Situácia, keď zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi, že sa stal poberateľom dôchodku, môže mať pre obe strany rôzne právne a finančné dôsledky. Táto neoznámená skutočnosť ovplyvňuje predovšetkým výpočet a zrážky preddavkov na daň, sociálneho a zdravotného poistenia, a tiež súvisiace povinnosti zamestnávateľa voči príslušným inštitúciám.
Oznamovacia povinnosť zamestnanca a dôsledky jej zanedbania
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne. Ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi.
Okrem toho je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov. Medzi tieto údaje patrí aj priznanie starobného dôchodku, ktoré má vplyv na výpočet poistného a preddavkov na daň.
Ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi uvedenú skutočnosť včas, zamestnávateľ je oprávnený dodatočne zraziť daň, resp. preddavky na daň.
Dodatočné zrážky a opravné výkazy
Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň, ktorý mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ho dodatočne zraziť najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom k nezrazeniu preddavku na daň došlo. V prípade, že zamestnávateľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (§ 69 zákona 563/2009 Z.z.), t.j. do piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k jej nesprávnemu zrazeniu.
Napríklad, ak daňovník - zamestnanec bol poberateľom starobného dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka 2021, tak zamestnávateľ mu zrazí daň do konca roka 2026. V prípade, že zamestnávateľ - platiteľ dane nezrazil zamestnancovi preddavok na daň v správnej výške, tak zvýšenie preddavku na daň vyberie v nasledujúcich mesiacoch, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom malo byť zrazenie vykonané. Údaje sa uvádzajú do tlačív Prehľadov za mesiac, v ktorých sa preddavky zrazia a odvedú do štátneho rozpočtu.
Oprava základu dane a poistného
Opravu základu dane (podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov) vykoná zamestnávateľ v mesiaci, v ktorom vykonal opravy výkazov a príslušných predpisov poistného za mesiace, a v ktorom vrátil poistné zamestnancovi - dôchodcovi. Uvedený rozdiel zahrnie do prehľadu za tento mesiac (do riadku 0 spolu s príjmom zamestnanca). Ak zamestnávateľ v tomto mesiaci nevykonal opravu základu dane ani preddavku na daň, tak opravu základu dane a dane vykoná najneskôr podľa § 40 zákona, a to najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom došlo k nesprávnemu zrazeniu.
V praxi sa stalo, že v máji 2022 boli podávané opravné výkazy do Sociálnej poisťovne za zamestnanca, ktorý mal spätne k začiatku roka priznaný dôchodok. Opravné Prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň však neboli podávané. Zamestnancovi bol spätne priznaný starobný dôchodok a zamestnanec sa stal poberateľom starobného dôchodku od 1.4.2024. Túto skutočnosť sa zamestnávateľ dozvedel až po ohlásení zo Sociálnej poisťovne v júni 2024. Následne boli zaslané opravné výkazy do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi aj zamestnancovi bolo vrátené neoprávnene zaplatené poistné.
Tabuľka: Prehľad lehôt pre dodatočné zrážky a opravy
| Druh zrážky/opravy | Lehota pre zamestnávateľa | Zákonné ustanovenie |
|---|---|---|
| Dodatočné zrazenie preddavku na daň (nižšia daň) | Najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom k nezrazeniu došlo | |
| Dodatočné zrazenie dane (zavinením zamestnanca) | Do piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k nesprávnemu zrazeniu | § 69 zákona 563/2009 Z.z. |
| Zvýšenie preddavku na daň (nesprávna výška) | V nasledujúcich mesiacoch, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka | |
| Oprava základu dane (podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov) | V mesiaci, v ktorom boli vykonané opravy výkazov a vrátené poistné; najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka | § 40 zákona (o dani z príjmov) |
Ukončenie pracovného pomeru s dôchodcom
Novela Zákonníka práce priniesla okrem zmien účinných od 1.3.2021 týkajúcich sa finančného príspevku na stravovanie, telepráce a domáckej práce a brigádovania osôb starších ako 15 rokov aj ďalšiu výraznú zmenu, ktorá vchádza do účinnosti od 1.1.2022. Touto zmenou je možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom nad 65 rokov a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok.
Od 1.1.2022 pribudne v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR
V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.
Nárok na odstupné a odchodné
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak jeho pracovný pomer trval menej ako jeden rok. Ak trval aspoň jeden rok a menej ako dva roky, patrí mu odstupné najmenej v sume jeho dvoch priemerných mesačných zárobkov, atď.
Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%). Prvé skončenie pracovného pomeru znamená, že ide o prvý odchod zo zamestnania po priznaní nároku na dôchodok. Takže ak zamestnanec požiadal o dôchodok a rozhodol sa skončiť aktuálne zamestnanie, patrí mu aj odchodné. Pokiaľ by mal následne uzatvorený ďalší pracovný pomer (už popri poberaní dôchodku) a skončil ho, nárok na odchodné mu nevzniká. Išlo by o druhé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok.
Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, nemôže si ho uplatniť u viacerých zamestnávateľov. V prípade, že zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, zamestnávateľ nie je povinný mu odchodné vyplatiť. Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Spôsoby ukončenia pracovného pomeru
Pracovný pomer je možné skončiť niekoľkými spôsobmi:
- odstúpenie od pracovnej zmluvy
- uplynutím dohodnutej doby
- dohodou
- okamžitým skončením
- skončením v skúšobnej dobe
- výpoveďou
Kým dohoda predstavuje obojstranne odsúhlasený krok, výpoveď je jednostranným oznámením, rozhodnutím o tom, že jedna strana už v pracovnom pomere pokračovať nechce. Výpoveď môže takisto podať zamestnanec aj zamestnávateľ. Ideálnym výsledkom je taká dohoda, ktorá je výhodná pre obe strany, nemalo by teda dôjsť na jednostranný nátlak či už z vašej strany, alebo zo strany vášho zamestnávateľa.
Ak nesúhlasíte s podmienkami ukončenia alebo sa vám zdajú nevýhodné, nebojte sa na dohodu nepristúpiť. Môžete diskutovať o výške mimoriadnej finančnej kompenzácie či odmeny, ktorá nespadá pod zákonom presne vymedzené odstupné podľa § 76 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ nebude mať dôvod na výpoveď, bude Vás nútiť podpísať dohodu, tak ho skúste presvedčiť nech Vám dá aspoň štvormesačné odstupné, čo by sa uviedlo v dohode. Zároveň, máte nárok na odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ste sa počas trvania pracovného pomeru stala starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom. Odstupné podľa Zákonníka práce patrí iba pri určitých dôvodoch ukončenia z iniciatívy zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ nie je ochotný diskutovať a hľadať kompromisy, a zároveň navrhnutá dohoda obsahuje podmienky, ktoré akceptovať nemôžete, v takom prípade návrh dohody nepodpisujte, zamestnávateľ vás k tomu nemôže prinútiť.
Povinnosti zamestnávateľa voči úradom po skončení pracovného pomeru
Po skončení pracovného pomeru alebo dohody má zamestnávateľ povinnosti aj voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.
Povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 8 dní od skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Urobí tak cez formulár „Registračný list fyzickej osoby“ na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. Alebo do ôsmich dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, alebo odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie. Evidenciu elektronicky odošle cez portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne na formulári „Evidenčný list dôchodkového poistenia“.
Povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Zamestnávateľ má povinnosť ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Táto povinnosť platí v prípade zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorý vykonával závislú prácu každý pracovný deň. Pre zamestnanca, ktorý pracoval na základe dohody s pravidelným mesačným príjmom, ale nevykonával závislú prácu každý deň, je zamestnávateľ povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Pokiaľ ide o zamestnanca s nepravidelným príjmom, zamestnávateľ je povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi vyplatený príjem. Vo všetkých vyššie spomenutých prípadoch zamestnávateľ ohlási zmenu platiteľa poistného cez tlačivo „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“.
Oznamovacia povinnosť sa netýka zamestnávateľa pri skončení dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľ starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového dôchodku (ak dovŕšil dôchodkový vek). Títo poistenci nie sú podľa zákona č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení považovaní za zamestnancov, takže zamestnávateľ ich do príslušnej zdravotnej poisťovne pri vzniku dohody neprihlasuje a následne pri skončení dohody ich zo zdravotnej poisťovne ani neodhlasuje.
Povinnosti voči daňovému úradu
V prípade skončenia pracovného pomeru alebo dohody posledného zamestnanca, je zamestnávateľ povinný oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade, že už nebude zamestnávať žiadneho zamestnanca. Cez portál Finančnej správy vyplní a odošle elektronický formulár „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia“ najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto zmena nastala. Ak však zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru alebo dohody s daným zamestnancom ešte zamestnáva nejakých zamestnancov, nie je povinný daňovému úradu nič oznamovať. V období, v ktorom nezamestnáva žiadnych zamestnancov (a registráciu nezrušil) alebo zamestnáva zamestnancov, ale im v danom mesiaci nevyplatil príjmy zo závislej činnosti, nie je podľa § 39, ods. 12 zákona o dani z príjmov povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti.
tags: #zamestnanec #neoznamil #ze #je #dochodca