V občianskom súdnom konaní je nárok na náhradu trov konania jednou z kľúčových otázok, ktorá môže výrazne ovplyvniť finančnú situáciu účastníkov sporu. Táto problematika je upravená Civilným sporovým poriadkom (CSP) a je založená predovšetkým na zásade úspechu vo veci, doplnenej o zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pochopenie týchto zásad, ako aj špecifických situácií, kedy vzniká alebo zaniká nárok na náhradu trov, je nevyhnutné pre každého účastníka súdneho konania, vrátane dovolacieho konania.
Zásady náhrady trov konania
Nárok na náhradu trov konania sa riadi dvoma základnými princípmi:
- Zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP): Táto zásada stanovuje, že strana, ktorá je v konaní plne úspešná, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane. Ak bola strana úspešná len čiastočne, súd môže určiť pomer náhrady trov.
- Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania (§ 256 CSP): Ak niektorá strana sporu svojím správaním zaviní zastavenie konania, je povinná nahradiť druhej strane sporu trovy konania. To platí najmä v prípadoch, keď žalobca vezme žalobu späť.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., ktoré sa v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. primerane použije aj na dovolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.
Formulácia výroku o náhrade trov konania musí byť taká, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je to v súlade s článkom.
Definícia rozhodnutia, ktorým sa končí konanie
Rozhodnutím, ktorým sa konanie končí u odvolacieho alebo dovolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej končí. Rovnako ako dovolací súd nerozhoduje o trovách dovolacieho konania v prípade, ak zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu) a vec vracia na ďalšie konanie (§ 453 ods. 3 C. s. p.), tak nerozhoduje o trovách dovolacieho konania ani v prípade, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (a ak konanie nebolo už skôr skončené). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
Späťvzatie žaloby a procesné zavinenie
Späťvzatie žaloby v občianskom súdnom konaní je úkonom právnej služby týkajúcim sa veci samej, pretože v jeho dôsledku dochádza k podstatnej zmene žalovaného nároku. Ak žalobca vezme žalobu späť bez toho, aby to bolo reakciou na konanie žalovaného po podaní žaloby, súd konštatuje, že žalobca zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Ak súd dôvodnosť žaloby vyvodí len zo skutočnosti, že strana sporu po podaní žaloby zaplatí žalovanú sumu, ide o formalistický postup, pričom princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
Príklad späťvzatia žaloby:
V prípade, keď žalobca vzal žalobu späť vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v určitom rozsahu, keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Odvolací súd však zrušil toto rozhodnutie s odôvodnením, že žalobcu nemožno označiť za neúspešného, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatnených nárokov a že rozhodnutie vo veci samej záviselo od znaleckého posudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde pôvodní žalobcovia vzali čiastočne svoju žalobu späť vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, konštatoval, že žalobcov nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisí od znaleckej činnosti, resp. od úvahy súdu.
21 - Zúčastnená osoba a splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
Účelnosť vynaložených trov konania
Účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne.
Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť v spojitosti s uplatňovaním práv a obranou účastníka. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktorá však musí byť vždy dostatočným spôsobom odôvodnená. Všetky náklady vynaložené účastníkom na právne zastúpenie advokátom, na ktoré má advokát podľa právneho poriadku nárok, je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za účelne vynaložené (s výnimkou opakovaného vykonania rovnakého úkonu - napr. podanie toho istého vyjadrenia opätovne).
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi.
Úkony právnej služby a ich účelnosť
Úkony právnej služby za nahliadnutie do spisu a za návrh zmenu účastníka na strane žalobcu nie sú vymedzené v ust. § 13a ods. 1 písm. a/ až h/ ani v § 13a ods. 2 písm. a/ až f/ vyhlášky a pre tieto úkony neprichádza do úvahy ani použitie ods. 5 ustanovenia § 13a vyhlášky. Samotné trovy právneho zastúpenia sú účelne vynaložené vždy, pričom sa posudzuje iba ich účelnosť čo do výšky za daný úkon, resp. výdavok. Napríklad odmena advokáta v prípade právneho zastúpenia je sama osebe účelne vynaloženým nákladom v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva, avšak môže byť vynaložená vo výške, ktorá už účelne vynaložená nie je.
Ak všeobecný súd v občianskom súdnom konaní navrhovateľovi nariadi, aby sa vyjadril k odvolaniu odporcu, a tento mu požadované vyjadrenie predloží, ide o súčasť prípravy rozhodnutia vo veci a tento úkon je všeobecný súd povinný zohľadniť pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania.
Dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP)
Súd iba výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd pri priznávaní prihliada najmä na to, či ste bol v konaní úspešný, a či ste všetky dôkazy a doklady doručil s návrhom podaným na súd. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu súd konštatoval, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Skutočnosť, že konanie prebiehalo dlhú dobu, v dôsledku čoho si svedkovia už nepamätajú rozhodné skutkové okolnosti, čo viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby, nie je dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pre ktorý by súd nemal priznať strane úspešnej v konaní.
Ak bola strana konania v odvolacom konaní úspešná len formálne, z dôvodu ktorý bol daný výlučne okolnosťami, resp. pochybeniami na strane súdu (napr. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia), nemôže za túto skutočnosť niesť sporová strana zodpovednosť vo forme náhrady trov odvolacieho konania. V tomto prípade sú totiž dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
Nepatrný úspech v konaní a ústavný prieskum
Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Ak Civilný sporový poriadok vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania.
21 - Zúčastnená osoba a splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
Dovolanie a náhrada trov konania
V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu týkajúci sa výlučne príslušenstva a to úroku z omeškania. Civilný sporový poriadok vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania. Jediným dostupným prostriedkom nápravy bude podanie ústavnej sťažnosti, nakoľko podľa Ústavného súdu SR súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj nárok na náhradu trov konania, pričom odvolací súd pri rozhodovaní o časti odvolania o trovách konania nemôže rozhodnutím o odvolaní nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na základe všeobecného odôvodnenia bez konkretizácie dôvodov, na ktorých je založené.
Z ustanovenia § 422 ods. 1 písm. c/ CSP vyplýva, že dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) t. j. napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.
Tieto ustanovenia obmedzujú prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia.