Preležaniny, nazývané aj dekubity alebo dekubity, sú bolestivé poranenia kože a podkladového tkaniva spôsobené dlhodobým tlakom na určitú oblasť tela. Tieto rany môžu začať ako mierne začervenanie, ale ak sa včas neidentifikujú a neliečia, môžu sa rýchlo zmeniť na hlboké, infikované vredy. V Indii opatrovatelia často podceňujú riziko vzniku preležanín u starších členov rodiny. Dekubitálne vredy sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú v dôsledku trenia a priameho tlaku podložky na disponované časti tela. Sú častým problémom najmä u imobilných, spravidla starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Najkritickejšími, tzv. predilekčnými miestami sú miesta s kostnými výčnelkami na ktorých spočíva najväčšia váha pacienta teda krížová oblasť, päty, členky, lakte, lopatky, bedrá.... Na vzniku preležanín sa podieľa niekoľko faktorov čím je ich viac, tým väčšie je riziko. Spomeňme imobilitu, nedostatočnú výživu, únik moču a stolice, neurologické alebo cievne ochorenie, či cukrovka. Úmrtnosť u osôb s dekubitom je 4 krát vyššia ako u rovnakej skupiny bez defektu.
Dekubity alebo preležaniny vznikajú v dôsledku pôsobenia patologického tlaku na predilekčné miesta zvýšeného tlaku v tkanivách a zlým stavom pacienta. Pri nadmernom a dlhotrvacom tlaku v mieste kontaktu tela s podložkou dôjde ku spomaleniu až k zástave cirkulácie krvi v kapilárach a bunky v tkanivách postupne odumierajú. Vznik dekubitov ešte podporí chybná manipulácia s ležiacim pacientom pôsobením trenia a strižných síl. Prvým príznakom, ktorý netreba podceňovať, je erytém - začervenanie pokožky. Pacient si môže sťažovať na bolestivosť miesta, pálenie alebo mravenčenie. V ďalších štádiách sa tvoria pľuzgiere, ktoré predchádzajú k povrchovému porušeniu kože a postupne dochádza k tomu, že sa dekubit prehlbuje a tvorí sa nekróza. V najťažších štádiách preležanín môže dekubit zasahovať aj kĺbové spojenie, telové dutiny alebo kosti.
Rozpoznanie včasných varovných signálov môže predísť komplikáciám. Diagnóza je zvyčajne klinická, založená na viditeľných príznakoch a fyzikálnom vyšetrení.
Stupne dekubitov:
- I. stupeň - ostro ohraničené sčervenanie (prekrvenie) kože, ktoré pri vitropresii pretrváva. Preležaniny I. stupňa - typický je mierny opuch a začervenanie, ale inak neporušená koža. Miesto môže byť bolestivé, mäkké alebo naopak tvrdé na dotyk a teplejšie či studenšie oproti okolitej pokožke. Chorý pociťuje pálenie, svrbenie pokožky.
- II. stupeň - pľuzgier, lézia s čiastočným poškodením kože, vytvára sa pľuzgier. Táto fáza je veľmi bolestivá. Stenčená pokožka je modrastá.
- III. stupeň - nekróza, lézia so zničením tkanív medzi kosťou a pokožkou. Tvorí sa hlboký vred, ktorý je často krytý suchou čiernohnedou chrastou z odumretých buniek alebo vlhkým žltohnedým povlakom. Vyskytujú sa ťažké defekty, nekróza a úplná strata kože.
- IV. stupeň - vred, lézia, pri ktorej dochádza k rozsiahlej deštrukcii, odumiera svalové tkanivo, poškodená je i kosť. Aj táto rana môže byť pokrytá čiernohnedou chrastou. Nastáva úplná strata tkanív a odhaľujú sa kosti, svaly aj šľachy.
Pri preležaninách 3. a 4. stupňa vzniká nebezpečenstvo septických komplikácií. Komplikácie sú častejšie pri preležaninách 3. a 4. Včasné štádiá sa hoja rýchlejšie. Hojenie dekubitov (preležanín) často komplikuje prítomnosť nekrózy a bakteriálnej kolonizácie, ktorá sa môže rozvinúť do infekcie. Mortalita u pacientov s dekubitálnym vredom je štyrikrát vyššia než u rovnakej skupiny pacientov bez vredu.
„Prevencia je najlepšou liečbou preležanín. Keď sa preležaniny vyvinú, môžu sa premeniť na bolestivé, nákladné a dokonca život ohrozujúce stavy. Vredy v 1. a skorom 2. štádiu sa môžu zahojiť správnou domácou starostlivosťou.
Áno - preležaninám sa dá do značnej miere predísť dôslednou starostlivosťou a včasnou informovanosťou.
Prevencia dekubitov
Zabránenie preležaninám je považované za ľudské právo na základe deklarácie Stop preležaninám, ktorá vznikla v roku 2011 v Rio de Janeiro. „Komplexná starostlivosť o pacienta na lôžku môže zabrániť vzniku preležanín až v 95 %. Významnú rolu v prevencii zohráva pravidelné polohovanie, dôkladná hygiena, výživa a hydratácia. V prevencii je vhodné využiť i vlhkú terapiu. U pacientov, u ktorých dekubit už vznikol, je bezpodmienečne nevyhnutný multidisciplinárny prístup a kooperácia odborníkov.“
V prevencii sa odporúča využívať niekoľko základných princípov, ako je polohovanie a využívanie podporných povrchov, podpora mobility pacienta a plnenie výživových potrieb. Rizikových pacientov je nutné polohovať po dvoch hodinách (chrbát - pravý bok - chrbát - ľavý bok). Moderné metódy polohovania využívajú možnosti odľahčovania pomocou uhlu 30 °. Pre väčší komfort aj pocit bezpečia je vhodné používať polohovacie pomôcky (valce, kruhy, vankúše) alebo špeciálne aktívne aj pasívne antidekubitné matrace.
Zdravotnícky personál by mal pri manipulácii s pacientom používať podložku určenú k posunu na lôžku, aby sa vyhol strižným silám a treniu. Pri polohovaní je vhodné venovať zvláštnu pozornosť eliminácii záťaže piet pri ľahu na chrbte a členkov a vnútorných strán kolien pri ľahu na boku. Odporúča sa tiež udržiavať hornú časť tela v optimálnej polohe, aby nedochádzalo k posunu na lôžku.
Nevyhnutnou súčasťou prevencie dekubitov je správna životospráva, výrazne prispieva podávanie nutričných doplnkov, predovšetkým v prípadoch, kedy pacient nekonzumuje dostatok potravy, alebo je v jeho strave nutné zvýšiť hladinu bielkovín a vitamínov. Dôležitú rolu v prevencii vzniku preležanín zohráva hygiena. Zásadou číslo jedna je udržiavať pokožku čistú a suchú.
Pri každom zhoršení zdravotného stavu (napr. infekcia, vzostup teploty..) je potrebné prehodnocovať zaužívané preventívne opatrenia. Rizikových pacientov je nutné polohovať po dvoch hodinách (chrbát - pravý bok - chrbát - ľavý bok).
Pri hygiene je dôležité všímať si začervenané miesta a zmenu štruktúry pokožky. V prípade, ak je vaša milovaná osoba inkontinentná, starostlivosť o citlivú pokožku v intímnej oblasti si vyžaduje špeciálnu pozornosť.
Zamerajte sa na denné kontroly pokožky, včasné otáčanie, hygienu a nutričnú podporu.
Liečba dekubitov
Prvým krokom liečby je posúdenie zdravotného stavu pacienta s dôrazom na výskyt nežiadúcich zmien na koži. Ďalej je snahou eliminovať patologický tlak až do úplného zhojenia tkaniva. Samotné liečenie rany potom zahŕňa chirurgické ošetrenie, vlhkú terapiu a boj proti infekcii.
Liečba dekubitov vyžaduje často debridement - odstránenia odumretého tkaniva v kombinácii so správnym spôsobom krytia rany, ktoré zabezpečí jej hojenie. Klasický chirurgický debridement je v domácich podmienkach pacienta veľmi problematický, existujú však moderné krytia, ktoré vykonávajú na rane debridement prirodzenou, autolytickou cestou. Ďalší výber liečivého prípravku závisí od štádia dekubitu, jeho lokalizácie, prítomnosti infekcie a ďalších faktorov. Niekedy postačuje jednoduchý, finančne nenáročný prípravok, inokedy je nevyhnutná náročná liečba -napr. aplikácia riadeného podtlaku pomocou prístroja. Na trhu sú rôzne hydrokoloidné, hydrogélové, alginátové, penové a polyakrylátové krytia, ich spoločnou vlastnosťou je udržiavanie vlhkosti v rane a vytvorenie zábrany voči mikroorganizmom. Vytvárajú ideálne podmienky na hojenie rany, a tak dokážu urýchliť proces hojenia.
Kvalitné krytie má poskytovať pacientovi predovšetkým zníženie bolesti, čistenie, kontrolu infekcie (zníženie množstva baktérií) a predchádzanie kontaminácii tkaniva.
Pri liečbe akýchkoľvek dekubitov je potrebné zvýšiť príjem vitamínu C a zinku. K zlepšeniu stavu pacienta významne prispieva podávanie vhodných doplnkov výživy. Ide predovšetkým o prípady, kedy pacient nekonzumuje dostatok potravy, alebo je nutné zvýšiť hladinu bielkovín, či albumínu. Dôležitou súčasťou zlepšenia stavu pacienta je odstránenie, alebo zmiernenie prípadnej bolesti.
Savý vankúšik rýchlo a spoľahlivo čistí rany.
Pri dekubitov sa rozlišuje stupeň dekubitu a fáza hojenia (čistenia, epitelizácie, granulácie). Liečba, vzhľadom k menovaným skutočnostiam, je rôzna. Pri liečbe rán sa berie do úvahy typ a stav rany, fáza hojenia, pohodlie pacienta, finančná dostupnosť. Je možná hydroterapia, vlhká terapia, klasická terapia. Je dôležité poradiť sa s odborníkmi, navštíviť lekára, kontaktovať sestru ADOS, jednoducho vyhľadať odbornú pomoc. Pri liečbe dekubitov nezabúdame na celkovú starostlivosť o blízkeho, najmä správnu výživu, hydratáciu, a kompenzáciu pridružených ochorení. Kombináciou vymenovaných prístupov vyhráme.
Ak sa z nejakého dôvodu u pacienta podcenila dôležitosť hygieny a prevencie a dekubity predsa len vznikli (hlavne tretí a štvrtý stupeň), je potrebné okamžite pristúpiť k odbornej liečbe. Dekubity sú vážnou zdravotnou komplikáciou, ktorá ešte viac oslabuje telo ležiaceho pacienta a v mnohých prípadoch priamo súvisia so zvýšenou morbiditou, a to najmä vtedy, keď sa infikujú. Liečba dekubitov zahŕňa najmä dôsledné a pravidelné čistenie rany, odstránenie nekrózy (nekrotizujúceho tkaniva pri treťom a štvrtom stupni preležanín; pozor, nevykonávať svojpomocne doma!), ochranu pred infekciou, ale aj podporu hojenia pomocou špeciálneho krytia, výživy a, samozrejme, polohovania. Čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšia je prognóza pacienta na úplné vyliečenie.
Dekubity na zadku patria medzi špecifické situácie, ktoré si vyžadujú špecifický prístup k liečbe. Aj zdravý človek totiž presedí na zadku podstatnú časť dňa, čo liečbu dekubitov napríklad po odchode z nemocnice príliš neuľahčuje. Na liečenie dekubitov v týchto miestach, kde je navyše aj vyššia vlhkosť a vyššie riziko kontaminácie, sa používajú rôzne krycie obväzy a náplasti s hydrogélmi a striebrom. Pomôcť dokážu aj vzduchový matrac či špeciálny vankúš pod zadok.
„Napriek pokročilým možnostiam liečby by sme dekubity nemali podceňovať. Táto komplikácia môže predĺžiť pobyt pacienta v nemocnici až 3-násobne.“
Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že ajurvédske oleje samotné dokážu liečiť dekubity.
Pri liečbe dekubitov je dôležité poradiť sa s odborníkmi, navštíviť lekára, kontaktovať sestru ADOS, jednoducho vyhľadať odbornú pomoc.
Dekubity sú častým problémom najmä u imobilných, prevažne starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Ich vznik a hojenie je jedným z typických ukazovateľov kvality starostlivosti poskytovateľa /nemocnice /zariadenia ale aj domácej starostlivosti. Podcenenie problému prináša množstvo komplikácií (zápal, infekcia, bolesť, zhoršenie kondície, imobilita, izolácia, strata sociálneho kontaktu) a môže mať často až fatálne následky. Preležanina - dekubit je poškodenie kože a podkožných tkanív spôsobené dlhodobo pôsobiacim priamym tlakom, trením.
tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #dekubity