Život bankárov pred rokom 1989 bol diametrálne odlišný od súčasnej praxe. Vtedajší bankový systém na Slovensku zamestnával 7 488 ľudí, z ktorých drvivú väčšinu, až 6 121, tvorili ženy. V tomto období, poznačenom centralizáciou a štátnym vlastníctvom, bola Československá obchodná banka (ČSOB) už etablovanou inštitúciou zameranou na financovanie zahraničného obchodu a správu devízových pôžičiek.
Transformácia bankovníctva po Nežnej revolúcii
Zuzana Mihálová, ako poradkyňa senior v ČSOB, stála pri zrode nového bankového systému, ktorý sa začal formovať po Nežnej revolúcii. Táto éra priniesla zásadné zmeny v celom finančnom sektore. Vtedajšie Československo, hoci bolo komunistickým štátom a súčasťou východného bloku, prešlo v povojnových rokoch modernizáciou a industrializáciou. To si vyžiadalo aj zmeny v urbanizácii a potrebu väčšieho počtu bytových jednotiek, čo malo nepriamy vplyv na úlohu bánk pri financovaní bývania. Avšak, bankovníctvo v tom čase fungovalo celkom inak, ako ho poznáme dnes.
„Práca bola úplne odlišná od tej dnešnej. Začínali sme na písacích strojoch, o počítačoch sme, samozrejme, ani chýru nechyrovali,“ spomínajú bývalí zamestnanci. Okrem klasických pracovných povinností sa bankoví úradníci museli vysporiadať aj s požiadavkami komunistického režimu, ako bola povinná účasť na rôznych akciách, kde sa prísne kontrolovala dochádzka, a vedenie tzv. „kádrových spisov“ o každom zamestnancovi. Na druhej strane, banky poskytovali zamestnancom služobné byty a dovolenky v rekreačných zariadeniach, čo boli v tom čase významné benefity.
ČSOB sa v období pred Nežnou revolúciou primárne zameriavala na produkty súvisiace s platobným stykom so zahraničím. Financovala podniky zahraničného obchodu, viedla klíringové účty a poskytovala úvery v obchodnom styku s cudzím štátom. „Na našom oddelení platobného styku sme spracovávali dokumentárne a nedokumentárne platby so zahraničím. Všetko sa robilo takpovediac na kolene. Zostatky na účtoch nám prichádzali len ráno na papieri a v priebehu dňa sa ručne odpisovali,“ opisuje prax bývalá zamestnankyňa.
Priemerný plat v bankovníctve bol v predrevolučných časoch 3077 korún československých a pracovníci nemali žiadne zamestnanecké výhody, ktoré sú dnes štandardom. „Dokonca ani my ako zamestnanci banky sme nemali vlastné bankové kontá, výplatu sme celé roky dostávali len v hotovosti,“ dodáva. Predstavitelia štátnej moci pripravili pred rokom 1986 ôsmu päťročnicu, ktorá zahŕňala rozvoj národného hospodárstva. Preto sa už v roku 1988 začala pripravovať veľká reforma bankovníctva, ktorá mala rozdeliť Štátnu banku československú na štyri peňažné ústavy. Dátum realizácie reformy bol stanovený na 1. január 1990.
Po Nežnej revolúcii bolo potrebné celý bankový systém prepracovať a prispôsobiť novým skutočnostiam, novému režimu a demokracii. V roku 1992 bol schválený nový zákon o bankách, ktorý povoľoval čiastočnú privatizáciu a vstup zahraničných bánk. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 začal platiť zákon o Národnej banke Slovenska.
Súčasný stav bankovníctva na Slovensku
V súčasnosti na slovenskom trhu pôsobí 29 bankových subjektov - Národná banka Slovenska a 28 komerčných bánk vrátane pobočiek zahraničných bánk. V roku 2020 v nich pracovalo viac ako 20 000 ľudí, čo z niektorých veľkých bánk robí aj najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Život bánk a ich pracovníkov sa od novembra 1989 výrazne a dynamicky zmenil. Nové techniky, modernizácia systémov, zlepšovanie prístupu či elektronické bankovníctvo priniesli nástroje, ktoré si pred Nežnou revolúciou len ťažko vedeli predstaviť. Vývoj sa však nedá zastaviť ani vo finančníctve a v bankovníctve. Na rozdiel od minulosti sa v súčasnosti banky musia neustále prispôsobovať rýchlo sa meniacim trendom či reguláciám príslušných inštitúcií. Práve táto schopnosť rýchlej reakcie spôsobuje vlnu digitalizácie vo finančníctve a bankovníctve, čo sa opäť dotkne ďalšej modernizácie poskytovaných služieb či zmeny prístupu bankových pracovníkov ku klientom. Aj toto všetko umožnili novembrové udalosti spred 31 rokov.
História Európskej centrálnej banky
Vzdelávanie a uplatnenie absolventov v bankovníctve a marketingu
Úloha poradkyne senior, akú zastáva Zuzana Mihálová v ČSOB, si vyžaduje komplexné znalosti a zručnosti, ktoré sú dnes kľúčové v dynamickom prostredí finančného sektora. Tieto kompetencie sú často výsledkom špecializovaného vzdelávania, napríklad v odbore Marketingová komunikácia a reklama.
Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ponúka študijný program Marketingová komunikácia a reklama, ktorého cieľom je pripraviť absolventov pre odbor tak, aby komplexne ovládali proces tvorby komunikačných prostriedkov a vedeli realizovať komplexnú kampaň. Absolventi získavajú kľúčové poznatky z marketingovej komunikácie a jej nástrojov, komunikačných médií, manažmentu organizácií a projektov v mediálnom, marketingovom a informačnom prostredí, ako aj z príbuzných disciplín, ako je psychológia, sociológia, lingvistika a ekonómia. Ovládajú terminologický aparát, majú rozsiahle praktické a metodologické vedomosti, vedia analyzovať, navrhovať, realizovať a interpretovať komplexné mediálne, masmediálne a marketingovo-komunikačné riešenia v tradičnom aj digitálnom prostredí, vykonávať výskum a interpretovať výsledky s vysokou mierou tvorivosti a samostatnosti.
Medzi významných absolventov bakalárskeho a magisterského študijného programu marketingová komunikácia a reklama patria:
- Mgr. Lenka Chobotová - The LEGO Group, Dánsko, Senior Sustainability Insights Manager.
- Mgr. Peter Ohrajter - Marketingový riaditeľ ESET s.r.o., pôsobil v agentúre Wiktor Leo Burnett, Mayer McCann Erickson.
- Mgr. Hana Baňacká - ATRIOS, s.r.o., Marketing a PR manager.
- Mgr. Viktória Murínová - Uniqa, Marketingový špecialista pre digitálny marketing a sociálne siete.
- Mgr. Katarína Pereszlényiová - Kofola, a.s., Brand manager.
- Mgr. Jakub Čupka - Creative director. GALTON Brands - pracoval pre značky ako FORBES, GSK, ZSE, LEDVANCE, UNIQA, RESCO alebo ČSOB.
Absolventi študijného programu sú uplatniteľní v širokom spektre médií a komunikačných a marketingových inštitúcií, keďže získajú vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré im umožnia vykonávať činnosti v celom spektre profesií komunikačného, marketingovo-komunikačného, reklamného a propagačného charakteru. Patria sem pozície ako výkonný marketingový pracovník, komunikačný odborník v reklamných, mediálnych a marketingových agentúrach, marketingovo-komunikačných oddeleniach komerčných i nekomerčných inštitúcií.
Spolupráca s praxou a digitálne kompetencie
Učitelia študijného programu Marketingová komunikácia a reklama prispôsobujú obsah aj formu ponúkaných predmetov aktuálnym trendom a strategickému smerovaniu relevantných disciplín v odbore, a to ako v domácom, tak i zahraničnom kontexte. Dlhodobo prepájajú svoje teoretické vedecké zamerania s podnikateľskou praxou a verejným sektorom, napríklad modifikáciou výučby predmetov sociálno-psychologických výcvikov a výcviku tvorivosti podľa požiadaviek reklamných a digitálnych agentúr. Katedra masmediálnej komunikácie a reklamy dlhodobo spolupracuje s podnikateľským sektorom v segmente kreatívneho priemyslu komunikačných agentúr, ako sú VISIBILITY s.r.o., SCR ® Interactive, Zaraguza, TRIAD Advertising, a ContentFruiter s.r.o., Effectix s.r.o., Respect APP s.r.o.
Na základe spolupráce s odborníkmi z praxe boli identifikované nevyhnutné digitálne kompetencie absolventa študijného odboru Marketingová komunikácia pre uplatnenie v odbore. Je nevyhnutné, aby študenti disponovali vedomosťami a zručnosťami v používaní najmodernejších analytických nástrojov a softvéru, mali zvýšené digitálne kompetencie v oblasti online marketingovej a digitálnej stratégie, vrátane:
- Marketingu vo vyhľadávačoch (SEM)
- Optimalizácie pre vyhľadávače (SEO)
- PPC reklamy
- Webovej analytiky 2.0 a digitálnej analýzy dát
- Marketingových modelov (napr. ABO model, See-think-do-care)
- Natívnej reklamy
- Content marketingu
- Chatbot marketingu a messenger marketingu
- Tvorby social media plánu
- Inbound marketingu
- Základov neuromarketingového výskumu
Uvedené je možné dosiahnuť len zapojením externých pracovníkov z praxe do výučby. Medzi nich patria napríklad:
- Katarína Šebová - predmet Audiovizuálna tvorba
- Michaela Kertészová - predmet Public Relations
- Juraj Chovanec - predmet Mediálna produkcia
Fakulta zabezpečuje dostupnosť učebných zdrojov prostredníctvom nákupu odbornej literatúry, edičnej činnosti fakulty a e-learningových vzdelávacích kurzov.