Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý je upravený zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu, použitie a zdaňovanie sociálneho fondu v slovenskej legislatíve, s dôrazom na jeho aplikáciu v rôznych typoch organizácií.
Úvod do sociálneho fondu
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Je to jeden z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba, člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.
Povinnosť tvoriť sociálny fond nemá napríklad zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby iba na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj keď ide o pracovnoprávny vzťah (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce). Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre spoločníkov s.r.o., ktorí nevykonávajú funkciu konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne a nemajú iných zamestnancov.
Povinnosť tvoriť sociálny fond upravujú aj niektoré osobitné zákony, napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov sa starosta obce, resp. primátor mesta na účely tvorby a použitia sociálneho fondu považuje za zamestnanca obce, resp. mesta v pracovnom pomere. Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb.
Tvorba sociálneho fondu
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac (tzv. základ na určenie mesačného prídelu do fondu). Tvorba sociálneho fondu je upravená najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. Pri tvorbe sociálneho fondu rozlišujeme možnosti jeho tvorby podľa druhu činnosti zamestnávateľa.
Povinný prídel do sociálneho fondu
- U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku: je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.
- U zamestnávateľa, ktorého činnosť nie je zameraná na dosahovanie zisku: sa sociálny fond povinne tvorí vo výške 0,6 % zo základu.
- Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni: môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ splní tieto podmienky, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ide o možnosť, nie povinnosť zvýšenia povinného prídelu. Preverovanie podmienok (dosiahnutie zisku a splnenie daňových, odvodových povinností) sa vykonáva najneskôr do 31. marca.
Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní neplatná, pretože je v rozpore so zákonom o SF.
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu
- Ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde.
- Alebo, ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o SF, t.j. dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. Na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnávateľ povinne prispieva zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
- Ďalšie zdroje fondu, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
- Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Príklad: Ak priemerná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).
Použitie možnosti ďalšieho prídelu do fondu vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve a možnosti poskytnúť príspevok na dopravu zamestnancov nie je možné ich kombinovať.
Spôsob vedenia a prevod prostriedkov sociálneho fondu
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Zamestnávateľ má povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ani školy by teda nemali prevádzať tvorbu sociálneho fondu na depozitný účet, ale priamo na účet sociálneho fondu.
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy (platu). Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.
Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom, výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve.
Školy a školské zariadenia používajú sociálny fond na realizáciu svojej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o svojich zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť výlučne na účely taxatívne vymedzené v § 7 ods. 1 zákona:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. Zákonník práce)
- dopravu do zamestnania a späť (ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond)
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadelných predstaveniach, koncertoch, športových zápasoch, zakúpenie vstupeniek na kultúrne programy a športové podujatia, zakúpenie permanentiek na vstup do športových zariadení ako plavárne, fitnes, športové centra a pod.)
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevky na úhradu rekreačných poukazov, rehabilitačných a rekondičných pobytov, masáže alebo priamo poskytnuté rehabilitačné alebo rekondičné pobyty, služby kúpeľných a liečebných zariadení, masérske služby a pod.)
- zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne lekárske prehliadky, očkovanie, príspevky na dentálnu hygienu)
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri živelných pohromách, úmrtí v rodine alebo iných ťažkých životných situáciách, poskytnutie sociálnej výpomoci zamestnancovi pri úmrtí blízkej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti, ak je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu)
- doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
- ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Adresáti príspevkov zo sociálneho fondu
Adresátmi príspevkov zo sociálneho fondu v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise sú:
- zamestnanci a ich rodinní príslušníci, pričom za rodinného príslušníka sa považuje manžel/manželka zamestnanca a nezaopatrené deti podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
- starobní, predčasní starobní, invalidní dôchodcovia, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do týchto dôchodkov.
Žiadne ďalšie osoby nemajú nárok na príspevok zo sociálneho fondu a ani v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise nie je možné dohodnúť širší okruh oprávnených osôb (takéto dojednanie v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by bolo v rozpore so zákonnou úpravou).
Upozornenie: Príspevok preto nie je možné poskytovať ani osobám vykonávajúcim práce pre zamestnávateľa na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Pri poskytnutí príspevkov zo sociálneho fondu musí ísť vždy o adresnosť jeho použitia na zamestnanca alebo inú oprávnenú osobu. Vyplýva to zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., v zmysle ktorého plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu v peňažnej forme, ako aj hodnota nepeňažného plnenia (s výnimkou v tomto zákone taxatívne vymenovaných plnení od dane oslobodených) sa podľa citovaného zákona považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov.
Príspevky zo sociálneho fondu musia byť poskytované v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov. Zásady poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu musia byť dohodnuté alebo určené nediskriminačne.
Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu
Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na to, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).
- Finančný príspevok na stravovanie: Finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nie je výškou limitovaný a nezdaňuje sa.
- Rekreácia zamestnancov: Príspevok na rekreáciu je oslobodený od dane v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
- Sociálna výpomoc: Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, je oslobodená od dane do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu a odvodom
Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
- Vianočné posedenie pre dôchodcov: Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi (dôchodcovi) sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
- Poukážky na nákup lístkov do divadla: Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec budú platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
- Hodinky pre bývalých zamestnancov: Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne.
Novinky od 1. januára 2025
Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa prvej vety.
Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov. Podmienky zostali nezmenené.
Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond
Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv. vnútorný predpis. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
V zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a kolektívne pracovnoprávne vzťahy rieši 10. časť Zákonníka práce. V zmysle § 229 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.
Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú možnosť kolektívne vyjednávať, platí od 1. januára 2023 suma príspevku na rekreáciu 275 eur za rok.