Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“). Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
V prípade, že dôjde počas trvania pracovného pomeru k zmene dĺžky pracovného času z kratšieho týždenného na týždenný ustanovený, výmera dovolenky, ktorá vám zostala z kratšieho úväzku, je nedotknutá. Ak vám teda zostalo napríklad 7 dní dovolenky, tak aj po prechode na plný úväzok vám týchto 7 dní zostane a budete ich môcť čerpať v plnom rozsahu.
Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku.
Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku. Napríklad, ak zamestnanec pracuje denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny.
V praxi sa problematickou oblasťou javí určovanie nároku na dovolenku zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny.
Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných dní, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov).
V praxi pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom sa uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“.
Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.
Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.
Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca).
Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien): v jednom týždni má odpracovať 3 pracovné zmeny, v inom týždni 4 pracovné zmeny.
K tomu, aby zamestnávateľ určil, koľko dní dovolenky predstavuje týždeň tohto zamestnanca, musí určiť koľko dní (pracovných zmien) zamestnanec v priemere odpracuje za týždeň. Je totiž rozdiel, ak jeden zamestnanec pravidelne odpracuje päť dní v týždni (jeho týždeň dovolenky má 5 dní, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 20 dní, príp. 25 dní) a iný zamestnanec odpracuje v priemere 3,5 dňa v týždni (jeho týždeň dovolenky má 3,5 dňa, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 14 dní, príp. 17,5 dňa).
Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá predstavuje dĺžku pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien).
Ak zamestnávateľ uplatňuje dovolenku v „neprepočítanej“ výmere, za jeden deň dovolenky sa považuje doba, ktorá sa rovná dĺžke pracovnej zmeny odvodenej od pracovného času zamestnanca dohodnutého v pracovnej zmluve, kedy sa aplikuje pravidlo vyplývajúce z § 144a ods. 4 ZP: „Zamestnanec sa posudzuje akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni".
Pri neodpracovaní jednej pracovnej zmeny sa z nároku na dovolenku odpočíta dovolenka v rozsahu, ktorý sa vypočíta ako podiel skutočnej dĺžky pracovnej zmeny v hodinách (napr. 7 hodín) vydelený priemerom počtu hodín pripadajúcich na jeden pracovný deň v týždni (napr. 8 hodín).
V prípade, že zamestnanec bude čerpať dovolenku celý týždeň, je vhodné požiadať o schválenie dovolenky nielen na tie dni, ktoré sú jeho pracovnými dňami, t.j. dni, kedy má naplánované pracovné zmeny, ale aj na nepracovné dni, t.j. dni, kedy pracovné zmeny naplánované nemá. Ak by zamestnanec požiadal o schválenie dovolenky len na pracovné dni, zamestnávateľ by mu mohol (výnimočne) nariadiť výkon práce nadčas (ktoré by mohli pripadnúť na nepracovné dni dovolenky, príp. na nepretržitý odpočinok v týždni).
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, príp. dohodnúť so zamestnancom zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a opačne.
Ak má zamestnanec podľa rozpisu zmien naplánovanú pracovnú zmenu na pondelok (denná zmena), na utorok (nočná zmena), v stredu a vo štvrtok má voľno, na piatok (denná zmena), na sobotu (nočná zmena), v nedeľu má voľno, a chce čerpať dovolenku celý kalendárny týždeň, je vhodné vypísať si dovolenkový lístok na všetky dni od pondelka do nedele. Zamestnávateľ mu však za dobu čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku len za pracovné dni dovolenky, t. j. dni, kedy mal naplánované pracovné zmeny.
V zmysle ust. § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok.
V zmysle ust. § 104 Zákonníka práce, ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
V prípade, ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zmene pracovných podmienok tak, že časť roka je pracovný čas zamestnanca rozvrhnutý nerovnomerne a časť roka rovnomerne, je potrebné nárok na dovolenku vypočítať samostatne. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase bude výpočet vychádzať z ust. § 104 Zákonníka práce a pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase sa bude vychádzať z ust. § 101.
Ak si zamestnanec čerpá starú dovolenku v čase, keď je jeho pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý a jeho pracovná zmena je dlhšia, musí dôjsť k prepočítaniu.
Ak zamestnávateľ uplatní dovolenku v „neprepočítanej“ výmere, a zamestnankyňa bude čerpať dovolenku počas jednej pracovnej zmeny, z nároku na dovolenku (20 dní), sa jej odpočíta pri 7-hodinovej pracovnej zmene 0,875 dňa dovolenky (7:8) a pri 5-hodinovej pracovnej zmene 0,625 dňa dovolenky (5:8).
Ak zamestnávateľ uplatní dovolenku v „prepočítanej“ výmere“, jej výmera sa určí takto: nárok na dovolenku (20 dní) x priemerný denný úväzok podľa pracovnej zmluvy (8 hodín) podelené o (priemernú) dĺžku pracovnej zmeny (6 h), t. j. [(20 dní x 8 h) : 6 h] = 26,67 dňa. Pri čerpaní dovolenky počas 7-hodinovej pracovnej zmeny sa potom z nároku dovolenky odpočíta 1,16 dňa dovolenky (7:6) a pri čerpaní dovolenky počas 5-hodinovej pracovnej zmeny sa z nároku dovolenky odpočíta 0,83 dňa dovolenky (5:6).
Na kolik vyjde dovolená v Thajsku? 🤔 Rady, tipy a doporučení na výlet v Thajsku ☀️
Zamestnanec v spoločnosti pracuje od 1.1. - 31.5. na 10 % úväzok, čo činí nárok 10,5 dňa 0,8 hodinovej dovolenky na 1 deň. Od 1.6. mu zamestnávateľ úväzok navýši na 100 %, kde mu do konca roka vychádza nárok na dovolenku 14,5 dňa 8 hodinovej dovolenky. Ak si zamestnanec do 31.5. dovolenku nečerpal a chce si ju vyčerpať, má nárok na dovolenku do obdobia zníženého úväzku jeden pracovný deň 8 hodín? Obdobie 10 % úväzku 10,5*0,8 = 8,4 hodín. Obdobie 100 % úväzok 14,5*8 = 116 hodín. Celoročný nárok 8,4 + 116 = 124,4 hodín t.j. 124,4/8 = 16 dní dovolenky.
Pedagogický zamestnanec, zamestnaný na pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý má skrátený úväzok, v období od januára do konca augusta pracoval 2 dni v týždni. Za toto obdobie odpracoval 69 dní. Jeho nárok na dovolenku je v dĺžke 12 dní z celkového počtu 45 dní? Od septembra do decembra pracuje len 1 deň v týždni a odpracoval 18 dní. Na toto obdobie mu nevzniká žiadny nárok na dovolenku? Ak pracovný pomer trvá nepretržite počas celého kalendárneho roka, nárok na dovolenku sa neposudzuje pomerne za jednotlivé obdobia, počas ktorých mal zamestnanec rôzne dohodnutý týždenný pracovný čas.
V roku 2024 pracovala zamestnankyňa na plný úväzok, t.j. 7,5 hodín denne, a odpracovala celý rok 2024. K 31.12.2024 jej zostalo 17 dní dovolenky na prenos do ďalšieho roka. Od 1.1.2025 znížila úväzok na 0,8, t.j. 6 hodín denne, ale pracuje od pondelka do štvrtka v dĺžke 7,5 hodiny, teda má splnený týždenný fond. Vzhľadom k tomu, že pracuje 4 dni v týždni, jej bol upravený nárok na starú dovolenku na 13,5 dňa.
Počas roka 2023 ste pracovali na skrátený 50% úväzok (4 h) až do 7/2024. Od 8/2024 ste prešli na 75% úväzok (6 h). V roku 2023 ste nečerpali žiadnu dovolenku. Celých 25 dní sa vám prenieslo do roku 2024. Očakávali ste, že pri zmene úväzku sa vám skráti počet dní dovolenky v zmysle, že predtým to bol 4-hodinový deň dovolenky. Teraz už potrebujete 6 hodín, aby ste mali deň voľna. Mzdárka potvrdila, že je to správne a dovolenka sa vám „nekráti“, že je to „deň“ ako „deň“. V ďalších mesiacoch ste čerpali 3 - 4 dni a vždy vám „stiahlo“ príslušný počet.
V zmysle ust. § 113 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas kalendárneho roka a ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť čerpanie dovolenky, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
V prípade, že zamestnancovi je odopierané právo čerpať dovolenku, t. j. zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce, zamestnanec má možnosť podať podnet na zamestnávateľa na príslušnom inšpektoráte práce, ktorý situáciu preverí. V prípade zistení nariadi odstrániť nedostatky, resp.