisko, na ktorom už predtým pristála, pokračuje v ceste ďalej.Príklad: Letisko Brusel

• Otázky:
  1. Ktorými troma jazykmi sa dnes v Belgicku a Bruseli najlepšie dohovoríte? a) nemecky, francúzsky, anglicky b) francúzsky, flámsky, nemecky c) nemecky, belgicky, valónsky. Správna odpoveď je b). Belgicko je federácia troch regiónov, tvorí ho Valónsky, Flámsky a región Brusel. Vo Flámskom regióne sa hovorí prevažne flámsky (flámčina je veľmi podobná s holandčinou) a vo Valónskej časti francúzsky. V Belgicku existuje aj početná nemecká menšina.
  2. Ku ktorému umeleckému smeru prispelo k rozvoju a ktoré ho zároveň preslávilo? a) Art Décor b) Art Nouveau c) Kubizmus. Správna odpoveď je b). Brusel je často prezývaný aj hlavným mestom Art Noveau. V meste pôsobili jedni z najznámejších architektov tohto štýlu, napríklad Victor Horta.
  3. Čím je Belgicko známe vo svete? a) pivom, čokoládou, diamantmi b) mušľami, mlynmi, priehradami c) bicyklami, syrmi a filmármi. Správna odpoveď je a). Belgická čokoláda patrí k jedným z najkvalitnejších na svete. K svetoznámym patria výrobcovia praliniek Neuhaus, Leonidas, Godiva či Marcolini. V Belgicku je viac ako 125 pivovarov, ktoré vyrábajú a do celého sveta predávajú vyše 1 000 druhov piva. Belgické Antverpy sú už približne od 15. storočia jedným z najväčších svetových centier obchodu s diamantmi.
• Úloha: Vymyslite štvorveršie, ktoré bude obsahovať slová: pivo, čokoláda, diamanty.

Review: Letisková komisia zložená z učiteľov (inštruktorov) zráta každej posádke, koľko letísk úspešne navštívila. Predstavte si riešenia jednotlivých úloh, za každú správne splnenú úlohu získa posádka bod navyše. Nasleduje celkové zhodnotenie výkonov posádok a vyhlásenie víťazov. Dôležité je tiež hodnotenie priebehu a dosiahnutie cieľov aktivity medzi účastníkmi.

Dramatické Hry

Dramatické hry môžete využívať na triednických hodinách, v táboroch, v škole prírody alebo si ich po úprave môžete začleniť do vyučovania iných vyučovacích predmetov.

• Akcia a zvuk: Žiaci vytvoria dvojice. Postavia sa čelom k sebe. Jeden z dvojice bude mať zavreté oči. Druhý žiak vydá nejaký zvuk, ale nie slovo. Ten, kto má zavreté oči, si domyslí, čo zvuk predstavuje a urobí činnosť, ktorá sa podľa neho k tomu zvuku hodí. Po určitej dobe sa spolužiaci v činnosti vymenia.
• Klauniáda: Spolužiaci si dajú na nos masku pre klaunov. V tejto hre ide o tréning sebaovládania, udržania smiechu, zachovanie vážnosti počas celej hry.
• Foto: Skupina spolužiakov stojí tak, že je na všetkých vidno. Rozprávajú sa o tom, ako by mohli vyzerať na spoločnej fotografii. Vo chvíli, keď učiteľ povie: „FOTO!“, všetci sa k nemu otočia tvárou. Urobia taký výraz tváre, na ktorom sa vopred dohodli. Môže to byť údiv, hnev, radosť, naivita a podobne.
• Kúzelný koberec: Žiaci sa rozdelia na dve skupiny, a to na hercov a cestovateľov. Tí si sadnú Na „lietajúci koberec“ a za zvukov rytmickej hudby letia do rozprávky. Počas hudby sa skupina hercov dohodne na tom, akú rozprávku zahrajú, keď hudba prestane hrať. Cestovatelia majú uhádnuť, akú rozprávku herci zahrali.
• Diskodráma: Učiteľ pustí hudbu a žiaci tancujú. Po určitej dobe hudbu vypne a povie žiakom, v akom prostredí sa nachádzajú. Môžu byť na nádraží, na stanici, v lese, v lietadle, v ponorke, na pláži, v jaskyni, na tržnici, na futbalovom štadióne a podobne... Žiaci jednajú podľa svojich momentálnych predstáv. Potom učiteľ opäť pustí hudbu a žiaci opustia imaginárny priestor a opäť tancujú.
• Playback divadlo: Niekto z triedy rozpráva dej nejakého príbehu.
• Hra na tieň: Žiaci sa rozdelia do dvojíc. Prvý z dvojice chodí voľne po priestore a robí rôzne pohyby, manipuluje s predmetmi a podobne. Druhý z dvojice ide tesne za ním a snaží sa čo najpresnejšie a v rovnakom rytme napodobňovať všetko, čo robí jeho partner.
• Ruky a telo: Žiaci utvoria dvojice, v ktorých sa dohodnú na krátkom príbehu alebo texte, ktorý budú rozprávať ostatným. Hráč, ktorý bude príbeh rozprávať, si sadne na stoličku a druhý hráč mu popod pazuchy prestrčí ruky a čupne si za neho. Počas rozprávania sa obaja hráči snažia hrať ako jedno telo.
• Emócie: Vyberieme jedného žiaka, ktorý sa postaví za paraván tak, aby bolo vidieť len jeho hlavu. Učiteľ mu zadá rôzne emócie, ktoré musí prostredníctvom výrazu svojej tváre vyjadriť. Ostatní hráči danú emóciu hádajú.
• Napíš slovo: Najskôr napíše každý žiak na kúsok papiera jedno bežne používané podstatné meno. Všetky papieriky sa vhodia do klobúka. Potom sa žiaci rozdelia do skupín po 3 - 5 osobách a podľa počtu osôb si skupiny vylosujú príslušný počet slov. Úlohou jednotlivých skupín bude vytvoriť krátke etudy, v ktorých použijú vylosované slová.
• Zrkadlo: Dvaja žiaci sa postavia čelom proti sebe. Prvý predvádza pomalé, jednoduché a plynulé pohyby celým telom, druhý sa ho snaží čo najvernejšie napodobniť.

Metódy poznávania osobnosti

Metóda je zámerný a cieľavedomý spôsob, ako postupovať k cieľu. Správne uplatnenie metód v pedagogickej psychológii je veľmi dôležité pri poznávaní osobnosti dieťaťa (jednotlivca).

Medzi metódy na získavanie údajov sa zaraďujú:

• Pozorovanie
• Rozhovor
• Experimentálne metódy
• Dotazník
• Psychologické testy
• Sociometrické metódy
• Analýza produktov činnosti

Pozorovanie

Pozorovanie je najpoužívanejšou a najprirodzenejšou metódou nielen vo výskume, ale aj vo výchovno-vzdelávacej praxi. Jej základom je zmyslové vnímanie činností alebo vlastností jednotlivca, či skupiny. Používa sa pri nej najčastejšie zrak a sluch.

Pozorovanie môže byť:

• spontánne, mimovoľné - napr. keď ideme po ulici a vnímame čo sa deje okolo nás,
• zámerné, cieľavedomé a systematické, ktoré sa uplatňuje aj v procese výchovy a vzdelávania.

tags: #esteticke #hry #a #osobnostnya #socialny #rozvoj