Živnosť je populárny spôsob zarábania príjmov, ktorý ponúka daňové výhody a menšiu administratívnu záťaž. Kombinácia zamestnania a živnosti je tiež zaujímavá možnosť. Počas PN (pracovnej neschopnosti) však vznikajú otázky ohľadom fakturácie a povinností živnostníka. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako fakturovať počas PN, s dôrazom na podmienky, povinnosti a možné riziká pre živnostníkov (SZČO).
Môže živnostník vystaviť faktúru počas PN?
Áno, živnostník môže vystaviť faktúru počas PN. Na rozdiel od zamestnancov, u živnostníkov sa počas poberania nemocenskej dávky nesleduje dosahovanie zárobkov. Ak teda živnostník môže vykonávať prácu z domu alebo jeho prítomnosť v prevádzke nie je potrebná, môže zarábať aj počas PN. Dôležité je, aby voči Sociálnej poisťovni nemal žiadne dlhy.
Dôležité je rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym príjmom. Pasívny príjem sa považuje za taký, pri ktorom človek nepracuje každý deň a neprispôsobuje sa konkrétnym pracovným povinnostiam. Typickým príkladom sú výnosy z prenájmu nehnuteľností, dividendy z akcií či autorské honoráre z diela, ktoré už bolo vytvorené v minulosti.
Aktívna forma príjmu by už znamenala, že poistenec na PN vykonáva prácu, ktorá môže byť v rozpore s jeho liečebným režimom, a tým pádom by mohol o dávku prísť.
Fakturácia za prácu vykonanú pred PN
Ak živnostník vykonal prácu pred začiatkom PN, je možné ju vyfakturovať aj počas trvania pracovnej neschopnosti. Dôležité je, že živnostník počas PN reálne nepracuje, a fakturácia je len administratívny úkon za prácu vykonanú pred PN.
Riziko kontroly a sankcií
Ak chce SZČO pokračovať vo faktickej práci, len z domu, a pritom poberá nemocenskú dávku, vystavuje sa riziku kontrol. Ak by pri kontrole vyšlo najavo, že plnohodnotne pracuje tak, ako by nebola PN, poisťovňa môže konanie vyhodnotiť ako porušenie predpisov.
Ak sa preukáže porušenie pravidiel, môže Sociálna poisťovňa zastaviť výplatu dávky a požadovať vrátenie tej časti, ktorá už bola vyplatená. Poberateľ nemocenskej dávky sa tak môže dostať do ešte ťažšej finančnej situácie, ako keby žiadnu PN neriešil.
Podmienky nároku na nemocenské dávky počas PN
Aby ste ako živnostník mali nárok na vyplácanie nemocenskej dávky počas PN, musíte spĺňať niekoľko zákonom stanovených podmienok:
- Uznanie dočasnej PN lekárom: Lekár musí oficiálne uznať vašu dočasnú práceneschopnosť z dôvodu choroby, úrazu alebo karantény.
- Platné nemocenské poistenie: Musíte mať platné nemocenské poistenie alebo byť v ochrannej lehote po jeho zániku.
- Nepoberanie materského: Počas PN nesmiete poberať materské.
- Zaplatené poistné: Musíte mať zaplatené poistné nemocenského poistenia v riadnej výške a včas, pričom sa toleruje suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.
Na úhradu nemocenského poistenia slúži 4,4 % z odvodov, ktoré odvádzate do Sociálnej poisťovne. Ak vám zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo ste začínajúci živnostník, nemáte na nemocenské nárok.
Ochranná lehota po zániku poistenia
Po zániku nemocenského poistenia existuje ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Počas tejto lehoty máte nárok na nemocenské plnenie. Existujú však prípady, kedy je táto lehota kratšia alebo dlhšia:
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, ochranná lehota je rovnako dlhá ako trvanie poistenia.
- Ak nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov.
Výška nemocenskej dávky
Nárok na nemocenskú dávku máte za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, maximálne však po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
| Trvanie PN | Výška nemocenskej dávky |
|---|---|
| od 1. do 3. dňa | 25 % z DVZ |
| od 4. dňa | 55 % z DVZ |
Ak PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok, výška nemocenskej dávky sa kráti o polovicu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
DVZ je základná jednotka pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto: Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia. Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol.
Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ
| Vznik nemocenského poistenia | Určenie rozhodujúceho obdobia | Príklad |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok | Predchádzajúci kalendárny rok | PN vznikla v 02/2023. Rozhodujúce obdobie je tak celý rok 2022. |
| Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roku | PN vznikla v 02/2023 a nemocenské poistenie platí od 01. 05. 2022. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 05. 2022 do 31. 12. 2022. |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN | Nemocenské poistenie vzniklo 01. 01. 2023 a PN nastala 02. 03. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 01. 2023 do 28. 02. 2023. |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN | Od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN | Poistenie vzniklo 01. 02. 2023 a PN vznikla 25. 02. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 02. 2023 do 24. 02. 2023. |
| PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia | Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ) |
PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.
Príklad výpočtu nemocenskej dávky
Živnostník platí sociálne odvody nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Rozhodujúce obdobie je od 1.1.2023 do 31.12.2023. Predpokladajme, že denný vymeriavací základ (DVZ) je 46,0274 eur.
- Za obdobie od 5.3.2024 do 7.3.2024 (3 dni): 25 % z 46,0274 x 3 dni = 34,52 eur
- Za obdobie od 8.3.2024 do 25.3.2024 (18 dní): 55 % z 46,0274 x 18 dní = 455,67 eur
Celková výška dávky je 34,52 + 455,67 = 490,19 eur.
Ako požiadať o nemocenské
PN vám vystaví ošetrujúci lekár, a to dvoma spôsobmi:
- Elektronicky (ePN): Od 01. 06. 2023 bude možné vystaviť potvrdenie o dočasnej PN iba elektronicky. Výhodou ePN je, že nie je potrebné nosiť žiadne papierové potvrdenia na pobočku Sociálnej poisťovne. Elektronicky vystavená PN sa automaticky považuje za žiadosť o dávku.
- Papierovo: Pri papierovej PN je potrebné vyplniť a doručiť na pobočku Sociálnej poisťovne tlačivo "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti" a "Vyhlásenie poistenca".
Pri prvej ePN sa odporúča nahlásiť spôsob vyplácania nemocenskej dávky. Ak totiž nezadáte číslo účtu, Sociálna poisťovňa vám dávku pošle na adresu trvalého bydliska.
Výplata nemocenských dávok
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Sociálna poisťovňa ju vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý dávka patrí. Dávka sa vypláca na bankový účet príjemcu.
Povinnosti živnostníka počas PN
Podobne ako u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musíte dodržať liečebný režim. To znamená, že musíte oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN budete zdržiavať, a odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly.
Dodržiavanie liečebného režimu
Počas PN sa musíte zdržiavať na uvedenej adrese. Existujú však výnimky, ktoré vám adresu dovoľujú opustiť:
- povolené vychádzky,
- kontrola u lekára.
Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. V prípade porušenia strácate nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní.
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne
Počas PN je živnostník oslobodený od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne a stáva sa dočasne poistencom štátu. Ak ste PN celý mesiac, tak neplatíte nič. V niektorých prípadoch však môže mať povinnosť platiť zdravotné odvody. To závisí od konkrétnej situácie a výšky príjmov.
Odvody do Sociálnej poisťovne
Ak je živnostník na PN len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.
V prípade, že niekto napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.
Zdravotné odvody
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.
Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
Fakturácia a náležitosti faktúry
Faktúra nemá predpísanú formu, ale musí obsahovať náležitosti podľa zákona o účtovníctve, zákona o DPH a Obchodného zákonníka. Je dôležité dbať na správne číslovanie faktúr, dátum vystavenia a dátum dodania tovaru alebo služby. Podnikateľ nie je povinný faktúru opečiatkovať ani podpísať, ale musí obsahovať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad.
Odlišnosť faktúry platiteľa a neplatiteľa DPH
Hlavný rozdiel je, že neplatiteľ DPH fakturuje sumu vždy bez DPH, ktorá je zároveň konečnou sumou. Platiteľ DPH uvádza sumu bez DPH, výšku DPH a sumu s DPH. Neplatiteľ DPH neuvádza IČ DPH a môže na faktúre uviesť poznámku "Nie som platiteľom DPH". Platiteľ DPH musí uvádzať slovnú informáciu ako "prenesenie daňovej povinnosti" alebo "dodanie je oslobodené od dane".
Číslovanie faktúr
Číselné označenie faktúr si volí podnikateľ sám, ale je povinný dodržiavať číslovanie počas celého zdaňovacieho obdobia. Odporúča sa oddelené číslovanie pre tuzemské a zahraničné faktúry. Faktúry by mali byť číslované chronologicky.
Dátum vystavenia faktúry
Neplatiteľ DPH vystavuje faktúru bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ňou preukazuje. Platiteľ DPH je povinný vystaviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, prijatia platby pred dodaním, konca mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane, alebo konca mesiaca, v ktorom bola dodaná služba s miestom dodania v inom členskom štáte.
Dátum dodania tovaru alebo služby
Dátum dodania je dôležitý pre platiteľov DPH, pretože určuje vznik daňovej povinnosti.
Dátum splatnosti faktúry
Dátum splatnosti faktúry nie je povinnou náležitosťou, ale môže byť dohodnutý v zmluve alebo obchodných podmienkach. Obchodný zákonník ustanovuje maximálnu splatnosť faktúr na 60 dní, ktorá môže byť za určitých podmienok predĺžená. Dátum splatnosti faktúry sa určuje podľa toho, na čom sa dohodli obchodní partneri.
Riešenie problémov s nevyplatenými faktúrami
Ak má živnostník problém s nevyplatenou faktúrou, odporúča sa písomne vyzvať objednávateľa na úhradu a poukázať na podmienky dohodnuté v zmluve. V prípade omeškania má živnostník nárok na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
tags: #ako #fakturovat #pocas #pn