Komplexný sprievodca hmotnou núdzou a právnym postavením druha a družky na Slovensku

Hmotná núdza je pre mnohých občanov Slovenskej republiky realitou, kedy príjem domácnosti nedosahuje úroveň životného minima. V takýchto prípadoch je štát pripravený poskytnúť pomocnú ruku prostredníctvom príspevku v hmotnej núdzi. Tento príspevok, spolu s ďalšími formami podpory, má za cieľ zabezpečiť základné životné podmienky a umožniť občanom preklenúť ťažké obdobie.

Zároveň sa pozrieme na právne postavenie partnerov žijúcich v neformálnom zväzku, teda ako druh a družka, ktoré na Slovensku nie je oficiálne upravené, čo môže mať významné dôsledky v oblasti majetku, dedenia a sociálneho zabezpečenia.

Definícia a právny rámec hmotnej núdze

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. Základné životné podmienky, ktoré má tento príspevok zabezpečiť, zahŕňajú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.

Subjekty poskytujúce pomoc v hmotnej núdzi

• Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytujú pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Financovanie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu.
• Obecné a mestské úrady: Poskytujú jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ktorá je financovaná z rozpočtu miest a obcí.

Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.

Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima.

Členovia domácnosti

Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Patria sem:

• Manžel a manželka.
• Rodičia a ich nezaopatrené deti žijúce v spoločnej domácnosti.

Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne.

Nezaopatrené deti

Nezaopatrené deti sú:

• Deti do skončenia povinnej školskej dochádzky (najdlhšie do 16 rokov).
• Deti do 25 rokov, ak študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz.
• Deti do 25 rokov, ktoré už neštudujú, ale nemajú žiadny príjem, alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
• Deti nad 25 rokov žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.

Ak je dieťa zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a u jedného z rodičov strávi menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom toto dieťa sa považuje v danom mesiaci za člena domácnosti toho z rodičov, u ktorého sa nachádza viac dní. Ak je dieťa u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom sa posudzuje toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.

Životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý poskytuje Štatistický úrad SR. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm:

• 284,13 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 198,22 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 129,74 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Výpočet súm životného minima v modelových situáciách

Tieto sumy sa používajú na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok.

Posudzovanie príjmu a majetku

Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Od 1. septembra 2025 sa plánujú zmeny v posudzovaní príjmu s cieľom motivovať zamestnanosť. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa bude uplatňovať počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi.

Posudzovanie majetku

Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho majetku. To znamená, že sa posudzuje, či môžu svoj majetok predať alebo prenajať a tým si zvýšiť príjem.

Majetok, ktorý sa neberie do úvahy

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu. Za majetok sa nepovažuje:

• Motorové vozidlo využívané na prepravu člena domácnosti s parkovacím preukazom z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

Uplatnenie nárokov

Pre posúdenie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, napríklad nároku na výživné, náhradné výživné, rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo forme:

• Dávky v hmotnej núdzi
• Príspevkov k dávke:
  • Ochranný príspevok
  • Aktivačný príspevok
  • Príspevok na bývanie
  • Príspevok na nezaopatrené dieťa
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Suma pomoci sa určí spočítaním výšky dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok, a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka. Vypočítaná suma pomoci v hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na celé euro. Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od zloženia domácnosti. Od januára 2026 sa zvýšila:

• 89,70 € mesačne - jednotlivec
• 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
• 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
• 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
• 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
• 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi

Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 € za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý:

• Bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo nie je uchádzačom o zamestnanie a u ktorého sa zistila nespolupráca (napr. odmietnutie ponuky zamestnania bez vážnych dôvodov).
• Opakovane skončil vhodné zamestnanie sprostredkované úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
• Nedodržal liečebný režim.
• Nesplnil povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní.

Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Poskytuje sa v sume 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• Dosiahol dôchodkový vek alebo je poberateľom predčasného starobného dôchodku.
• Je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
• Je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
• Je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku.
• Sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie (stupeň odkázanosti IV alebo V).
• Sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
• Má nepriaznivý zdravotný stav a je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
• Je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu v zariadení.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá dlhšie ako 3 mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká. Ak však lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať aj naďalej, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov, ktoré zvyšujú možnosti uplatnenia na trhu práce. Od 01.09.2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi:

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy.
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, externe študuje na strednej alebo vysokej škole, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch v rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Menšie služby slúžia na zlepšenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych podmienok obce, životného prostredia a pod. Vykonávajú sa na základe dohody, ktorú osoba uzatvorí s obcou alebo samosprávnym krajom. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok sa poskytuje vo výške 25,10 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin.

Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Škola je povinná oznámiť zanedbávanie plnenia školskej dochádzky obci, kde má dieťa trvalý pobyt.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu, nájomcom bytu, rodinného domu alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku, alebo v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti.

Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:

• 100,60 € mesačne - domácnosť s jedným členom
• 170,80 € mesačne - domácnosť s dvomi členmi
• 216,70 € mesačne - domácnosť s tromi členmi
• 262,70 € mesačne - domácnosť so štyrmi členmi
• 308,40 € mesačne - domácnosť s viac ako štyrmi členmi

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete vytlačiť.

Odporúčame, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť. Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mesačne pozadu, za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak zákon neustanovuje inak. Nevypláca sa do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Právne postavenie druha a družky na Slovensku

Život v partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva, teda ako druh a družka, je na Slovensku bežný. Mnohé páry sa rozhodnú pre túto formu spolužitia z rôznych dôvodov. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že slovenský právny systém nepriznáva tomuto vzťahu rovnaké práva a povinnosti ako manželstvu. Napriek tomu, právny poriadok v určitých prípadoch spája právne následky s faktickým spolužitím viacerých osôb v spoločnej domácnosti. Tieto prípady sú však obmedzené a týkajú sa najmä oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých majetkových otázok.

Chýbajúca právna relevancia vzťahu druh a družka

Vzťah druha a družky nemá v slovenskom práve právnu relevanciu. To znamená, že neexistuje žiadny "oficiálny papier" alebo registrácia, ktorou by sa tento vzťah dal právne potvrdiť. Na rozdiel od inštitútu manželstva, spolužitie druha a družky nie je špeciálne upravené žiadnym zákonom. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti.

Bydlisko a trvalý pobyt

Zákon nevyžaduje, aby mali druh a družka rovnaký trvalý pobyt. Trvalý pobyt je administratívny údaj, ktorý slúži na evidenciu obyvateľstva a nemá priamy vplyv na právne vzťahy medzi partnermi. V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne).

Problém môže nastať v prenajatom byte, kde sa trvalý pobyt nedá zaregistrovať. Ak by druh a družka žili v prenajatom byte, v prípade úmrtia prechádza nájom bytu na žijúceho druha alebo družku len v prípade, ak tam žil aspoň 3 roky pred smrťou, nemá vlastný byt a staral/a sa o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu, alebo na neho bol/a odkázaný/á výživou. Uvedený prechod nájmu bytu upravuje § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by však družka (druh) so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu nedôjde a byt musí vypratať.

Majetkové pomery a dedenie

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Druh a družka však sami nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak by chceli, aby niektoré konkrétne veci (napríklad nehnuteľnosti) boli spoločné, teda aby boli vlastníkmi obidvaja partneri po polovici, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obidvaja partneri.

Pokiaľ by druh (družka) nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera, prípadne by vôbec nespísal závet (testament), nastupuje tzv. dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel. Druh/družka nie je v žiadnej skupine automaticky zahrnutý, pokiaľ nie sú splnené špecifické podmienky. V druhej dedičskej skupine môže dediť aj osoba, ktorá žila so zomrelým najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola na zomrelého odkázaná výživou. Ak by ste chceli, aby Váš partner dedil, je najistejšie spísať závet, v ktorom ho určíte za dediča. Závet odporúčam spísať u notára, a bude tak registrovaný centrálnom registri závetov.

Pri doplnkovom dôchodkovom sporení (DDS) alebo investičných fondoch je možné v niektorých prípadoch určiť oprávnenú osobu pre prípad smrti, čo je samostatný inštitút mimo dedičského konania. Odporúčam preveriť u konkrétnej inštitúcie, či je možné určiť partnera ako oprávnenú osobu.

Výživné a sociálne dávky

Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť. Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Ak partner neprispieva na dieťa, môžete podať návrh na súd na určenie výživného.

Pokiaľ ide o sociálne dávky, kým ste evidovaní ako jedna domácnosť, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje príjmy všetkých členov domácnosti. Ak sa odsťahujete a budete mať samostatnú domácnosť, môžete požiadať o prehodnotenie nároku na dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie či rodičovský príspevok. Odporúčam čo najskôr nahlásiť zmenu adresy na príslušnom úrade a doložiť, že už nežijete s partnerom.

Osvojenie detí

Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. To znamená, že k tomu, aby si osvojil Vašu dcéru, je potrebné, aby ste boli zosobášení.

Pokiaľ ide o určenie otcovstva, rodičia, ktorí nie sú zosobášení (t.j. druh a družka), môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky.

Rekreačný príspevok

§ 152a ods. 5 Zákonníka práce ustanovuje, že oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. V prípade inej osoby, ktorá žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti sa vzťah preukazuje čestným vyhlásením o spoločnej domácnosti, pričom nemusí ísť ani o partnerov, môže ísť aj o iných rodinných príslušníkov.

tags: #druh #druzka #hmotna #nudza #vyzivne