Hlásenie práceneschopnosti zamestnávateľovi: Podrobný postup a dôležité informácie

Práceneschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je dočasná nemožnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Systém práceneschopnosti na Slovensku prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, najmä s nástupom elektronickej práceneschopnosti (ePN). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, čo PN znamená, ako funguje, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa zorientovať v jednotlivých dieloch tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Článok sa venuje problematike práceneschopnosti zamestnanca (PN) a s tým súvisiacim povinnostiam, ktoré vznikajú zamestnancovi a zamestnávateľovi. Poskytuje komplexný prehľad o hlásení PN, potrebných tlačivách, oznamovacích povinnostiach a ďalších relevantných informáciách.

Vznik a priebeh dočasnej pracovnej neschopnosti

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť vzniká v momente, keď ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista) diagnostikuje chorobu alebo úraz, ktorý vám bráni vo výkone práce. Lekár môže uznať PN aj spätne, maximálne však na tri dni, a to na základe vyšetrenia na pohotovostnej službe.

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.

Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov. Dĺžka ochrannej lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od júna 2023 prebieha celý proces potvrdzovania PN elektronicky. Lekár zaznamená všetky potrebné údaje do Elektronickej zdravotnej knižky (eZKO) v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Informácia o vašej práceneschopnosti sa automaticky odošle do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi (cez eSlužby Sociálnej poisťovne, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup). Vďaka ePN sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi. Ak lekár uzná zamestnanca za dočasne práceneschopného elektronicky, nevystavuje mu papierové potvrdenie. ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Výhody ePN:

• Nemusíte nosiť potvrdenie o PN zamestnávateľovi ani do Sociálnej poisťovne.
• Nemusíte žiadať v Sociálnej poisťovni o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
• Svoju ePN si môžete kontrolovať online v Elektronickom účte poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne.

Čo robiť, ak lekár nemôže vystaviť ePN?

V ojedinelých prípadoch, ak lekár nemôže vystaviť ePN z technických príčin, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni, vystaví vám tzv. odpis ePN, čo je papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a nie je potrebné ju predkladať Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľovi. Pre zamestnávateľa oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.

V nevyhnutnom prípade môžete oprávneného lekára požiadať o vytlačenie odpisu ePN (napr. pre vlastnú potrebu, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí). Odpis ePN je vlastne papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a kópiu nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni, ani zamestnávateľovi.

Pripomeňte lekárovi, že ePN už funguje a procesy sú jednoduchšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie. Navyše, ako pacientovi vám dáva možnosť zodpovednejšie pristupovať k svojmu zdraviu.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Rozdelenie a funkcie jednotlivých dielov

Keď lekár rozhodne o práceneschopnosti, vystaví tlačivo "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti". Toto tlačivo má niekoľko dielov, pričom každý z nich má svoju špecifickú funkciu a adresáta. Pôvodné papierové tlačivo PN má 5 častí:

I. diel (Zelený lístok)

Nazývaný aj legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas trvania PN zostáva pacientovi. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Po ukončení PN ho pacient odovzdá svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

II. diel (Červený lístok)

Žiadosť o nemocenské. Zamestnanec ho predkladá zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako 10 dní, odovzdá Sociálnej poisťovni. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, SZČO a zamestnanec v ochrannej lehote ho odovzdávajú priamo pobočke Sociálnej poisťovne. Na zadnej strane tohto dielu je potrebné uviesť spôsob výplaty dávky (na účet alebo na adresu). Tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložením je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca.

IIa. diel (Čierny lístok)

Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Odovzdáva ho zamestnanec zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu. Tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

III. diel

Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento diel odosiela ošetrujúci lekár priamo do Sociálnej poisťovne. Obsahuje informácie o začiatku PN, diagnóze a ďalšie údaje potrebné pre spracovanie a vyplácanie nemocenských dávok.

IV. diel

Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec ho odovzdá zamestnávateľovi ihneď po skončení PN. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Čo robiť, keď ochoriete? Postup pri práceneschopnosti

Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku presne nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Základným východiskom býva slušná a otvorená komunikácia, ktorá minimalizuje zbytočné komplikácie pre obe strany.

Vo väčšine prípadov je postup podobný, či už pracujete v menšej firme, alebo vo veľkom podniku. Platí, že hneď, ako sa dozviete, že váš zdravotný stav vám neumožní nastúpiť do práce, mali by ste bezodkladne kontaktovať zamestnávateľa. Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať.

Treba počítať s tým, že každý zamestnávateľ môže mať vnútorné smernice upravujúce spôsob, akým sa táto povinnosť plní. Niektoré spoločnosti vyžadujú, aby zamestnanec doručil oficiálne potvrdenie od lekára už v prvý deň ochorenia, iné zase akceptujú, ak sa doklad predloží až pri návrate do práce. Bez ohľadu na tieto detaily však zákon zdôrazňuje, že zamestnanec má informovať zamestnávateľa o svojej neprítomnosti bezodkladne.

Neodkladné oznámenie choroby je dôležité nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Vďaka včasnej informácii môže zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska. Môže ísť o preplánovanie smien, zabezpečenie zastupovania či posun termínov v prípade projektov, ktoré by boli priamo závislé od vašej účasti. Na druhej strane, pokiaľ oznamovacia povinnosť nie je splnená vôbec, zamestnávateľ by mohol vyhodnotiť vašu neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Tá môže mať negatívny dopad na váš príjem či dokonca viesť k porušeniu pracovnej disciplíny. V praxi je preto múdre stanoviť si jasný postup. Ak spozorujete príznaky choroby, ktoré vám bránia vykonávať prácu, kontaktujte zamestnávateľa hneď v ten istý deň, ideálne ešte pred začiatkom pracovnej doby. Ak vám to zdravotný stav dovolí, zaistite si potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti čo najskôr, aby ste mali v rukách doklad potvrdzujúci váš zdravotný stav.

V slovenských právnych normách je povinnosť informovať zamestnávateľa o prekážkach v práci definovaná pomerne jasne. Konkrétne ide o pracovnoprávne predpisy, ktoré hovoria o tom, že ak je zamestnanec dočasne práceneschopný, musí to zamestnávateľovi nahlásiť bez zbytočného odkladu a následne, ak to vyžadujú interné pravidlá či lekárska prax, predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnávateľ sa na základe tohto oznámenia vie pripraviť na vašu neprítomnosť a zorganizovať prácu tak, aby nedošlo k väčším zdržaniam či komplikáciám. V prípade, že pracujete v kritických odvetviach, ako je zdravotníctvo či výroba, môžu byť následky neskorého nahlásenia PN výraznejšie. Zamestnávateľ má, samozrejme, tiež svoje práva. Môže vyžadovať doklad od ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdí, že ste naozaj práce neschopný.

Ak už vopred viete, že váš zdravotný stav sa prudko zhoršuje a na druhý deň nebudete schopný prísť do práce, je najlepšie kontaktovať nadriadeného okamžite po zistení tejto okolnosti. Niektorí zamestnávatelia požadujú, aby ste volali priamo na personálne oddelenie či k vedúcemu prevádzky, iní tolerujú aj textovú správu. Záleží však na tom, aké komunikačné kanály máte s nadriadeným alebo s personálnym oddelením dohodnuté. Vždy je dobré mať jasno v tom, ako si vaša firma predstavuje plnenie tejto povinnosti. Ak premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď v praxi znie: ihneď, ako to je možné. Ani moderné technológie ako telefonovanie, SMS či chatovacie aplikácie by nemali nahradiť základnú slušnosť a profesionálny prístup.

V okamihu, keď dostanete od lekára potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, by ste mali túto skutočnosť ozrejmiť vášmu zamestnávateľovi. Neznamená to, že osobne musíte priniesť doklad do práce v ten istý deň, hoci niektoré firmy to môžu vyžadovať. V rámci Slovenska býva bežné, že zamestnanec doručí potvrdenie o PN najneskôr do troch dní, no závisí to aj od dohody s konkrétnou spoločnosťou. Niekedy postačí zaslať ofotené alebo naskenované potvrdenie, inokedy je potrebné fyzicky priniesť originál. Zamestnávateľ má potom možnosť organizovať prácu tak, aby nebol ohrozený výrobný proces či chod prevádzky. V prípadoch, keď pracujete s citlivými termínmi alebo ste zodpovedný za určité projektové úlohy, môže včasná informácia predísť stresovým situáciám a zbytočným stratám.

Niekedy sa môže stať, že ochoriete veľmi náhle, napríklad počas noci alebo víkendu, a jednoducho nestihnete skôr reagovať. V takýchto prípadoch spravidla stačí zamestnávateľa kontaktovať hneď ráno, keď sa ukáže, že váš zdravotný stav sa nezlepšil a neumožňuje vám vykonať pracovné povinnosti. Samotné potvrdenie o PN vám vystaví ošetrujúci lekár, pričom máte povinnosť ho doručiť zamestnávateľovi v súlade s internými pravidlami. Ak sa vám to nepodarí kvôli zhoršenému zdravotnému stavu, dohodnite sa, či môže potvrdenie do firmy priniesť napríklad rodinný príslušník alebo známy. Dôležité je, aby zamestnávateľ vedel, že vaša absencia je odôvodnená.

Niekedy vznikne aj otázka, čo robiť, ak ste s takouto situáciou ešte nemali skúsenosť. Aj tu platí, že odpoveď na to, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, je priamo odvodená od zákonnej povinnosti zamestnanca predchádzať škodám a komplikáciám v práci. Ako zamestnanec by ste mali byť oboznámený s tým, aké interné pravidlá a procedúry platia u vášho zamestnávateľa. Niektoré firmy majú detailne vypracované manuály k téme, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, iné sa spoliehajú na zákon a všeobecnú slušnosť. Ak teda premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď je jednoduchá: čo najskôr. Nielenže si tým chránite vlastné práva, napríklad nárok na nemocenské dávky, ale aj udržiavate dobré vzťahy so zamestnávateľom. Ak budete dodržiavať zásadu včasného oznamovania, zamestnávateľ nebude musieť narýchlo zháňať náhradu alebo posúvať termíny, ktoré by v konečnom dôsledku mohli poškodiť aj váš tím.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec niekoľko povinností:

• Informovať zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný nahlásiť zamestnávateľovi/nadriadenému trvanie PN a zadať si neprítomnosť do dochádzky.
• Dodržiavať liečebný režim: Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Počas PN je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
• Zdržiavať sa na uvedenej adrese: Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
• Dodržiavať vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
• Podpísať a odovzdať potrebné diely PN: V prípade papierovej PN je zamestnanec povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane. Nezabudnite podpísať všetky potrebné doklady, inak Sociálna poisťovňa nemusí vyplatiť dávku.
• Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. oddielu PN je potrebné uviesť, ako má Sociálna poisťovňa dávku vyplácať (hotovosť alebo účet). Ak v hotovosti, môžete si vybrať, či na adresu trvalého pobytu alebo na inú adresu. Ak na účet, uveďte číslo účtu vo formáte IBAN.
• Viac pracovných vzťahov: Ak má zamestnanec viac zamestnaní naraz, z ktorých platí nemocenské poistenie, mal by si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
• Úraz: Ak je zamestnanec PN kvôli úrazu, je povinný priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.
• Kontroly u lekára: Pravidelne sa zúčastňujte kontrol u lekára a dodržiavajte liečebný režim.

Dôležité upozornenie: Ak počas PN porušíte pravidlá (napr. porušíte liečebný režim alebo sa nezdržiavate na mieste určenom bez súhlasu lekára), môže vám byť nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské dávky krátený alebo odopretý.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Náhrada príjmu

Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 kalendárnych dní PN. Od 1. do 3. dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa je to 55 %. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Nemocenské dávky

Vypláca ich Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN. Výška nemocenského je 55 % z vymeriavacieho základu. Pre rok 2025 je maximálny denný vymeriavací základ stanovený na 94,0274 eura a minimálny denný vymeriavací základ na 23,8334 eura.

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského:

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 11.5.2018. Pre výpočet náhrady príjmu si určíme:

• rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018,
• počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní,
• vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur,
• denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur.

Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

• 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur,
• 4. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní = 95,0969 Eur.

Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur. Ak by Miroslav bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018, za prvých desať dní by mu zamestnávateľ vyplatil náhradu príjmu vo výške 113,62 Eur. Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky nasledovne: 55 % z denného vymeriavacieho základu, a to za 9 dní (12.5. - 20.5.2018) = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s PN zamestnanca

Zamestnávateľ má v súvislosti s PN zamestnanca niekoľko povinností voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.

Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni:

• Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca (diel II. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - Žiadosť o nemocenské).
• Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný postúpiť Sociálnej poisťovni originál tlačiva Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti) najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si uchováva kópiu tlačiva.
• Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“. „Potvrdenie pri vzniku ePN“ zamestnávateľ nemusí posielať, ak si v období od 1. 11. 2025 do 30. 6. Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi.
• Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
• Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 14 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy.

Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni:

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní. Existujú však výnimky, kedy túto zmenu nemusí oznamovať. Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa:

• Náhrada príjmu: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri pracovnej neschopnosti ako peňažné plnenie.
• Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.
• Informácie od Sociálnej poisťovne: Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu.

Osobitné situácie

Viacero pracovných vzťahov

Ak máte viac zamestnaní naraz, z ktorých platíte nemocenské poistenie, mali by ste si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Úraz

Ak ste PN kvôli úrazu, je potrebné priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.

Zmena miesta pobytu

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, konzultujte to s lekárom a bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ukončenie PN

Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného termínu s lekárom, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Ošetrovné (OČR)

Okrem PN existuje aj ošetrovné (OČR), ktoré sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku (prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). OČR je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát.

tags: #hlasenie #praceneschopnost #zamestnavatelovi