Anorganické látky v ľudskom organizme: Funkcie a význam pre zdravie

Jedlá obsahujú rozličné chemické látky, všeobecne nazývané potravinové zdroje. Pomocou trávenia sa rozkladajú a organizmus ich absorbuje. Poskytujú energiu nevyhnutnú pre život a sú stavebnými prvkami nášho tela. Medzi potravinové zdroje obsiahnuté v jedle patria organické zlúčeniny (uhľohydráty, bielkoviny, tuky, vitamíny, vlákniny) a anorganické zlúčeniny, t.j. minerálne soli a voda. Aby sa zachovala správna telesná hmotnosť, musí existovať medzi stravou a energetickým výdajom rovnováha.

Živá bunka je vysoko organizovaný systém zložený z chemických prvkov. Z 92 prirodzene sa vyskytujúcich prvkov na Zemi je pre život nevyhnutných približne 25. Tieto prvky spoločne nazývame biogénne prvky. Pre každý biogénny prvok platí, že jeho funkciu v organizme nemôže nahradiť iný prvok. Ich akútny nedostatok sa prejavuje abnormálnym vývinom, viditeľnými chorobnými príznakmi až úplným hynutím organizmu. Rozdiel medzi živou a neživou hmotou nespočíva v prítomnosti unikátnych atómov, ale v obrovskej komplexite chemických zlúčenín, ktoré sú postavené na jedinečných vlastnostiach uhlíka.

Až 96 % živej hmoty tvoria len štyri primárne prvky (C, H, O, N). Anorganické látky a od ich prísunu závisia mnohé životné funkcie organizmu.

Voda - najdôležitejšia anorganická zlúčenina

Voda je najviac zastúpenou a najdôležitejšou anorganickou zlúčeninou, tvorí 60-90 % celkovej hmotnosti bunky. Tvorí asi 60 % hmotnosti tela dospelého človeka. Podieľa sa na transporte látok, rozvádzaní tepla, je prostredím pre funkciu enzýmov (vo vodnom prostredí prebieha väčšina chemických reakcií v tele). Vodu prijímame ako súčasť jedla a tiež pitím, bývajú v nej rozpustené minerálne látky. Okrem vody sa v bunke nachádzajú anorganické látky vo forme rôznych solí (chloridy, fosforečnany, uhličitany). Vo vodnom prostredí disociujú na voľné ióny (napríklad Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Cl⁻, PO₄³⁻).

Minerálne látky - makrominerály a mikrominerály

Minerálne látky sú anorganické látky, ktoré tvoria približne 5 % celkovej hmotnosti ľudského tela. Mnohé z nich sú esenciálne, čo znamená, že ich telo nedokáže syntetizovať a musí ich prijímať z vonkajších zdrojov. Delia sa na makrominerály a mikrominerály (stopové prvky) podľa množstva, ktoré telo potrebuje. Makrominerály sú potrebné v rádoch desiatok alebo stoviek miligramov, zatiaľ čo mikrominerály len v nepatrných množstvách mikrogramov.

Minerálne látky pre nás nie sú priamym zdrojom energie, no významne sa podieľajú na jej výrobe. Pôsobia väčšinou ako kofaktory enzýmov, ktoré umožňujú a uľahčujú priebeh reakcií. Tvoria súčasť telesných štruktúr, ako sú zuby, kosti a spojivové tkanivá. Niektoré minerálne látky tvoria súčasť hormónov (napríklad jód sa nachádza v hormónoch štítnej žľazy). Tým, že prenášajú chemické a elektrické signály, sprostredkúvajú komunikáciu medzi bunkami, čím následne umožňujú správne fungovanie svalov a nervov. Hospodária s tekutinami, udržiavajú acidobázickú rovnováhu a stálosť vnútorného prostredia organizmu. Podporujú metabolické premeny a reakcie.

Makrominerály

Medzi makrominerály patria vápnik, fosfor, horčík, sodík, draslík, chlór a síra. Ich príjem meriame v miligramoch.

• Vápnik (Ca): Ľudské telo obsahuje približne jeden kilogram vápnika. Slúži na tvorbu kostí a zubov. Má dôležitú úlohu pri zrážanlivosti krvi, pri kontrakciách srdca svalov a pre nervový systém. Nachádza sa predovšetkým v mlieku, jogurte, syroch, listovej zelenine a v suchých strukovinách. Je nevyhnutný pre rast detí a ako prevencia pred osteoporózou.
• Fosfor (P): Ľudské telo obsahuje zhruba jeden kilogram fosforu, ktorý sa nachádza predovšetkým v kostiach. Je dôležitý pre bunky a pomáha zachovávať správnu rovnováhu kyselín a zásad v organizme. Nadbytočný príjem môže porušiť rovnováhu medzi vápnikom a fosforom v tele, následkom čoho dochádza k odmineralizovaniu kostí, teda k osteoporóze. Jedlá bohaté na fosfor sú mlieko, syry, mäso.
• Horčík (Mg): Spolu s vápnikom zabraňuje odmineralizovaniu kostí, zvyšuje odolnosť voči únave a je dôležitý pre zachovanie zdravého srdca, pričom znižuje závažnosť koronárnych ochorení. Pôsobí aj proti arytmiám. Zmierňuje depresiu a úzkosť. Je užitočný pre svaly, nervy a srdce. Jeho nedostatok spôsobuje arytmie, svalovú slabosť až paralýzu.
• Sodík (Na): Upravuje rovnováhu tekutín a je dôležitý pre správne fungovanie buniek. Plní podobnú funkciu ako draslík, ale na vonkajšej strane buniek. Jeho nedostatok spôsobuje svalové kŕče, mentálnu apatiu a nechutenstvo. Nadbytočný príjem soli môže naopak zvýšiť tlak a tým podporiť vznik kardiovaskulárnych ochorení, retenciu tekutín (edém) a obličkových kameňov.
• Draslík (K): Nachádza sa vo všetkých telesných tkanivách a je nevyhnutný pre normálnu funkciu tela. Spoločne so sodíkom sa podieľajú na udržaní optimálneho pomeru vody v bunkách a mimo nich.
• Chlór (Cl): Prispieva k správnemu tráveniu produkovaním kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku.
• Síra (S): V tele sa podieľa na mnohých procesoch.

Mikrominerály (stopové prvky)

Tieto prvky sa v organizme nachádzajú v nepatrných množstvách (pod 0,01 %), no ich prítomnosť je pre prežitie bunky absolútne kritická. Patria sem napríklad železo (Fe), zinok (Zn), meď (Cu), molybdén (Mo) či jód (I). Množstvo, ktoré človek denne potrebuje k udržiavaniu dobrého zdravia, je nepatrné, obvykle sa udáva v mikrogramoch.

• Železo (Fe): Je základným komponentom hemoglobínu obsiahnutého v červených krvinkách, ktoré slúžia na prenos kyslíka z pľúc do jednotlivých buniek organizmu. Táto minerálna látka chráni pred infekciami a podporuje hojenie. Jeho nedostatok spôsobuje anémiu. Lepšie sa vstrebáva, ak sa prijíma spolu s vitamínom C (napríklad po konzumácii šošovice by sa mal zjesť pomaranč alebo kivi). Ženy počas menštruácie strácajú veľa železa a majú sklon k chudokrvnosti. Železo sa nachádza v živočíšnej aj rastlinnej potrave - v zelenej listovej zelenine, strukovinách, obilninách, červenom mäse.
• Zinok (Zn): Je dôležitý pre rast, pre vývin plodu, plodnosť, zachováva zdravú pokožku, posilňuje imunitný systém a urýchľuje rekonvalescenciu, pomáha ničiť voľné radikály. Je obsiahnutý v mliečnych výrobkoch, mäse, strukovinách a celozrnných cereáliách. Pomáha s ochranou buniek pred oxidačným stresom, udržaním zdravej pokožky, nechtov, vlasov, kostí, normálnej hladiny testosterónu v krvi a taktiež prispieva k správnemu fungovaniu imunity. Okrem toho má vplyv aj na plodnosť a reprodukčné funkcie. Pomáha so správnym metabolizmom vitamínu A a udržaním dobrého zraku. Prvá známka nedostatku zinku je strata chuti a čuchu.
• Meď (Cu): Je dôležitá pre udržanie zdravých spojivových tkanív, vlasov, pigmentácie pokožky a fungovania imunity. Okrem toho pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom.
• Jód (I): Má vplyv na kognitívne funkcie, nervový systém a udržanie zdravej pokožky.
• Fluór (F): Existuje priama spojitosť medzi príjmom tohto prvku a kvalitou zubov aj ich skloviny.
• Chróm (Cr): Môže hrať úlohu v metabolizme sacharidov, lipidov aj proteínov, a to svojim potenciálnym vplyvom na pôsobenie inzulínu. Chróm však môže mať aj antioxidačné účinky. Nedostatok chrómu a vanádu sa prejaví ako neuhasiteľná chuť na sladké, pretože máte nízky obsah cukru v krvi. Ak trvá tento stav dlho, môže sa zmeniť na cukrovku. Problémy s cukrom sú vždy v spojení s nedostatkom chrómu a vanádu. Najlepší prírodný zdroj chrómu je banán.
• Kobalt (Co): Je súčasťou vitamínu B12 (kobalamínu).
• Selén (Se): Je silný antioxidant a tiež stopový prvok, bez ktorého sa náš organizmus nezaobíde. Prvotné známky nedostatku selénu sa prejavia ako tzv. starecké škvrny. Ak v tomto stave začnete užívať minerály obsahujúce selén, škvrny počas 4 až 6 mesiacov zmiznú. Uvedomte si, že nedostatok selénu poškodzuje vnútorné orgány, avšak pre oko je toto poškodenie samozrejme neviditeľné.
• Mangán (Mn): Pomáha s optimálnou látkovou premenou dôležitou pre tvorbu energie a udržaním zdravých kostí.
• Molybdén (Mo): Je štrukturálnou zložkou molybdopterínu, čo je kofaktor potrebný pre funkciu 4 enzýmov.
• Bór: Pri nedostatku bóru vaše telo stratí schopnosť udržať vápnik v kostiach a vaše kosti sa začnú odvápňovať. Bór tiež pomáha udržiavať správnu hladinu estrogénu u žien a testosterónu u mužov.
• Cín: Prvopočiatky nedostatku cínu sa prejavia u mužov ako čiastočná holohlavosť.

Zdroje minerálnych látok a ich vstrebávanie

Keďže telo si minerály nedokáže samo vytvoriť, je dôležité ich pravidelne prijímať zo stravy. Primárnym zdrojom minerálov sú pre nás tekutiny, rastlinná a živočíšna strava. V prípade rastlinných zdrojov zohráva významnú úlohu obsah živín v pôde, používanie poľnohospodárskych chemikálií, klimatické podmienky, šľachtenie a genetická modifikácia. Človek získava minerály aj z minerálnych vôd.

Zložitý prechod tráviacim traktom

Mechanické trávenie začína už v ústnej dutine prežúvaním a premiešavaním sústa so slinami, ktoré potravu enzymaticky štiepia. Správne prežúvanie a slinenie potravy je preto prvým krokom na podporu trávenia. Natrávené sústo sa potom transportuje do žalúdka, kde sa vylučuje silná kyselina chlorovodíková. Tá pomáha rozkladať potravu, má baktericídne účinky, čím poskytuje ochranu pred možnou infekciou z prijatej potravy, a je nevyhnutná na vstrebávanie niektorých prvkov, ako sú vápnik, železo a vitamíny B9 a B12. Zo žalúdka prechádza natrávená potrava do tenkého čreva, kde sa mieša so žlčou a množstvom enzýmov prúdiacich zo slinivky brušnej. Väčšina minerálnych látok sa vstrebáva do krvi v hornej časti tenkého čreva, odkiaľ prechádzajú do pečene a potom sa rozvádzajú do celého tela. Naše črevo sa preto skladá z veľkého počtu záhybov a výbežkov (klky a mikroklky), ktoré výrazne zväčšujú vstrebávaciu plochu. Ak je črevná sliznica narušená alebo zapálená, táto absorpčná plocha sa zmenšuje a okrem toho sa do tela spolu so živinami dostáva aj mnoho toxických látok.

Interakcie s inými látkami v potrave

Každá potravina obsahuje zloženie rôznych látok, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Niektoré podporujú vstrebávanie iných prvkov, iné zas pôsobia ako inhibítory.

Antinutričné látky

Antinutričné látky, alebo inhibičné faktory, sú väčšinou súčasťou obranného mechanizmu rastlín, napríklad proti vtáctvu, hmyzu či plesniam.

• Kyselina fytová (fytáty): Nachádzajú sa v obilninách a strukovinách a sťažujú vstrebávanie vápnika, železa, horčíka, zinku, fosforu a medi tým, že vytvárajú pevné zlúčeniny, ktoré sa ťažko rozkladajú. To bráni následnému vstrebávaniu týchto minerálov.
• Triesloviny: Sú sekundárne metabolity, ktoré rastliny vytvárajú ako ochranu proti škodcom alebo hubám. Ľudský organizmus môže využívať ich antioxidačný, protizápalový a antiseptický účinok. Na druhej strane ich nadmerné množstvo v strave môže nepriaznivo ovplyvniť dostupnosť minerálnych látok, pretože spolu vytvárajú nerozpustné zlúčeniny.
• Vláknina: Má schopnosť na seba viazať škodlivé látky a odvádzať ich z tela von. Podobne ale môže pôsobiť aj na potrebné minerálne látky.
• Fosforečnany (fosfáty): Fosfor je spolu s vápnikom dôležitý pre zdravie kostí a zubov; na druhej strane nadbytok fosforu negatívne ovplyvňuje vstrebávanie vápnika. Nezdravá západoeurópska strava obsahuje veľké množstvo fosfátov, ktoré sa vo veľkej miere používajú ako kypriace a emulgačné prísady v spracovaných potravinách. Nachádzajú sa napríklad v mäse, údeninách, syroch, cukrovinkách, pekárenských výrobkoch a kolových nápojoch. V zozname zložiek nesú označenia E 338, E 339-343 a E 450-452.

Súperenie minerálov o vstrebávanie

Niektoré minerály využívajú na vstup do bunky rovnaké kanály. Pri vysokej dávke jedného z prvkov môžu súperiť o miesto, vytláčať sa navzájom a ovplyvňovať vstrebávanie. Napríklad dlhodobý vyšší príjem zinku môže spôsobiť nedostatok medi v tele. Preto sa zinok často dopĺňa v kombinácii s meďou, aby sa udržala ich rovnováha v tele. Ďalším príkladom je kombinácia horčíka a vápnika, ktoré sa často užívajú spoločne vo forme doplnkov, pretože oba prvky spoločne regulujú nervové impulzy a svalové kontrakcie.

Forma minerálnej látky a čas užívania doplnkov

Výber správnej formy minerálnych látok je zásadný pre jeho optimálnu absorpciu. Minerálne látky v anorganickej forme sú minimálne absorbovateľné. Vznikajú spojením kovu s inou chemickou skupinou, ako sú chloridy, sírany, uhličitany, hydroxidy a oxidy. Bohužiaľ, v doplnkoch stravy sa vo veľkej miere používajú kvôli ich nízkej cene. Naopak, organické soli v tzv. chelátovej forme sa považujú za najlepšie vstrebateľné. Slovo "chelát" je odvodené z gréckeho "chele", teda "pazúr, svorka", a označuje tak spôsob, akým sú ióny kovov viazané na iné organické alebo syntetické zlúčeniny a chránené počas prechodu tráviacim traktom. Bežne používanými chelátotvornými látkami sú aminokyseliny, ktoré vytvárajú štruktúru aminokyselina-minerál-aminokyselina. Najčastejšie používané organické formy minerálov sú glukonát, laktát, citrát, fumarát a bisglycinát. Napríklad horčík vo forme bisglycinátu horčíka sa oveľa lepšie vstrebáva ako horčík vo forme oxidu horčíka.

Minerálne látky vo forme doplnku stravy sa odporúča užívať na lačný žalúdok. Nemusí to nevyhnutne znamenať hneď po prebudení, ale je dôležité dodržať odstup aspoň pol hodiny pred jedlom a minimálne 2 hodiny po jedle. Najvhodnejšie je doplnky zapiť čistou filtrovanou vodou. Existujú aj špecifické zloženia doplnkov stravy, ktoré sú navrhnuté tak, aby iné látky, ako napríklad káva, mlieko alebo fytáty, neovplyvňovali vstrebávanie doplnených minerálov.

Nedostatok a nadbytok minerálnych látok

Aj malý nedostatok minerálov môže ohroziť zdravie. Minimálne množstvo sa zvykne označovať ako odporúčaná denná dávka. Táto hodnota však platí iba pre zdravého človeka, ktorý sa pestro stravuje a prijíma dostatok tekutín. Naopak, optimálne množstvo sa stanovuje individuálne, čo závisí od špecifických potrieb človeka, jeho zdravotného stavu a anamnézy. Príznaky nedostatku alebo nadbytku sa líšia v závislosti od konkrétnej minerálnej látky.

Konzumácia anorganických minerálov má okrem nízkej vstrebateľnosti aj iný, vážnejší problém. Ľudský organizmus ich nedokáže spracovať! Nie je na to prispôsobený. Našťastie pre nás ich väčšinu vylúčime v moči, stolici a potnými žľazami. Zbytok, ktorý v nás ostáva nám bohužiaľ zanáša organizmus. V princípe sa nám usadzuje v celom tele, dokonca aj v mozgu, kde sa podľa všetkého podieľa na vzniku takých ochorení ako je napríklad Alzheimerova choroba. Anorganické chemické látky, ako napr. chlór, kamenec a fluorid sodný, nemôžu byť spracované živými telesnými tkanivami. „Chemické biolaboratórium“ nášho tela sa skladá z organických látok, ktoré musia pochádzať zo živej hmoty alebo z hmoty, ktorá raz žila. Ak jeme jablko alebo iné ovocie či zeleninu, je to živá hmota. Len živé rastliny sú schopné prijímať z pôdy anorganické látky.

Ako zvýšiť dostupnosť minerálnych látok?

• Pestrá strava: Prijímanie minerálov z pestrej stravy je, prirodzene, najlepšia cesta, ako dosiahnuť optimálne množstvo v organizme.
• Správna úprava potravín: Správne varenie môže znížiť množstvo antinutričných látok v potravinách, a tým zvýšiť vstrebávanie minerálov.
• Výber kvalitných doplnkov stravy: V prípade, že užívate doplnky stravy, vyberajte si ich pozorne a každú zmenu konzultujte s odborníkom (dobrí sú aj lekárnici).

tags: #anorganicke #latky #v #ludskom #organizme #pomocka