V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije približne 55 000 ľudí, z čoho je 40 000 seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi, ktorí bývajú v spoločných izbách. Títo ľudia nemajú možnosť sami rozhodovať o svojom živote. Slavomír Krupa, ktorý pracuje v sociálnej oblasti 47 rokov, opisuje situáciu seniora v domove: „Vážim si ten pohľad, ale zároveň ma brzdí, chcela by som sa oň s niekým podeliť. Vždy bolo okolo mňa živo, mala som veľa kontaktov. Tento týždeň ste prvý človek, ktorý sa so mnou rozpráva.“ Jeho skúsenosti potvrdzujú, že táto scéna nie je ojedinelá.
Alternatívou k veľkokapacitným zariadeniam je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia predstavuje odchod z uzavretej komunity do spoločnosti, do väčšej komunity. Vďaka podpore komunitnej starostlivosti môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv. Viaceré domovy sociálnych služieb (DSS) už stavajú byty pre svojich klientov, aj keď počet tých, ktorí sa do nich už presťahovali, je zatiaľ nízky. DSS Slatinka pri Lučenci je príkladom, kde sa všetci klienti s mentálnym postihnutím presťahovali z kaštieľa do nových bezbariérových bytov. Klienti domova pre seniorov v Santovke sa sami podieľajú na úprave okolia nových bezbariérových bytov, do ktorých sa majú presťahovať.
V Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) sa do procesu deinštitucionalizácie zapojila približne polovica z 14 zariadení sociálnych služieb. Niektoré DSS už postavili byty pre svojich klientov, napríklad v Častej a Rači, kde vznikli byty pre celkovo 24 klientov. DSS a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave plánuje presťahovať všetkých 166 klientov do novopostavených objektov. Problémom zostávajú budovy ako kaštieľ v Stupave, kde klienti žijú vo veľkých spoločných izbách s nevyhovujúcimi sociálnymi zariadeniami.
Deinštitucionalizácia, teda prechod na komunitné služby, sa na Slovensku týka len približne troch percent ľudí odkázaných na pomoc, ktorí sú umiestnení v domovoch. Miroslav Kakaš, zakladateľ organizácie Silvergon, zdôrazňuje, že ak senior žije sám a nikto o ňom nevie, či nepotrebuje pomoc, nemožno hovoriť o komunitnej starostlivosti. V Európe sa až 80 percent starostlivosti o seniorov odohráva v rodinách, pričom rodinní príslušníci sa tiež potrebujú podporu. Spoločnosť potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, či už sú financované verejne alebo komerčne.
Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí a je zahrnuté v komunitných plánoch. Problémom je, že obce často nenavštevujú seniorov a nezisťujú ich potreby, reagujú až na žiadosť o službu. Stacionáre a ambulantné služby nie sú dostupné všade, a ak senior potrebuje pomoc len na niekoľko hodín denne, obec mu často odporučí pobyt v DSS, hoci jeho sociálna odkázanosť nevyžaduje 24-hodinovú starostlivosť.
Slavomír Krupa upozorňuje, že človek nútený žiť v prostredí s neustálym prispôsobovaním sa pravidlám a skupinovým aktivitám môže ľahko prepadnúť psychickej deprivácii. Napriek tomu, že deinštitucionalizácia prebieha na Slovensku od roku 2008, proces implementácie nie je ideálny. Investície do sociálnych služieb, ktoré umožnia ľuďom zostať v domácom prostredí, sú kľúčové pre zníženie preplnenosti inštitúcií.
Národný projekt Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov, realizovaný s podporou z Európskeho sociálneho fondu, sa snaží tento proces podporiť. Financovanie je možné čerpať aj z iných operačných programov a plánu obnovy. Reforma financovania sociálnych služieb, ako jeden z míľnikov plánu obnovy, by mohla pomôcť. V niektorých krajinách klienti dostávajú financie na svoj účet a sami si vyberajú poskytovateľa služieb, pričom uprednostňujú komunitné služby.
V Domove sociálnych služieb (DSS) sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, s minimálnym stupňom odkázanosti IV, alebo nevidiacej či prakticky nevidiacej s minimálnym stupňom odkázanosti II. V Špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV.
Rekonštrukcia zariadenia v Spišských Hanušovciach, financovaná z európskych fondov, štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov, viedla k vytvoreniu bezbariérového prostredia s modernými ubytovacími bunkami a zvýšila kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Cieľom je zabezpečiť klientom pestrý, dôstojný a úctivý život.
Aktívne asistované bývanie je vhodné pre tých, ktorí chcú žiť samostatne, podľa svojich predstáv, ale potrebujú podporu a oporu. Klienti sa stravujú podľa svojej vôle, môžu si vybrať, či chcú bývať sami alebo s blízkymi, a môžu si priniesť aj svojho domáceho miláčika. Zariadenie ponúka riešenia problémov, ktoré život prináša, a podporu v každej etape života.
Kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane fyzického a psychického zdravia, rodinného zázemia a sociálneho statusu. K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza pri umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, čo môže byť zlomový bod v ich živote.
Medzinárodný prieskum pomocou dotazníka WHOQOL-OLD porovnával kvalitu života seniorov na Slovensku a v Rakúsku. Výsledky ukázali, že rakúski seniori hodnotili kvalitu života vyššie takmer vo všetkých doménach, vrátane nezávislosti, naplnenia a sociálneho zapojenia. Najnižšie skóre v oboch krajinách bolo zaznamenané v doméne „Smrť a umieranie“.
Slovenskí respondenti dosiahli najnižšie skóre (2,67) v doméne „Smrť a umieranie“, čo naznačuje strach zo smrti, bolesti pri umieraní, stratu sebestačnosti a dôstojnosti. Podobne nízke skóre dosiahli aj v doméne „Sociálne zapojenie“ (2,67), čo môže byť ovplyvnené obmedzenými voľnočasovými aktivitami a funkčnými schopnosťami seniorov.
Výskumy potvrdzujú, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je vždy optimálna. Štúdie poukazujú na to, že inštitucionálne prostredie, najmä nemocničné, nie je najvhodnejšie pre prežívanie posledných chvíľ života.
Jednou z možností na zvýšenie kvality života seniorov sú humaniodné roboty, ktoré podľa výskumov pozitívne vplývajú na zlepšenie nálady, komunikácie a redukciu úzkosti.
Porovnávanie rakúskej vzorky respondentov ukázalo, že seniori žijúci v domácom prostredí s 24-hodinovou opaterou mali vyššie priemerné skóre kvality života vo viacerých doménach ako seniori v ústavnej starostlivosti. Avšak iná štúdia zistila vyššiu kvalitu života v doméne „Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti v porovnaní s tými, ktorí žili v domácom prostredí.
Celkovo možno konštatovať, že kvalita života seniorov je odrazom viacerých aspektov a vyžaduje si zvýšenú pozornosť. Starnutie je prirodzený proces, ktorý so sebou prináša zmeny, a je dôležité vytvárať podmienky na zdravé starnutie a zmysluplný život v starobe.
Seniori, 4 mlieka ktoré by ste NIKDY nemali piť – a 4 mlieka ktoré MUSÍTE zvoliť namiesto nich
Charitné zariadenia, ako Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho v Košiciach, poskytujú celoročnú starostlivosť seniorom a ľuďom odkázaným na pomoc. Rozhodnutie o umiestnení rodiča do domova sociálnych služieb je často sprevádzané výčitkami svedomia, no vedenie zariadení zdôrazňuje dôležitosť otvorenej komunikácie a prípravy celej rodiny na túto zmenu.
Pri prijímaní nového klienta je dôležitý integrovaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý vydávajú úrady práce. Tento posudok zohľadňuje zdravotný stav klienta a jeho schopnosť zvládať bežné úkony. Okrem posudku je potrebné vyplniť žiadosť o uzatvorenie zmluvy a preukázať príjem na úhradu sociálnej služby.
Financovanie charitných domovov pochádza z verejných zdrojov a úhrad za sociálnu službu. V prípadoch, keď príjem klienta nestačí na pokrytie nákladov a rodina nemá možnosť doplatku, je dôležitá podpora darcov, ktorá umožňuje zlepšovať prostredie a skvalitňovať podmienky pre seniorov.
Charitné zariadenia si od rodiny vyžiadajú kompletnú biografiu klienta, aby mohli prispôsobiť starostlivosť jeho individuálnym potrebám a zvykom. Cieľom je zachovať dôstojnosť a ľudskosť, pričom sa personál snaží pripomínať si, kto klient bol pred príchodom do zariadenia - napríklad magistra farmácie, učiteľka či architekt.
Starostlivosť v zariadeniach je prispôsobená individuálnym potrebám klientov, pričom sa prihliada na ich zvyky a preferencie. Seniori majú možnosť zapojiť sa do rôznych aktivít, ako sú hry, cvičenia, varenie či pečenie, alebo si pozrieť televízor. Služby sú navrhnuté tak, aby klientom umožnili viesť aktívny a zmysluplný život.
Napriek tomu, že zariadenia poskytujú odbornú starostlivosť a lásku, rodinu nikdy nenahradia. Rodiny sú povzbudzované k pravidelným návštevám, ktoré sú pre seniorov dôležitejšie ako materiálne dary. Sociálny kontakt, pohladenie a rozhovor sú kľúčové pre udržanie ich psychickej pohody.
Počet seniorov na Slovensku neustále rastie, zatiaľ čo počet zariadení pre nich je nedostatočný. Podľa štatistík ministerstva práce desaťtisíce ľudí čakajú na umiestnenie do zariadenia pre seniorov, pričom najviac žiadostí pochádza z Bratislavského kraja.
