Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky na nemocenský príspevok pri polovičnom úväzku, ako aj na ďalšie aspekty spojené s týmto typom pracovného pomeru.
Čo je skrátený pracovný úväzok?
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Na Slovensku pracuje na skrátený, najčastejšie polovičný pracovný úväzok, podľa Eurostatu približne 4% zamestnancov. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať.
Nároky zamestnanca pri skrátenom úväzku
Zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má rovnaké nároky, ako každý iný zamestnanec, avšak v pomere k odpracovanému času. To sa týka mzdy, dovolenky, ale aj nemocenských dávok.
Mzda a odvody
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. Minimálny preddavok na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Na Slovensku pracuje na skrátený, najčastejšie polovičný pracovný úväzok, podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu.
Dôchodkové poistenie
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.
Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu. Príklad: Priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur.
Dovolenka
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Nemocenské dávky (PN)
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Pri čerpaní dávky počas péenky však existujú zásadné rozdiely napríklad medzi zamestnancom a živnostníkom. Kým prvý menovaný nemôže v období poberania dávky pracovať, pri živnosti sa dosahovanie zárobkov nesleduje. To v praxi znamená, že ak má živnostník prácu, ktorú môže vykonávať aj z domu, alebo podniká a počas péenky nie je potrebná jeho prítomnosť napríklad v prevádzke predaja tovaru či služieb, môže zarábať aj popri dávke. Voči Sociálnej poisťovni však nemôže mať dlh.
Výpočet nemocenskej dávky je založený na dennom vymeriavacom základe (DVZ) alebo pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe (PDVZ). DVZ sa stanovuje z príjmu v rozhodujúcom období, ktorým je najčastejšie kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť. Tento základ umožňuje presný výpočet nemocenskej dávky, ktorá predstavuje finančnú kompenzáciu počas obdobia, kedy poistenec nemôže vykonávať svoju prácu, uvádza Sociálna poisťovňa.
Nemocenské dávky pre zamestnanca sa vyplácajú vo výške 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa pracovnej neschopnosti, pričom v prvých desiatich dňoch PN zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu. Táto náhrada je v prvé tri dni vo výške 25 % DVZ a od štvrtého do desiateho dňa je to 55 % DVZ.
V prípade samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO), osôb v ochrannej lehote a zamestnancov, ktorí prišli o pracovný pomer počas prvých desiatich dní PN, je systém trochu odlišný. V týchto prípadoch sa nemocenské od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca vo výške 25 % DVZ alebo PDVZ. Od štvrtého dňa sa zvyšuje na 55 % DVZ alebo PDVZ, čo zjednocuje sumu s výškou nemocenského poskytovaného zamestnancom po desiatom dni.
Dôležitou podmienkou pre poberanie nemocenskej dávky v plnej výške je, že poistenec si musí PN privodiť nezávisle od alkoholu alebo iných návykových látok. Ak je totiž dôvodom PN stav spôsobený požitím alkoholu alebo drog, nemocenská dávka sa znižuje na polovicu.
Náhrada mzdy za vyšetrenie u lekára a ošetrovné
Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času. Právny rámec poskytuje zamestnancom právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo ich pracovného času.
Podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení: pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Materská dovolenka a skrátený úväzok
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Ďalšie benefity a skrátený úväzok
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.
Výhody
- Lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom: Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
- Flexibilnejší pracovný čas: Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti.
- Príležitosť pre znevýhodnených: Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Nevýhody
- Nižší príjem: Prirodzene, práca na skrátený úväzok znamená nižší príjem v porovnaní s plným úväzkom.
- Obmedzené benefity: Niektoré firmy poskytujú benefity (napr. príspevok na stravu) len zamestnancom na plný úväzok.
- Potenciálne nižší dôchodok: Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok.
Znamená práca na čiastočný úväzok lepší život? | WSJ Your Money Briefing
Napriek tomu podmienky pre tých, ktorí trávia v práci celý deň a pracovníkov, ktorí prídu len na pár hodín, nie sú rovnaké. Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu.
Podnikanie popri skrátenom úväzku
Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.
Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti. Táto povinnosť sa posudzuje k 1.7. (resp. 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. To znamená, ak by ste začali podnikateľskú činnosť vykonávať v priebehu roka 2022, povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie sa bude posudzovať k 1.7.2023 (resp. k 1.10.2023 ak by ste podali odklad) na základe daňového priznania za rok 2022. Ak by Vaše podnikateľské príjmy za rok 2022 presiahli hranicu 7266€, začínali by ste platiť odvody od júla/októbra 2023, inak nie. Príjem sa testuje každý rok a ak je nižší, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. V opačnom prípade by Vám Sociálna poisťovňa odvody vypočítala podľa podaného daňového priznania. V roku 2023 pôjde o sumu 200,72€.
Preddavky do zdravotnej poisťovne popri súbehu s TTP pri začiatku podnikania neplatíte, odporúčam si ich platiť v dobrovoľnej výške, aby ste nemali prípadný vysoký nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám zdravotná poisťovňa prepočíta Vaše podnikateľské príjmy, vypočíta celkové odvody a odpočíta Vami zaplatené preddavky. Po prvom roku podnikania Vám už zdravotná poisťovňa vypočíta mesačné preddavky podľa príjmov z daňového priznania.
Od svojich príjmov si môžete odpočítať paušálne alebo reálne výdavky (náklady). Môžete si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manžela či dôchodkové sporenie, daň znížiť o daňový bonus na deti, ak si ich neuplatňujete priamo v TPP. Resp. sa ešte raz všetky nároky prepočítajú. Pri živnosti si musíte podávať elektronicky daňové priznanie k dani z príjmov typ B, kde sa uvedú všetky príjmy aj zo živnosti aj s TPP.
tags: #polovicny #uvazok #a #vyplacanie #pn