Invalidný dôchodca a ročné zúčtovanie dane: Všetko, čo potrebujete vedieť o daňovom priznaní

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD) sú dôležitým nástrojom na zníženie daňovej povinnosti fyzických osôb na Slovensku. Napriek tomu, že k iným zmenám týkajúcim sa NČZD a ich uplatňovania v poslednom období nedošlo, je to stále aktuálna téma a daňovníci (i mzdové účtovníčky) často musia pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie uvažovať, či v konkrétnej životnej situácii daňovníka mu vzniká nárok na tieto zvýhodnenia.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane pre invalidných dôchodcov, ako aj pre poberateľov iných typov dôchodkov, s dôrazom na ročné zúčtovanie dane a podanie daňového priznania. Zameriava sa na špecifické situácie, ako je spätne priznaný dôchodok, zmeny v zdravotnom stave a vplyv na možnosť uplatnenia NČZD. Venuje sa aj nezdaniteľným častiam na manželku/manžela a príspevkom na doplnkové dôchodkové sporenie.

Daňová povinnosť a typy daňových priznaní pre dôchodcov

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené. Poberatelia zákonom vymedzených dôchodkov môžu využiť možnosť podať daňové priznanie aj dobrovoľne, ak im nevyplýva povinnosť ho podať, a to za účelom vrátenia zrazeného preddavku na daň.

Typy daňových priznaní:

• Daňové priznanie typu A: Podáva dôchodca, ak dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce.
• Daňové priznanie typu B: Podáva dôchodca, ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu.

Kedy je podanie daňového priznania výhodné pre dôchodcu?

Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2023 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak je menší ako 5 eur, nárok na jeho vrátenie nevzniká.

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €).

Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Teda výsledná daň v daňovom priznaní je nula.

Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a ZDP je možný len pri podaní daňového priznania.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD)

Suma základu dane daňovníka, ktorý poberá príjem zo závislej činnosti (brutto zdaniteľné príjmy mínus poistné), sa môže znížiť o tzv. nezdaniteľnú časť na daňovníka (§ 11 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.

Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení n. p. alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Nezdaniteľnú časť na daňovníka je za rok 2025 v sume 5 753,79 € (21-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2025). Ak základ dane daňovníka sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2025, môže si daňovník uplatniť NČZD v plnej výške. Ak je základ dane vyšší, NČZD sa kráti.

Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. V prípade úmrtia dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) v DP podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočíta od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci zdaňovacieho obdobia daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Kto nemá nárok na NČZD na daňovníka?

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá daňovník, ktorý je k 1. 1. 2025 poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6 ZDP) alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2025 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako suma NČZD.

Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.

Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov nemožno znížiť o NČZD.

Ročné zúčtovanie a dodatočné daňové priznanie

Poberateľ invalidného dôchodku, držiteľ ŤZP, bol na dohodu zamestnaný v roku 2010. Zamestnávateľ mu zrážal a odvádzal preddavok na daň bez mesačného uplatnenia NČZD. Podal žiadosť na RZ a predložil doklad - Rozhodnutie SP - o tom, že invalidný dôchodok pre daný rok sa zvyšuje. Požiadal o uplatnenie NČZD. Zamestnávateľ mu urobil RZ a vrátil preplatok cca 600 EUR. Taká istá situácia sa opakovala v roku 2011, 2012.

Začiatkom roka 2012 invalidný dôchodca požiadal SP o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. V marci 2012 obdržal rozhodnutie SP, v ktorom sa uvádza: „Podľa § 263, odst.10....od 30.07.2009 vyplácame starobný dôchodok vo výške ....x,y a súčasne od 04.05.2012 odnímame invalidný dôchodok. Zdravotný stav invalidného dôchodcu sa nezlepšil a naďalej je invalid.“

V súlade s § 11 ods. 6 ZDP sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. V danom prípade daňovník, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, mal do marca 2012 nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ZDP.

Keďže v marci 2012 mu bolo oznámené, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30. 7. 2009, daňovník mal podať dodatočné daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 11 ZDP za roky 2010 a 2011, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ods. 2 ZDP).

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Invalidný dôchodca a nárok na NČZD

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dochádza k zániku nároku na výplatu invalidného dôchodku. Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1. príslušného roka.

Príklad: Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, prišla by o nárok na NČZD na daňovníka za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020. Tým si zabezpečila nárok na NČZD na daňovníka za rok 2019.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) si môže daňovník uplatniť, ak spĺňa tieto podmienky:

• je zdaniteľným príjmom daňovníka základ dane (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP)
• manželka (manžel) žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti
• nemá vlastný príjem, resp. vlastný príjem manželky (manžela) nepresiahol sumu 4 511,43 € (za rok 2021)
• manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
  • starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.)
  • v príslušnom zdaňovacom období manžel/manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
  • manžel/manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z.
  • sa manžel/manželka považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z.
  • sa manžel/manželka považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane oslobodený (napr. materské, nemocenské a pod.), znížený o povinné odvody z tohto príjmu. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezapočítava len zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendiá pri sústavnej príprave na budúce povolanie a štátne sociálne dávky (napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok).

Príklad: Manželka zamestnanca poberá invalidný dôchodok - má invaliditu 40-70 % a pol roka bola PN. Nakoľko manželka spĺňa podmienku, že je občanom so zdravotným postihnutím, je možné uplatniť NČZD na manželku.

Príklad: Zamestnanec je rozvedený a žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je celý rok 2025 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnanec si nemôže uplatniť NČZD na družku, keďže NČZD je možné uplatniť len na manželku/manžela.

Výška týchto dvoch NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima:

Daňovú úľavu na manžela/manželku si zamestnanec môže uplatniť vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli k 1. dňu kalendárneho mesiaca splnené podmienky nároku na túto úľavu.

Vlastným príjmom manžela/manželky je príjem vyplatený od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025 bez ohľadu na to, za aké obdobie patril. Napríklad materské, nemocenské, invalidný dôchodok za december 2024, vyplatený v januári 2025, sa započítava do vlastného príjmu za rok 2025. Opačne, tieto dávky za december 2025, vyplatené v januári 2026, sa do vlastného príjmu za rok 2025 nezapočítavajú.

Nezdaniteľná časť na doplnkové dôchodkové sporenie

Suma základu dane daňovníka sa môže znížiť aj o preukázateľne zaplatené príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Príklad: Zamestnanec má podpísanú zmluvu s DDS po roku 2013, pričom mesačne boli príspevky zrážané a odvádzané do DDS priamo z výplaty. Program automaticky uplatní NČZD na zaplatené príspevky na DDS (v RZD riadok 04c) v prípade, že má zamestnanec v Personalistike na karte Zrážky v zrážke doplnkové dôchodkové sporenie zaškrtnuté.

Príklad: Zamestnanec si platí príspevky na DDS sám. V tomto prípade si musí NČZD uplatniť v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní, ak spĺňa podmienky.

Lehoty a povinnosti

Zamestnanec je povinný predložiť všetky príslušné doklady spolu so žiadosťou do 16. 2. 2026 (zákonná lehota do 15. 2. 2026 pripadla na nedeľu, preto sa lehota posúva na najbližší pracovný deň). Ak zamestnanec túto povinnosť splní, zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie najneskôr do 31. 3. 2026. Lehota na vyrovnanie nedoplatku je najneskôr do konca roka 2026. Ak chce zamestnanec darovať časť svojej dane podľa § 50 a § 50aa ZDP, nedoplatok sa musí zraziť aj v sume nižšej ako 5 €, a to najneskôr do 30. 4. 2026.

tags: #invalidny #dochodca #a #rzd