Invalidný dôchodok je kľúčovou sociálnou dávkou, ktorá má za cieľ zabezpečiť príjem osobám, ktorých schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je trvalo znížená v dôsledku zdravotného postihnutia. V nasledujúcom texte sa detailne pozrieme na podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, spôsob jeho výpočtu, ako aj na špecifickú ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch.
Podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok
Nárok na invalidný dôchodok prislúcha tomu poistencovi, ktorý je invalidný, dosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Pritom sa postupuje podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP), kde je definovaná invalidita. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Ak v prílohe č. 4 ZSP nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou invalidity, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s ním funkčne najviac porovnateľné.
Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktorý je potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný je odstupňovaný podľa veku a podľa toho, či sa stal invalidným po 31. decembri 2009 alebo pred 1.1.2010. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.
Príklad doplatenia dôchodkového poistenia
Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný.
Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.
V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Výpočet sumy invalidného dôchodku
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 3 ZSP.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie.
Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3 ZSP. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Poznámka: Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia. Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období.
Príklady výpočtu invalidného dôchodku
Príklad pre pokles do 70 %
Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Celkovo teda 39 rokov.
Príklad pre pokles nad 70 %
Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 8 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Celkovo teda 41 rokov.
Invalid z mladosti
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. 5 ZSP.
Príklad pre invalida z mladosti
Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov. Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. pripočítané obdobie je v tomto prípade dlhé a môže výrazne ovplyvniť výšku dôchodku.
Pochopenie postihnutí | Detské centrum Penfield
Valorizácia invalidných dôchodkov
Invalidné dôchodky sa valorizujú k 1. januáru príslušného roka. Zvýšenie patrí od 1. januára aj dôchodkom priznaným od 1. januára do 31. decembra príslušného roka. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
Stabilita v pracovnoprávnych vzťahoch je nielen celospoločenským záujmom, ale v prvom rade je v centre záujmu pracovníkov. Predstavuje vyjadrenie ústavného práva na prácu. Určité špecifikum pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím je obsiahnuté aj v rámci skončenia pracovného pomeru. S osobou so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou len so súhlasom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má sídlo. Ustanovenie Zákonníka práce, teda § 66, ktorý túto skutočnosť deklaruje, je v súlade s §13 ods. 1 písm. e tretí bod zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Poskytuje to takejto osobe zvýšenú právnu ochranu. Vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím to môžeme nazvať tzv. pozitívnym opatrením. Ide o opatrenie, ktoré má pomôcť prekonať znevýhodnenie.
Takýmto súhlasom zo strany Úradu je podmienená len výpoveď, nie skončenie pracovného pomeru dohodou, či akékoľvek iné skončenie pracovného pomeru. Ide o tzv. hmotnoprávnu podmienku výpovede. Absencia tohto súhlasu predstavuje neplatnosť právneho úkonu, teda výpovede. Tento súhlas nemôže byť dodatočný, ale musí byť získaný ešte pred uplatnením výpovede zo strany zamestnávateľa.
Taktiež Zákonník práce uvádza, že tento súhlas nie je potrebný ani v prípade, ak sa dáva výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek, v ktorom má nárok na starobný dôchodok, alebo ak sú splnené dôvody uvedené v § 63 ods. 1 písm. a a e, teda ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta práce alebo ak existujú dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z tohto ustanovenia logicky vyplýva, že na to aby zamestnávateľ mohol od Úradu žiadať súhlas k výpovedi, musí mať vopred vedomosť o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Procedúra získania súhlasu Úradu práce
Rozhodujúci čas pre posúdenie otázky, či je potrebný súhlas príslušného úradu je okamih, keď je výpoveď dávaná, resp. doručovaná. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, ktorá musí byť písomná. Ak ide o zvlášť zložité prípady musí rozhodnúť do 60 kalendárnych dní. Súhlasu, resp. rozhodnutiu Úradu predchádza dôsledné šetrenie, ako aj posúdenie vyjadrení zamestnanca a zamestnávateľa. Rozhodnutie o udelení, resp. neudelení súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou, sa doručuje zamestnávateľovi, ako aj zamestnancovi, ktorí majú právo v lehote 15 dní podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie.
Predpokladáme, že okrem ingerencie úradu práce sa voči osobám so zdravotným postihnutím bude kumulatívne uplatňovať aj § 74, teda, že bude potrebná pri skončení pracovného pomeru aj ingerencia zo strany zástupcov zamestnancov. V súlade s týmto ustanovením má zamestnávateľ povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade je táto výpoveď neplatná. Osobám so zdravotným postihnutím je teda pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa poskytnutá duplicitná ochrana. Zástupcovia zamestnancov majú povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru výpoveďou do siedmych dní odo dňa doručenia jej písomného vyhotovenia a okamžité skončenie do dvoch pracovných dní.
Dokumenty potrebné pre žiadosť o súhlas
Zamestnávateľ, ktorý chce skončiť pracovný pomer výpoveďou s osobou so zdravotným postihnutím, predkladá príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny písomnú žiadosť, kde je uvedený výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom skončiť. Tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
V prípade, ak ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a, b ZSP (napr. zrušenie zamestnávateľa, premiestnenie) je potrebné priložiť:
- zápis z vedenia organizácie, v prípade akciovej spoločnosti zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia, ak sa jedná o spoločnosť s r. o.
- vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má.
Zamestnávateľom sa odporúča, aby oslovili vo veci ponuky pracovného miesta aj iných zamestnávateľov, aj v prípade negatívnej odpovedi (napriek tomu, že uvedenú povinnosť zamestnávatelia nemajú, zo súdnych konaní vyplynula aj takáto požiadavka, i keď nebola priamo určená ako povinnosť).
V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c ZSP (zdravotná nespôsobilosť) je potrebné priložiť lekársky posudok. Výpoveď zo strany zamestnávateľa bude možná aj v prípade čiastočnej invalidity zamestnanca a to v prípade, že zamestnanec by mohol vykonávať doterajšiu prácu, avšak za osobitne uľahčených podmienok, ktoré mu zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť.
Pochopenie postihnutí | Detské centrum Penfield
Ponuková povinnosť zamestnávateľa
Hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa je ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, stav de lege lata neumožňuje aby ponuková povinnosť vhodnej práce bola zrušená prostredníctvom kolektívnej zmluvy na základe dohody sociálnych partnerov. Zákonník práce pojem vhodná práca nedefinuje z toho dôvodu by sme mohli subsidiárne vychádzať zo zákona o službách zamestnanosti, ktorý v § 15 uvádza legálnu definíciu pojmu vhodné zamestnanie. „Vhodné zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce.“ Z toho teda môžeme vyvodzovať, že vhodnou prácou bude práca, ktorá zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce.
Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak ide o výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu pre ktorý je možné skončiť pracovný pomer okamžite či pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Túto povinnosť si zamestnávateľ nemá možnosť splniť ani v prípade ak sa zrušuje bez právneho nástupcu. Táto ponuková povinnosť prechádza na nástupcu zamestnávateľa.
Ak bol zo strany úradu práce udelený súhlas s výpoveďou, začne plynúť výpovedná doba presne ako je určené v Zákonníku práce. Dovolíme si tvrdiť, že ak zamestnávateľ nechce takúto osobu zamestnávať, nemá ani záujem na tom aby u neho zotrvala počas výpovednej doby.
Odchodné pre invalidných zamestnancov
Inštitút odchodného predstavuje v pracovnom práve odmenu pre zamestnanca za jeho celoživotnú kariéru pri jeho odchode do dôchodku. Táto finančná odmena sa neposkytuje len po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ale aj pri nároku na invalidný dôchodok, ak pokles vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Teda nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ak sú kumulatívne splnené podmienky, a to nárok na invalidný dôchodok a zároveň pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý je viac ako 70%. Na rozdiel od inštitútu odstupného sa poskytuje len raz a nepredstavuje satisfakciu za predčasné skončenie pracovného pomeru. Osoba ktorej vznikol nárok na niektorý z dôchodkov môže o tento dôchodok požiadať do desiatich dní po skončení pracovného pomeru. V Zákonníku práce je upravená len minimálna výška odchodného, ktorá predstavuje sumu vo výške priemerného mesačného zárobku.
V ustanovení § 76 a ods. 4 je upravené aj nepriznanie odchodného. Zamestnávateľ nemá povinnosť zamestnancovi vyplatiť odchodné, ak došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa na základe niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov. Zákonodarca tu však ponecháva na zvážení zamestnávateľa, či aj napriek takejto skutočnosti zamestnancovi odchodné vyplatí alebo nie. V prípade ak sa invalidný občan rozhodne opäť zamestnať, pri skončení ďalšieho pracovného pomeru už nemá nárok na odchodné.