Dôchodkový systém prešiel v Slovenskej republike mnohými zmenami, ktoré ovplyvnili výšku a podmienky vyplácania dôchodkov. Jedným z kľúčových momentov bolo prijatie zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, ktorý nadväzoval na predchádzajúce právne úpravy a položil základy pre budúce valorizácie. Tento zákon, prijatý Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, upravoval zvyšovanie rôznych typov dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia.
Zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov
Dňa 29. januára 1991 bol prijatý zákon č. 46/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. marcom 1991. Tento zákon sa zameral na zvyšovanie starobných, invalidných, čiastočných invalidných dôchodkov, dôchodkov za výsluhu rokov, vdovských a sirotských dôchodkov.
Prvá časť: Zvýšenie dôchodkov
Podľa § 2 ods. 1 zákona, od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991 sa vyplácané dôchodky a dôchodky priznané do 31. decembra 1991 zvyšovali o 8 %.
K tomuto základnému percentu sa pripočítavali ďalšie percentá v závislosti od roku priznania dôchodku:
- 3 % pri dôchodkoch priznaných do 31. decembra 1978.
- 2 % pri dôchodkoch priznaných od 1. januára 1979 do 31. decembra 1985.
- 1 % pri dôchodkoch priznaných od 1. januára 1986 do 30. septembra 1988.
Základom zvýšenia dôchodkov bola mesačná suma dôchodku, na ktorú mal občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšoval.
Definícia roku priznania dôchodku
Rokom priznania starobného, invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov sa rozumel rok, do ktorého spadal deň, od ktorého sa dôchodok priznal, pokiaľ nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku patrí. Pri vdovských a sirotských dôchodkoch to bol rok priznania dôchodku, z ktorého boli tieto dôchodky vymerané, alebo rok úmrtia občana, ak nebol požívateľom dôchodku.
Za dôchodky priznané k 30. septembru 1988 sa považovali aj dôchodky vyplácané od neskoršieho dátumu, ak nárok na ne vznikol pred 1. októbrom 1988 a boli vypočítané podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. To sa týkalo starobných dôchodkov občanov, ktorí neboli po vzniku nároku na tento dôchodok nepretržite zamestnaní, alebo starobných, invalidných či čiastočných invalidných dôchodkov občanov, ktorým sa nemocenské vyplácalo ešte po 30. septembri 1988.
Minimálne sumy zvýšenia dôchodkov
Zákon stanovil aj minimálne sumy zvýšenia dôchodku v československých korunách (Kčs):
| Typ dôchodku | Minimálna suma zvýšenia (Kčs mesačne) |
|---|---|
| Starobné a invalidné dôchodky alebo dôchodky za výsluhu rokov | 190 |
| Vdovský dôchodok | 114 |
| Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa alebo čiastočný invalidný dôchodok | 95 |
| Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa | 57 |
| Dôchodok upravený pre súbeh s iným dôchodkom | Polovica súm uvedených vyššie |
Ustanovenia o minimálnych sumách zvýšenia sa nevzťahovali na starobné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov alebo vdovské dôchodky krátené pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti. Vdovské a sirotské dôchodky sa tiež nezvyšovali, ak boli vymerané z dôchodkov zvýšených podľa ods. 1.
Problém 400 biliónov dolárov, o ktorom nikto nechce hovoriť
Zvýšenie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
Dôchodky vyplácané ku dňu účinnosti zákona, ktoré boli upravené ako jediný zdroj príjmu, sa zvýšili bez žiadosti od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991. Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a sirotské dôchodky obojstranne osirelých detí, ktoré neboli doteraz upravené ako jediný zdroj príjmu a nedosahovali ustanovenú výšku, sa upravili na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1991.
Spoločné ustanovenia a pravidelné zvyšovanie
Pri súbehu nárokov na viac dôchodkov sa posudzoval nárok na zvýšenie pri každom dôchodku samostatne. Zvýšenie dôchodku patrilo aj nad najvyššie výmery dôchodku alebo úhrnu dôchodkov, avšak výška dôchodku alebo úhrnu dôchodkov vrátane zvýšenia pre bezvládnosť nesmela po zvýšení podľa tohto zákona presiahnuť sumu 9 219 Sk mesačne. Zvýšenie sa zlúčilo s dôchodkom, ku ktorému patrilo, a tvorilo s ním ďalej jeden celok.
Druhá časť zákona sa venovala podmienkam a spôsobu pravidelného zvyšovania dôchodkov. Dôchodky sa mali zvýšiť, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa mali určiť s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy. Tieto sumy a percentá mali byť ustanovené osobitným zákonom.
Zrušenie a prechod na nový systém
Zákon č. 46/1991 Zb. bol nakoniec zrušený predpisom 461/2003 Z. z., ktorý predstavoval rozsiahlu reformu dôchodkového systému a zaviedol nový systém sociálneho poistenia. Tieto zmeny znamenali prechod od starého dôchodkového zabezpečenia k modernejšiemu a udržateľnejšiemu systému, ktorý zohľadňoval meniace sa demografické a ekonomické podmienky.
