Invalidný dôchodok je dôležitým nástrojom sociálnej politiky, ktorý má ľuďom, ktorí pre svoj zdravotný stav nie sú schopní pracovať, aspoň sčasti nahradiť príjem. Avšak, podmienky na jeho získanie a výška závisia od mnohých faktorov, vrátane posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Čo je invalidita a kedy vzniká nárok na invalidný dôchodok?
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii má pacient možnosť poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, ak zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, môžete žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôžete poberať v prípade, ak ste k dátumu vzniku invalidity boli starobným dôchodcom alebo ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, teda ste boli dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, neplatí to však pre ženy narodené pred rokom 1962, tým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nemôžete poberať ani v prípade, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Posudzovanie invalidity a bodové hodnotenie
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Hodnotenie porúch imunity a alergií
Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácii, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Z tabuľky je zjavné, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu "ťažkým" spôsobom obmedzená, "podstatné" zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí - je ohodnotené na 20 - 30 %.
Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej „ťažké“ a „podstatné“ obmedzenie. Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30% a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10%. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10%.
Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80%. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. „Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu nedosahovalo 70%.
Čo je to posúdenie mentálneho postihnutia?
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z vášho príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, a teda ste boli zamestnaný, podnikali ste, boli ste inak zárobkovo činní alebo ste platili dôchodkové poistenie dobrovoľne. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok.
Ak v prílohe č. 3 ZSP nie je uvedené, koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných pre váš vek, budete potrebovať minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je človek nezaopatreným dieťaťom.
Príklady výpočtu dôchodkového poistenia
Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. K 3.8.2023 získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Výpočet sumy invalidného dôchodku
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. b) ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. a) ZSP.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3a ZSP. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Suma invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
- ID = POMB x ADH x OD
Kde:
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer vašich osobných mzdových bodov za obdobie, kedy ste boli dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že váš hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak teda Váš príjem v určitom roku bol na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak ste zarábali polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
- OD je obdobie dôchodkového poistenia, čo je súčet obdobia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a tzv. pripočítaného obdobia.
Príklady výpočtu invalidného dôchodku
Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia.
Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov.
Invalidný dôchodok pre invalidov z mladosti
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 písm. c) ZSP. Ak má takýto invalid pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. 1 písm. d) ZSP.
Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov. Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. pripočítané obdobie je pre invalidov z mladosti veľmi dôležité.
Valorizácia invalidných dôchodkov
Invalidné dôchodky sú valorizované každý rok k 1. januáru. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.
Preukaz ZŤP a invalidný dôchodok
Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok (človek môže mať tento preukaz, no nemusí byť invalidný dôchodca), ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy. Cieľom preukazu ZŤP je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti za podmienok stanovených zákonom. Na Slovensku tento doklad upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia - mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.
Typy preukazov ZŤP
Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:
- Preukaz ZŤP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
- Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu.
Proces získania preukazu ZŤP
Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Táto činnosť zahŕňa:
- Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi.
- Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona.
- Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.
Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu. Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti. Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona.
Diagnózy na získanie preukazu ZŤP
Ak trpíte týmito diagnózami, môžete o tento preukaz požiadať:
1. Telesné postihnutia
- Ťažké poruchy mobility, napríklad:
- Paralýza alebo paréza končatín.
- Amputácie končatín, ak podstatne obmedzujú pohybové schopnosti.
- Degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov s vážnym vplyvom na pohyblivosť.
- Poruchy stability a koordinácie pohybu spôsobené neurologickými ochoreniami (napr. sclerosis multiplex, detská mozgová obrna).
2. Zmyslové postihnutia
- Zrakové postihnutia:
- Praktická slepota (zraková ostrosť 0,1 a menej na lepšom oku po korekcii).
- Úplná slepota.
- Sluchové postihnutia:
- Bilaterálna strata sluchu nad 60 dB.
- Poruchy reči:
- Ťažké narušenie rečovej schopnosti (napríklad afázia, mutizmus).
3. Duševné poruchy a poruchy správania
- Duševné ochorenia:
- Schizofrénia
- Ťažké depresívne a bipolárne poruchy
- Poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti
- Poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie.
- Demencie, vrátane Alzheimerovej choroby, ak výrazne ovplyvňujú schopnosť orientácie a komunikácie.
4. Chronické ochorenia a systémové poruchy
- Kardiovaskulárne ochorenia:
- Chronické srdcové zlyhávanie s výrazným obmedzením fyzickej výkonnosti (III. - IV. funkčná trieda podľa NYHA).
- Ochorenia dýchacieho systému:
- Chronická obštrukčná choroba pľúc (stupeň III-IV).
- Metabolické poruchy:
- Cukrovka s komplikáciami (napríklad neuropatia, nefropatia, slepota).
- Onkologické ochorenia:
- Pacienti po liečbe alebo s aktívnym ochorením, ak ovplyvňujú schopnosť sebaobsluhy.
- Hematologické ochorenia:
- Hemofília alebo iné koagulopatie, ak výrazne ovplyvňujú mobilitu alebo sebestačnosť.
5. Poruchy centrálneho nervového systému
- Epilepsia s častými záchvatmi, ktoré obmedzujú bežné aktivity.
- Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu.
- Traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
6. Poruchy tráviaceho systému a výživy
- Chronické ochorenia pečene (napr. cirhóza) s výrazným dopadom na fyzické schopnosti.
- Stavy po transplantácii orgánov, ak vyžadujú osobitný režim a starostlivosť.
7. Poruchy imunitného systému
- Ťažké formy autoimunitných ochorení (napr. lupus erythematosus, reumatoidná artritída v pokročilých štádiách).
- Ťažké alergie alebo imunodeficiencie vyžadujúce špecifické kompenzácie.
8. Poruchy zvieračov a močového systému
- Inkontinencia moču alebo stolice spôsobujúca ťažké obmedzenia v každodennom živote.
- Závažné urologické poruchy, napríklad stavy po odstránení močového mechúra.
9. Detské diagnózy a špecifické stavy
- Detská mozgová obrna.
- Ťažké vývojové poruchy, napríklad mentálna retardácia v ťažkom alebo hlbokom stupni.
- Chronické ochorenia detí vyžadujúce dlhodobú intenzívnu starostlivosť (napr. hematoonkologické ochorenia).
Primárne imunodeficiencie (PID) a ich diagnostika
Diagnóza primárnej imunodeficiencie môže byť pre pacienta aj jeho rodinu náročná a často prináša mnoho otázok, obáv a neistoty. Je prirodzené cítiť strach alebo neistotu, najmä na začiatku. Diagnostika primárnych imunodeficiencií (PID), ktoré sa dnes odborne označujú aj ako vrodené chyby imunity (Inborn Errors of Immunity - IEI), zaznamenala po roku 2023 významný pokrok. V roku 2025 si počas World PI Week - Svetového týždňa primárnych imunodeficiencií pripomíname dôležitosť včasnej diagnostiky, správnej liečby a podpory pacientov s primárnou imunodeficienciou.
Včera sme zakúpili špeciálnu mrazničku pre skríningové centrum pre novorodencov SR, pre Plazma centra v Michalovciach, Galante a Dunajskej Strede. Pri včasnej diagnostike ochorenia SCID, je možné dieťatko kompletne vyliečiť a zmeniť mu celý život!
Ako podať žiadosť o invalidný dôchodok?
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pre plynulé vybavenie je dôležité mať pri sebe všetky potrebné doklady, ako napríklad:
- Rodné listy detí, ak žiadate o zahrnutie obdobia starostlivosti o deti do dôchodkového poistenia. V prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku je potrebné predložiť aj úmrtný list.
- Potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých ste boli evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001 alebo ste poberali podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003.
- Doklad o zamestnaní, t. j. potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990.
Ak doklady so sebou nemáte, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne s vami dokončí žiadosť až keď ich predložíte. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka).