Migréna je neurologické ochorenie s významným podielom dedičnosti, ktoré postihuje trikrát častejšie ženy ako mužov a nevyhýba sa ani deťom. Mechanizmus jej vzniku nie je ešte úplne jasný, z medicínskeho hľadiska ide o cievne, hormonálne a nervové zmeny v mozgu súvisiace s poruchou rovnováhy serotonínu. Toto ochorenie môže mať významný dopad na kvalitu života a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. V niektorých prípadoch môže byť migréna natoľko závažná, že pacient zvažuje žiadosť o invalidný dôchodok.
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na migrény, podmienky a postup pri žiadosti o invalidný dôchodok v súvislosti s migrénou na Slovensku.
Čím sa migréna líši od iných bolestí hlavy?
Spúšťače migrény môžu byť podobné ako pri iných typoch bolestí hlavy, no typické sú stredne ťažké až ťažké pulzujúce bolesti na jednej strane hlavy v okolí spánku, trvajúce niekoľko hodín až tri dni. Tieto bolesti sú často sprevádzané precitlivenosťou na svetlo, zvuky, pachy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Bežne dostupné lieky na bolesť pri rozbehnutej migréne už málokedy spoľahlivo zaberajú. Pacient často nemá inú možnosť, ako brať lieky priamo určené na migrénu a oddychovať v tichej a zatemnenej miestnosti, kým záchvat prejde.
Chronická migréna
Nepríjemné záchvaty migrény sa môžu opakovať, u niektorých ľudí aj niekoľkokrát za týždeň. Ak migréna prejde do chronického štádia, je ťažšie ju zvládať, chorého vyčerpáva a vyraďuje z pracovného procesu. Chronická migréna je častou príčinou pracovnej neschopnosti alebo až prechodu na invalidný dôchodok. Preto je dobré vedieť odlíšiť migrénu od iných typov bolestí hlavy a pri obidvoch pátrať po príčinách, spúšťačoch alebo ich kombinácii. Niektoré spúšťače (napr. spánkový režim) vieme ovplyvniť a iné (zmeny atmosferického tlaku) zase nie. Organizmus často zvládne nápor jedného faktora, ale už nie ich kombinácie.
Ohlasovanie migrény vopred
Nepríjemná návšteva v podobe migrény sa vie ohlasovať aj deň vopred pocitom stuhnutosti v oblasti krčnej chrbtice a šije, podráždenosťou a nepokojom, únavou, malátnosťou, zhoršeným sústredením, ale aj zvýšenou chuťou do jedla. Asi 20 % migrenikov zažíva pred alebo počas záchvatu tzv. auru, klamanie zmyslov, najčastejšie zraku, kedy sa v zornom poli objavujú záblesky či škvrny, alebo neurologické príznaky ako tŕpnutie končatín, tváre, poruchy reči.
Najčastejšie spúšťače záchvatu migrény
- Zmeny počasia a tlaku
- Príliš dlhý alebo príliš krátky spánok
- Dehydratácia
- Stres, únava, vyčerpanosť
- Alkohol
- Hlad (málo cukru v krvi)
- Niektoré potraviny alebo ich kombinácia
- Hormonálne zmeny (menštruácia, tehotenstvo, dojčenie, premenopauza)
Prevencia bolestí hlavy a migrény
Migréna je neurologickým ochorením a patrí do rúk lekárov, minimálne preto, aby sa vylúčili iné závažné príčiny krutých bolestí hlavy ako je aneuryzma, mozgový nádor alebo vážne ochorenie očí či zubov.
Domáca prevencia
Pri častejších bolestiach hlavy akéhokoľvek typu je vhodné zrevidovať si svoj životný štýl. Odporúča sa aj viesť si aspoň tri mesiace stručné denné záznamy pre zistenie pravdepodobných spúšťačov záchvatov, zapisovať si počasie, dodržanie pitného režimu, pohyb, skonzumované potraviny, alkohol a u žien aj hormonálny cyklus. Domáca prevencia zahŕňa okrem úpravy životného štýlu (pravidelný spánok, strava a pitný režim a pohyb), obmedzenie alkoholu a opatrnosť pri kofeíne a iných povzbudzovacích prostriedkoch, najmä obmedzenie stresových faktorov.
Tu môže pomôcť masáž, ktorú aplikujeme pri spozorovaní prvých príznakov nepohody alebo ešte lepšie v rámci prevencie pravidelná masáž aspoň raz do mesiaca. Môžete si vybrať kratšie masáže hlavy a šije alebo aj celotelové, dlhšie ako hodinu trvajúce masáže, no zamerajte sa na relaxačné a uvoľňujúce procedúry v príjemnom prostredí. Pri automasáži spánkovej, záhlavnej a krčnej oblasti môžete použiť zmes nosného a éterického oleja, najčastejšie sa odporúča mätový, eukalyptový, levanduľový, medovkový alebo citrusový. Vyhnite sa ale oblasti očí.
Pomôcť vie aj šatka, šál alebo čelenka napevno utiahnutá okolo hlavy. Niekomu zaberá teplo, inému naopak chlad, postupujte podľa toho, čo vám prináša úľavu, buď studený obklad alebo teplá čiapka na hlave. Zatuhnutie v oblasti krku, ktoré sa často končí bolesťami hlavy, môžete uvoľniť krátkym cvičením na šiju a krk. Naučte sa vhodné cviky vopred, aby ste ich vedeli v kritickej situácii použiť. Vhodná je aj tvárová gymnastika, ktorá uvoľní svaly na tvári. Lepšie zvládanie stresu a rýchlejšiu regeneráciu z únavy a vyčerpania, ktoré môžu spúšťať bolesti hlavy, môžete riešiť aj využitím horčíkového oleja do kúpeľa alebo na masáž.
Ako uvoľniť stuhnutý krk či ramená? Cvičenie jogy na 5 minút.
Invalidný dôchodok a migréna
Invalidný dôchodok je dávka, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa občanom, ktorých zdravotný stav dlhodobo obmedzuje ich schopnosť pracovať. Posudzovanie invalidity je komplexný proces, ktorý zohľadňuje zdravotný stav žiadateľa a jeho dopad na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
Kedy je človek považovaný za invalidného?
Poistenec je invalidný, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskych posudkov a zohľadňuje sa pri nej telesná, duševná a zmyslová schopnosť poistenca v porovnaní so zdravou osobou.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Na získanie invalidného dôchodku je potrebné splniť niekoľko podmienok:
- Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav: Zdravotný stav musí byť dlhodobý a negatívne ovplyvňovať schopnosť pracovať.
- Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť: Miera poklesu musí byť vyššia ako 40 %.
- Potrebný počet odpracovaných rokov: Počet odpracovaných rokov sa líši v závislosti od veku žiadateľa.
- Splnenie ďalších podmienok: Ako sú napríklad bydlisko na území Slovenskej republiky alebo členského štátu Európskej únie.
Existujú situácie, keď sa človek stane invalidným v období, v ktorom je tzv. nezaopatreným dieťaťom alebo doktorandom v dennej forme štúdia. Nezaopatrené dieťa je podľa zákona o sociálnom poistení dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, po jej skončení je to dieťa najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo ak nie je schopné sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. V takomto prípade žiadateľ nemusí splniť podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, resp. táto podmienka sa automaticky považuje za splnenú a trvanie poistenia sa neskúma.
Migréna a posudzovanie invalidity
Pri posudzovaní invalidity v súvislosti s migrénou sa berie do úvahy frekvencia, intenzita a trvanie migrén, ako aj ich dopad na schopnosť vykonávať bežné denné aktivity a pracovné povinnosti. Posudkoví lekári sa riadia vyhláškou o posudzovaní invalidity, ktorá je rozdelená na kapitoly podľa systémov (napr. pohybový, nervový, pľúcny apod.). Každá kapitola má niekoľko položiek, migréna má "svoju" položku 11 v kapitole VI.
Faktory ovplyvňujúce mieru poklesu schopnosti pracovať pri migréne
- Frekvencia a intenzita migrén: Časté a silné migrény môžu výrazne obmedziť schopnosť pracovať.
- Pridružené symptómy: Symptómy ako nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo a zvuk môžu zhoršiť obmedzenia spôsobené migrénou.
- Odpoveď na liečbu: Ak migrény nereagujú na liečbu, ich dopad na pracovnú schopnosť môže byť väčší.
- Typ zamestnania: Pracovné pozície vyžadujúce vysokú koncentráciu, prácu s počítačom alebo prácu v prostredí s intenzívnym osvetlením môžu byť pre osoby s migrénou problematické.
Príloha č. 4 Zákona o sociálnom poistení uvádza percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rôzne zdravotné postihnutia. V prípade migrén môže byť miera poklesu určená v rozmedzí 25 - 35 %, ak sú migrény časté a závažné. Je dôležité si uvedomiť, že posudkový lekár vyberie z vašich zdravotných problémov len ten „najzávažnejší“, preň určí percentuálnu mieru poklesu zárobkovej schopnosti, a ostatné si nebude všímať. Nanajvýš môže za ostatné zdravotné obmedzenia prisúdiť najviac 10 % k dobru, ale to je skôr zbožné prianie ako realita. Skôr naopak. Vaše hodnotenie stlačí na najbližšiu spodnú hranicu.
Ako žiadať o invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v Sociálnej poisťovni. K žiadosti je potrebné priložiť lekárske správy, výsledky vyšetrení a ďalšie relevantné dokumenty, ktoré preukazujú zdravotný stav a jeho dopad na schopnosť pracovať.
Potrebné doklady k žiadosti o invalidný dôchodok
- Žiadosť o invalidný dôchodok: Tlačivo dostupné na pobočke Sociálnej poisťovne alebo na jej webovej stránke.
- Lekárske správy a nálezy: Podrobná lekárska dokumentácia od ošetrujúceho lekára a špecialistov (neurológ).
- Potvrdenie o období dôchodkového poistenia: Preukazuje počet odpracovaných rokov.
- Ďalšie dokumenty: Napríklad doklady o ukončenom vzdelaní, pracovné zmluvy a pod.
Priebeh posudzovania invalidity
- Podanie žiadosti: Žiadosť sa podáva v Sociálnej poisťovni.
- Lekárske vyšetrenie: Sociálna poisťovňa môže žiadateľa poslať na lekárske vyšetrenie k posudkovému lekárovi.
- Posudok o zdravotnom stave: Posudkový lekár vypracuje posudok o zdravotnom stave a určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne: Sociálna poisťovňa na základe posudku rozhodne o priznaní alebo nepriznaní invalidného dôchodku.
Kedy požiadať o invalidný dôchodok?
Podmienkou priznania ID nie je to, aby PN trvala presne rok. Býva to iba zvykom, keďže predpokladom invalidity je dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je definované ako stav, ktorý trvá alebo podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať aspoň jeden rok. Sú však aj prípady, keď má človek nejaké ochorenie, ktoré vzniklo dávnejšie, pracuje a požiada o ID, ktorý mu je priznaný. Dôležité je, aby ochorenie spôsobovalo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aspoň o 41 %, a to dlhodobo, teda aby sa predpokladalo, že aj po roku od zistenia ochorenia pretrváva pokles schopnosti pracovať. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie o dôchodku lehotu 60 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch 120 dní. Žiadosť o invalidný dôchodok preto odporúčam podať tak, aby obdobie medzi skončením poberania nemocenského (max. 52 týždňov) a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o dôchodku bolo čo najkratšie.
Čo ak s vami lekár nespolupracuje?
Ošetrujúci lekár (praktický lekár, neurológ) nie je kompetentný posudzovať nárok na invalidný dôchodok. Jeho povinnosťou je pripraviť riadne podklady pre posudkové konanie, čo zahŕňa vydanie objektívnej a komplexnej lekárskej správy. Lekári zo zdravotníctva nemajú právo odmietať vydávať lekárske správy, za čo im zdravotná poisťovňa platí. Ak lekár odmieta vydať správu alebo spochybňuje nárok na invalidný dôchodok, pacient sa môže obrátiť na vedenie zdravotného zariadenia, na Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) alebo na svoju zdravotnú poisťovňu.
Čo ak vám zamietnu žiadosť o invalidný dôchodok?
Ak vám zamietnu žiadosť o invalidný dôchodok, máte právo podať odvolanie v stanovenej lehote. V odvolaní je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré nesúhlasíte s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a priložiť ďalšie lekárske správy alebo dôkazy, ktoré podporujú vašu žiadosť. Proti posudku IPZS (Inštitút posudzovania zdravotného stavu) sa síce nemožno odvolať, ale možno sa na odvolanie začať pripravovať. Odvolanie sa podáva proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku. Ak ani potom nebude invalidný dôchodok priznaný, je možné podať odvolanie vo forme žaloby k správnemu súdu, ktoré nepodlieha poplatkom a klient nemusí byť zastúpený advokátom.
Výpočet výšky invalidného dôchodku
Suma invalidného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (POMB), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (ODP), ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH).
- POMB: Priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Vypočíta sa ako hrubý príjem (vymeriavací základ) v danom roku vydelený priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve.
- ODP: Súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH: Aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
V prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac 70 %, suma invalidného dôchodku sa určí podľa § 63 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
| Faktor | Popis |
|---|---|
| Priemerný osobný mzdový bod (POMB) | Priemer osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia. |
| Obdobie dôchodkového poistenia (ODP) | Súčet odpracovaných rokov a obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. |
| Aktuálna dôchodková hodnota (ADH) | Hodnota určená zákonom pre daný rok. |
Doplatenie poistného
Poistné je možné doplatiť si aj spätne, a to za obdobie, keď mal človek prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo ak sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia poistenia od 1. 1. 2005. Doplatiť poistné sa dá kedykoľvek. Žiadosť o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné zaslať poštou alebo priniesť osobne do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska. Tlačivo „Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie“ si môžete stiahnuť z webovej stránky Sociálnej poisťovne.
Minimálny dôchodok a invalidní dôchodcovia
Minimálny dôchodok sa netýka ľudí, ktorí poberajú invalidný dôchodok a ešte nedosiahli dôchodkový vek. Na invalidných dôchodcov sa nová úprava bude vzťahovať až potom, čo dosiahnu dôchodkový vek. Vtedy im Sociálna poisťovňa zvýši invalidný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku, a to za predpokladu, že boli dôchodkovo poistení aspoň 30 rokov. Obdobie poberania invalidného dôchodku je obdobím dôchodkového poistenia, t. j. človek nemusí 30 rokov odpracovať, môže byť aj 30 rokov poberateľom invalidného dôchodku, a túto podmienku splní. Pokiaľ ide o invalidných dôchodcov, ktorí ešte dôchodkový vek nedosiahli, zákon nestanovuje nijakú minimálnu výšku invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Možnosti po uznaní invalidity
Pracovné možnosti pre invalidných dôchodcov
Invalidný dôchodca môže pracovať, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. Existujú rôzne formy podpory pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ako napríklad príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú v ňom zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednej osoby so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom takýto človek prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v jeho domácnosti.
Príspevky pre osoby so zdravotným postihnutím
Okrem invalidného dôchodku môžu osoby so zdravotným postihnutím požiadať o rôzne príspevky na kompenzáciu, ktoré im pomáhajú prekonávať bariéry a zlepšovať kvalitu života. Medzi tieto príspevky patria napríklad príspevok na úpravu bytu, príspevok na kúpu pomôcky alebo príspevok na dopravu.
Predĺženie podporného obdobia pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Podporné obdobie pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) je obdobie, počas ktorého má byť vyplácaná dávka podľa zákona o nemocenskom poistení. Toto obdobie začína 15. kalendárnym dňom dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nariadenej karantény a končí dňom ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), alebo karantény. Podporné obdobie nemusí trvať 380 kalendárnych dní neprerušovane. Do podporného obdobia sa započítajú obdobia predchádzajúcich dočasných pracovných neschopností, pokiaľ spadajú do obdobia 380 kalendárnych dní pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.