Získali ste príspevok na podnikanie z úradu práce a neviete, či a v akej výške ho budete musieť zdaniť? Tento článok sa zameriava na problematiku zdaňovania príspevkov poskytovaných Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v kontexte dane z príjmu na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ktoré príspevky sú oslobodené od dane, ktoré sa zdaňujú a ako postupovať pri ich správnom zahrnutí do daňového priznania. V čom sa bude líšiť zdaňovanie príspevku na podnikanie u podnikateľa, ktorí vedie účtovníctvo, od podnikateľa, ktorý sa rozhodne uplatňovať paušálne výdavky?
Podmienky pre získanie príspevku na podnikanie
V súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť uchádzačovi o zamestnanie príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti.
Komu sa poskytuje príspevok na podnikanie?
- Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (na podnikanie) môže poskytnúť úrad práce len tomu uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.
- Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa.
- Príspevok poskytne úrad práce len tomu uchádzačovi, ktorý bude prevádzkovať živnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní alebo vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov (bude samostatne hospodáriaci roľník).
- Slobodným povolaniam ako je lekár, tlmočník, audítor nemôže byť príspevok na podnikanie poskytnutý.
- O štátny príspevok na podnikanie z úradu práce môže požiadať aj občan so zdravotným postihnutím (je dostupný aj pre ZŤP a invalidného dôchodcu), ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace, a ktorý bude SZČ vykonávať na chránenom pracovisku.
- Príspevok je dostupný aj pre mladých a pre ženy na materskej dovolenke.
Ako získať príspevok na podnikanie?
- Uchádzač o zamestnanie podá žiadosť o príspevok miestne príslušný úrad práce podľa miesta, kde chce žiadateľ podnikať.
- Spolu so žiadosťou je nutné priložiť aj podnikateľský zámer, fotokópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní, čestné vyhlásenia o tom, či žiadateľ v minulosti podnikal alebo nie, a či žiadateľ v minulosti prijal nejaký príspevok alebo nie.
- Úrad práce neschvaľuje žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť automaticky. Žiadateľ si musí obhájiť svoj podnikateľský zámer pred komisiou.
Uchádzač o zamestnanie nesmie mať živnostenské oprávnenie v čase žiadania o príspevok. Najprv je potrebné vybaviť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, keď je ešte žiadateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne po poskytnutí príspevku je možné založiť si živnosť.
Na aké výdavky možno použiť príspevok na podnikanie z úradu práce?
Podnikateľ môže použiť príspevok na podnikanie len v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu k pravidlám oprávnenosti pre najčastejšie sa vyskytujúce skupiny výdavkov a usmernenie Riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov. Podľa tohto metodického pokynu nie je možné napríklad použiť príspevok na výdavky, ktoré sú vynaložené v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi.
Výška poskytovaného príspevku
Výška príspevku na SZČ od 1. januára 2025:
- Kraje s priemernou mesačnou evidovanou nezamestnanosťou (MEN) ≤ ako je celoslovenský priemer: najviac 6 063,60 Eur (3-násobok CCP).
- Kraje s priemernou MEN > ako je celoslovenský priemer: najviac 8 084,80 Eur (4-násobok CCP).
Príspevok sa poskytuje v dvoch častiach: najviac 60 % po uzatvorení dohody a zvyšných 40 % po predložení prvej správy o prevádzkovaní SZČ.
Zdaňovanie príspevku na podnikanie z ÚPSVaR
Zdaňovanie príspevku na podnikanie závisí od spôsobu vedenia účtovníctva. V súlade s dohodou o poskytnutí finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť musí príjemca evidovať výdavky na samostatnú zárobkovú činnosť a doložiť ich účtovnými dokladmi evidovanými v účtovníctve. Z toho vyplýva, že podnikateľ musí pre úrad práce viesť účtovníctvo. Z pohľadu zákona o dani z príjmov sa fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na uplatnenie paušálnych výdavkov, môže rozhodnúť, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vedené formou daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Zdaňovanie príspevku na podnikanie pri vedení daňovej evidencie (jednoduchého účtovníctva)
Podľa § 17 ods. 3 písm. h) sa do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Príspevok na podnikanie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu sa do základu dane zahrnie:
- postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitému príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
- v období čerpania príspevku na podnikanie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
Daňovník zdaní v zdaňovacom období len časť príspevku prislúchajúcu k výdavkom vynaloženým v danom zdaňovacom období. Pri kúpe dlhodobého majetku zdaní v zdaňovacom období len tú časť príspevku na podnikanie, ktorá prislúcha odpisom zahrnutým do daňových výdavkov v zdaňovacom období.
Príklad:
Daňovník v roku 2025 dostal dotáciu na začatie podnikania vo výške 3 500 eur a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pričom v tomto roku použil 2 300 eur, do základu dane za rok 2025 zahrnie len sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za rok 2025 zahrnie výdavky hradené z dotácie vo výške 2 300 eur. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur.
Zdaňovanie príspevku na podnikanie pri uplatňovaní paušálnych výdavkov
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatní paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie v plnej výške, ktorú prijal od úradu práce. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je dôležité, či v zdaňovacom období bol použitý celý poskytnutý príspevok alebo len jeho časť. Dôležité je to, v akej výške je daňovníkovi poskytnutý príspevok v danom zdaňovacom období.
Príklad:
Daňovník fyzická osoba podnikateľ v marci 2025 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Ak sa daňovník rozhodne, že za zdaňovacie obdobie roku 2025, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpal.
Prechod z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavky
Pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov zdaní daňovník príspevok na podnikanie v súlade s režimom uplatňovania výdavkov platným v roku prijatia príspevku na podnikanie. Ak daňovník prijal príspevok na podnikanie v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol daňovú evidenciu, zahŕňa príspevok na podnikanie vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku. Časť príspevku na podnikanie, ktorá bola vyčerpaná až v nasledujúcom zdaňovacom období (keď daňovník uplatňoval paušálne výdavky), sa zahrnie v nasledujúcom zdaňovacom období do základu dane vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku.
Príklad:
Daňovník v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva a získal dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j. vo výške 1 200 eur.
Prechod z paušálnych výdavkov na jednoduché účtovníctvo
Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa príspevok zahrnie do základu dane v celej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý bez ohľadu na to, či sa celý príspevok použije v danom zdaňovacom období na úhradu výdavkov alebo nie. Ak sa časť príspevku vyčerpá až v nasledujúcom zdaňovacom období, keď už daňovník bude viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu), nebude v nasledujúcom zdaňovacom období zdaňovať príspevok vo výške výdavkov hradených z príspevku, pretože príspevok bol zdanený už v predchádzajúcom zdaňovacom období.
Príklad:
Daňovník fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia uplatňoval v roku 2023 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V roku 2023 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 2 850 eur, ktorú v tomto roku celú nepoužil na určený účel, a použije ju až v roku 2024. V roku 2024 však zmení spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych na preukázateľné, t. j. začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Daňovník bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 2 850 eur prijatú v roku 2023, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane v roku 2023, bez ohľadu na skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v tomto roku celú nevyčerpal. V nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené výdavky (vynaložené v roku 2024) na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá.
Zdaňovanie príspevku v špecifických situáciách
Ukončenie podnikania
Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu.
Príklad:
Živnostníčka dostala z ÚPSVaR dotáciu na chránenú dielňu vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila v roku 2024 a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť. Nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur je položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, ak nie je povinná ho vrátiť.
Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP podnikateľa
Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku. Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady.
Príklad:
Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dostáva od ÚPSVaR príspevok na pracovného asistenta, pričom asistent nie je jeho zamestnancom, a vypláca mu odmenu, tak pre podnikajúcu FO, odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady.
Iné príspevky z ÚPSVaR
Medzi ďalšie príspevky, ktoré poskytuje ÚPSVaR, patria napríklad:
Príspevok na dochádzku za prácou: Zdaňovanie závisí od konkrétnych podmienok uvedených v dohode s ÚPSVaR.
Náhrada cestovných výdavkov: Úrad práce na účely sprostredkovania zamestnania podľa § 32 ods. 10 písm. d) zákona o službách zamestnanosti poskytuje náhradu časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa.
Príspevok na služby pre rodinu s deťmi: Úrad práce podľa § 43 ods. 11 zákona o službách zamestnanosti poskytuje príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb a ktorí sú rodičmi starajúcimi sa o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky.
Príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce: Úrad práce podľa § 46 ods. 4 a 5 zákona o službách zamestnanosti môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie vzdelávanie a prípravu pre trh práce vzdelávacími aktivitami podľa § 44 ods.