Príspevky v hudbe a fungovanie Hudobného fondu na Slovensku

Inštitút osobitného príspevku pre spevákov, hráčov na dychovom nástroji a tanečných umelcov, ktorí vykonávali profesiu v inštitúciách zriadených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, príp. zriadených podľa osobitného zákona, zaviedla novela zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. júla 2014. Tento príspevok je dôležitým pilierom podpory umelcov na Slovensku.

Umelecké fondy na Slovensku, vrátane Hudobného fondu, zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore tvorivej činnosti v rôznych oblastiach umenia. Príspevky do týchto fondov sú upravené zákonom a majú zabezpečiť finančné prostriedky na podporu umelcov a ich tvorby. Tento článok sa zameriava na príspevky do Hudobného fondu, ich výšku, spôsob platenia a ďalšie relevantné aspekty, ako aj na osobitný príspevok pre divadelných a hudobných umelcov.

Osobitný príspevok pre divadelných a hudobných umelcov

S účinnosťou od 1. júla 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 103/2014“), ktorý Národná rada SR schválila dňa 25. marca 2014. Zákon č. 103/2014 nanovo upravil podmienky priznania osobitného príspevku; divadelní alebo hudobní umelci musia pre získanie osobitného príspevku odpracovať namiesto doterajších 30 rokov len 25 rokov.

Zákon č. 103/2014 rozšíril počet inštitúcií, z ktorých uvedený okruh zamestnancov môže o príspevok žiadať; zadefinované je to v § 12 ods. 2 písm. a) „oprávnená osoba bola zamestnancom štátneho divadla, štátnej hudobnej inštitúcie, divadla v pôsobnosti samosprávneho kraja, hudobnej inštitúcie samosprávneho kraja alebo právnickej osoby podľa § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Medzi tieto inštitúcie patria napríklad Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici, Divadlo Romathan v Košiciach, Poddukelský umelecký ľudový súbor v Prešove, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Orchester ľudových nástrojov.

Oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 103/2014, si môže uplatniť nárok na osobitný príspevok na ministerstve kultúry do jedného roka od skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa uvedeného v § 12 ods. 2 písm. a).

Ak štátne divadlo alebo štátna hudobná inštitúcia zanikli do 30. júna 2014 (ako napr. Vojenský umelecký súbor) alebo ide o právnickú osobu podľa osobitného predpisu § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lehota jedného roka plynie osobám, ktoré boli zamestnancami týchto právnických osôb, a ktoré by inak v období od 01. 01. 2004 do 30. 06. 2014 splnili podmienky na osobitný príspevok od 01. 07. 2014, čiže si žiadosť o priznanie osobitného príspevku môžu podať ministerstvu kultúry do 30. 06. 2015. Po priznaní osobitného príspevku treba každoročne k 31. 12. nahlasovať relevantné údaje.

Účel a právny základ Hudobného fondu

Hudobný fond (HF) je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom NR SR č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. Je to národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorá vznikla v roku 1954 ako samostatný právny subjekt, pôvodne pod názvom Slovenský hudobný fond, spolu s Literárnym fondom a Fondom výtvarných umení. Od svojho počiatku vyvíjal podpornú činnosť zameranú najmä na oblasť tzv. vážnej hudby.

Jeho hlavným účelom je podpora tvorivej činnosti v oblasti hudby. Fond získava finančné prostriedky z príspevkov od umelcov, autorov hudobných diel a používateľov hudobných diel (napríklad z verejného uvádzania divadelných hier z úhrnného príjmu zo vstupného).

História a vývoj Hudobného fondu

Postupne sa vykryštalizovali a vznikli rôzne oddelenia a strediská Hudobného fondu, ktoré mali na starosti jednotlivé druhy podpornej činnosti. V roku 1964 vzniklo Hudobné informačné stredisko, ktorého náplňou bola najmä propagácia slovenského hudobného umenia doma aj v zahraničí. Oddelenie Fondovej starostlivosti sa zaoberalo priamymi formami podpory a postupne vybudovalo komplexný systém podpôr v rôznych oblastiach hudobného života. Ďalším bolo stredisko Hudba a mládež.

V roku 1976 vzniklo Vydavateľstvo Hudobného fondu, ktoré pri vydaní diel začalo uzatvárať s autormi licenčné zmluvy podľa Autorského zákona a každoročne vydávalo cca 20 edičných titulov. Dovtedy sa materiály k hudobným dielam vyrábali bez uzavretia licenčných zmlúv, s dôsledkami čoho sa pri mnohých takýchto dielach nielen Hudobný fond, ale aj samotní autori, resp. ich dedičia, ako aj usporiadatelia hudobných podujatí stretávajú dodnes. V roku 1978 začal Hudobný fond prevádzkovať Domov slovenských skladateľov v kaštieli v Dolnej Krupej; takisto prevádzkoval Klub skladateľov vo svojom sídle na Medenej ulici v Bratislave.

V čase svojho najväčšieho rozmachu Hudobný fond vyvíjal veľmi bohatú činnosť na poli hudobnej kultúry. V súvislosti so spoločenskou a politickou situáciou pred rokom 1989 je potrebné popri nesporných pozitívach spomenúť aj skutočnosť, že Hudobný fond, tak ako aj väčšina ostatných oficiálnych hudobných inštitúcií v tom období, bol súčasťou akéhosi „dohodnocovacieho“ systému niektorých vybraných skladateľov vážnej hudby. Spoločenské zmeny po roku 1989 sa samozrejme premietli aj do spôsobu fungovania Hudobného fondu.

Ďalším medzníkom bolo prijatie zákona č. 13/1993 Z.z o umeleckých fondoch, ktorý nanovo zriaďuje tri umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) ako národnokultúrne verejnoprávne inštitúcie a definuje ich poslanie, základnú organizačnú štruktúru ako aj zdroje ich príjmov, ktoré boli nezávislé na štátnom rozpočte.

Najvyšším orgánom sa stáva Rada Hudobného fondu, ktorá pozostáva z nominantov jednotlivých profesijných združení v oblasti hudby, t.j. jej zástupcovia sú delegovaní demokratickým princípom „zospodu“. Na základe tohto zákona Hudobný fond vyberal od roku 1994 svoje príspevky vo vlastnej réžii, t.j. tieto sa poukazovali priamo na jeho účty. Vyššie spomenutý pokles nominálnych príjmov a kontinuálny pokles reálnych príjmov Hudobného fondu od roku 1994 až doteraz si postupne vynútil úsporné opatrenia, ktoré sa nevyhnutne premietli do postupného utlmovania viacerých jeho činností a rušenia niektorých stredísk a oddelení.

Ukončila sa činnosť strediska Hudba a mládež, prevádzka Klubu skladateľov, k 31.12.1996 Hudobný fond ukončil prevádzkovanie Domova slovenských skladateľov v Dolnej Krupej, k 31.12.1999 ukončil činnosť Hudobného informačného strediska, ktoré kompletne prešlo pod Hudobné centrum; v uvoľnených priestoroch Hudobný fond v máji 2000 zriadil svoju predajňu Musica Slovaca. Zriadenie predajne Musica Slovaca bolo potrebné, nakoľko sa postupne rozpadol systém odberateľov notových materiálov k dielam slovenských skladateľov a bolo potrebné zabezpečiť ich distribúciu a odbyt. Na tomto poli je Hudobný fond, ako vydavateľ notových materiálov k dielam slovenských autorov, doteraz jediným relevantným a najväčším vydavateľom na Slovensku. Neskôr ku kamennej predajni pribudol aj e-shop. Postupne bola ukončená spolupráca pri organizovaní festivalov, koncertov, tlačových besied a podobne. Ukončená bola aj prevádzka Bellovho domu, nakoľko v podmienkach ostatných cca 10 rokov sa stal pre hudobnú obec stále menej atraktívny.

Výška príspevku do Hudobného fondu

Suma príspevku sa vyčísli z autorskej odmeny umelca alebo autora hudobného diela. Príspevok do Hudobného fondu tvorí 2 % z autorskej odmeny.

Príklad:

Janka vytvorila hudbu pre reklamný spot (hudobné dielo). Uzavrela s reklamnou agentúrou zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu. Zmluvne sa dohodli na odmene za:

• vytvorenie hudobného diela 600 eur,
• poskytnutie licencie - bezodplatne.

Odmena Janky na účely výpočtu výšky príspevku do Hudobného fondu je 600 eur.

Platba a oznámenie o poukázaní príspevku

Príspevok do Hudobného fondu znižuje odmenu umelca alebo autora hudobného diela. Neplatí ho sám umelec alebo autor hudobného diela, ale osoba, ktorá mu odmenu vypláca (napr. vydavateľstvo, divadlo, reklamná agentúra).

Platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) dvojpercentný príspevok zrazí umelcovi alebo autorovi hudobného diela z odmeny a odvedie ho na účet Hudobného fondu. Lehota na odvedenie príspevku do Hudobného fondu je do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odmena vyplatená. Platiteľ príspevku do Hudobného fondu musí platbu riadne označiť príslušným variabilným symbolom. Ak sa príspevok vzťahuje na odmenu výkonného umelca, použije sa variabilný symbol 922. Ak ide o odmenu pre autora hudobného diela, ktorý nie je výkonným umelcom, použije sa variabilný symbol 921. Platba sa označí konštantným symbolom 0558. Platbu príspevku do Hudobného fondu nemôže platiteľ (napr. vydavateľstvo) preniesť na umelca alebo autora hudobného diela.

Príklad:

Janka z predchádzajúceho príkladu vytvorila hudbu pomocou softvéru, teda nepodala umelecký výkon, ale vytvorila dielo. Aj toto dielo je predmetom autorského práva. Reklamná agentúra jej nevyplatí odmenu 600 eur, ale zrazí jej z nej 12 eur. Týchto 12 eur odvedie na bankový účet Hudobného fondu, pričom platbu označí variabilným symbolom 921. Reklamná agentúra jej chce odmenu vyplatiť 3. júna 2016. Lehota na úhradu príspevku do Hudobného fondu uplynie 20. júla 2016. Výsledná suma, ktorú reklamná agentúra pošle Janke na účet závisí aj od spôsobu zdanenia jej autorskej odmeny.

Platiteľ autorskej odmeny (napr. vydavateľstvo) má voči Hudobnému fondu ešte jednu povinnosť. Musí oznámiť poukázanie príspevku. Použije tlačivo, ktoré sa v elektronickej podobe nachádza na internetovej stránke Hudobného fondu www.hf.sk. Lehota na oznámenie poukázania príspevku zrazeného z odmeny umelca alebo autora hudobného diela je do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola odmena vyplatená. Keďže reklamná agentúra jej chce odmenu vyplatiť 3. júna 2016, aj lehota na oznámenie poukázania príspevku uplynie 20. júla 2016. Oznámenie musí obsahovať:

• svoje identifikačné údaje v rozsahu názov, adresa a IČO,
• obdobie, za ktoré bola autorská odmena vyplatená (mesiac/rok),
• výšku autorskej odmeny.

Sankcie za neodvedenie príspevku

Hudobný fond sa však môže domáhať úhrady príspevkov prostredníctvom súdu, nakoľko mu na tieto príspevky vzniká nárok zo zákona. Podľa § 9 zákona o umeleckých fondoch má Hudobný fond aj právomoc kontrolovať účtovné záznamy a iné doklady subjektov vyplácajúcich autorské odmeny. Hudobný fond môže od podnikateľa (napr. s.r.o. alebo živnostníka) žiadať dokumenty, na základe ktorých overí, či odviedol všetky príspevky, ktoré odviesť mal a či ich odviedol v správnej výške.

Zdaňovanie odmeny umelca alebo autora hudobného diela

Pri zdaňovaní odmeny umelca alebo autora hudobného diela je možné postupovať dvomi spôsobmi, a to:

• zdanenie zrážkovou daňou,
• zdanenie v daňovom priznaní.

Voľba spôsobu zdaňovania ovplyvní množstvo povinností, ktoré má platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) a umelec alebo autor hudobného diela. Zároveň je potrebné rozlišovať, aký príjem sa zdaňuje, teda či je zdaňovaným príjmom odmena za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela (aktívny príjem) alebo licenčná odmena (pasívny príjem). Ide totiž o druhovo rozdielne príjmy, ktoré u fyzickej osoby vstupujú do iných čiastkových základov dane a viažu sa na ne iné nároky alebo povinnosti.

Zdaňovanie zrážkou

Od roku 2016 sa odmena za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela, aj licenčná odmena primárne (na základe zákona) zdaňujú zrážkovou daňou vo výške 19 %. Zdaňovanie zrážkovou daňou je zdanením príjmu (odmeny) pri jeho výplate. Pre umelca alebo autora hudobného diela to znamená, že mu platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) vyplatí už zdanený príjem a voči daňovému úradu a ďalším inštitúciám nemá žiadne povinnosti. Povinnosti voči daňovému úradu za umelca alebo autora hudobného diela vysporiada ten, kto príjem vypláca (napr. vydavateľstvo), pričom ide o tieto povinnosti:

• odviesť daň z príjmov vybranú zrážkou na účet daňového úradu,
• podať na daňový úrad oznámenie, že daň bola zrazená a odvedená.

Lehota na odvedenie a podanie oznámenia je rovnaká, a síce do 15. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bol príjem (odmena umelca alebo autora hudobného diela) vyplatený a zdanený zrážkou. Odvedenie zrážkovej dane a oznamovaciu povinnosť si platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) musí splniť vždy za ten kalendárny mesiac, v ktorom vyplatí autorské odmeny a zdaní ich zrážkou. Tieto povinnosti sa tak môžu opakovať.

Platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) je z daňového pohľadu aj platiteľom dane z príjmov vyberanej zrážkou. Ak nie je na daňovom úrade registrovaný ako platiteľ dane vyberanej zrážkou, to, že sa ním stal, musí daňovému úradu oznámiť. Oznamovaciu povinnosť si musí splniť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom prvýkrát zdanil príjem zrážkou. Túto oznamovaciu povinnosť má len raz.

Príklad:

Budeme pokračovať v riešení situácie Janky, ktorá vytvorila hudobné dielo pre reklamnú agentúru. Zmluvne je dohodnutá odmena 600 eur. Reklamná agentúra jej zatiaľ z odmeny zrazila príspevok do Hudobného fondu vo výške 12 eur. Akú sumu by jej reklamná agentúra vyplatila, ak by jej odmenu zdanila zrážkou? Zrážková daň je vo výške 19 % z rozdielu odmeny za vytvorenie hudobného diela (600 eur) a príspevku do Hudobného fondu (12 eur), t. j. vo výške 111,72 eura. Reklamná agentúra jej na účet vyplatí sumu 476,28 eura. Vieme, že odmena má byť vyplatená 3. júna 2016. To znamená, že lehota na odvedenie zrážkovej dane (111,72 eura) a podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane je do 15. júla 2016. Ak by povinnosť vybrať daň z príjmov zrážkou vznikla reklamnej agentúre prvýkrát pri výplate Jankinej odmeny, musí skutočnosť, že sa stala platiteľom dane vyberanej zrážkou oznámiť daňovému úradu do konca júla 2016. I keď lehota na oznámenie tejto skutočnosti nie je v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov dotknutá lehotou na odvedenie dane a predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane daňovému úradu, odporúčame:

1. najskôr daňovému úradu oznámiť, že došlo k nadobudnutiu postavenia platiteľa dane vyberanej zrážkou a
2. až následne odviesť zrážkovú daň na účet daňového úradu a podať oznámenie o zrazení a odvedení dane.

Zdaňovanie v daňovom priznaní

Ak sa odmena za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela, aj licenčná odmena zdaňuje rovnako, prečo je dôležité rozlišovať tieto príjmy? Jedným z dôvodov je ten, že umelec alebo autor hudobného diela môže nadobudnúť status SZČO.

Umelec alebo autor hudobného diela sa môže s platiteľom odmeny (napr. vydavateľstvom) dohodnúť, že daň zrážkou nevyberie a daňové povinnosti si vysporiada sám (ďalej len “dohoda o nezdanení zrážkou”). Dohoda o nezdanení zrážkou musí byť uzavretá písomne a pred vyplatením odmeny. Platiteľ odmeny (napr. vydavateľstvo) je povinné uzavretie každej takejto dohody oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu do 15. dňa po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola príslušná dohoda o nezdanení zrážkou uzavretá. Uzavretie dohody sa oznamuje len raz. V súčasnosti nie je zákonom ustanovená povinnosť oznamovať trvanie alebo skončenie už oznámených dohôd o nezdanení zrážkou.

Ak sa daň nevyberie zrážkou z odmeny za podanie umeleckého výkonu, resp. vytvorenie diela (aktívna zložka autorskej odmeny), v tomto prípade sa umelec alebo autor hudobného diela stane samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len “SZČO”), na základe čoho sa musí registrovať na daňovom úrade (požiadať o pridelenie DIČ) a oznámiť svojej zdravotnej poisťovni, že sa stal platiteľom poistného ako SZČO. Mať status SZČO pre umelca alebo autora hudobného diela znamená, že mu môžu (ale nemusia) vzniknúť napríklad tieto povinnosti:

• platenie preddavkov na zdravotné poistenie,
• platenie nedoplatku ročného zúčtovania zdravotného poistenia,
• podanie daňového priznania,
• platenie poistného na účely sociálneho poistenia (napr. dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie).

Ďalšie dôvody, prečo je dôležité rozlišovať aktívne príjmy a pasívne príjmy sú:

• možnosť uplatniť paušálne výdavky a nezdaniteľné časti základu dane pri aktívnych príjmoch,
• neplatenie zdravotného a sociálneho poistenia pri pasívnych príjmoch.

Príklad:

Pre porovnanie uvedieme alternatívne riešenie Jankinho prípadu s tým, že sa s reklamnou agentúrou dohodla na nezdanení odmeny zrážkou. Reklamná agentúra jej vyplatí príjem vo výške 588 eur. Ak by bol tento príjem jej jediným príjmom v roku 2016, nemusí podať daňové priznanie a platiť daň z príjmov, nakoľko by jej zdaniteľné príjmy neprekročili limit, kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Príspevky používateľov diel

Používatelia diel sú povinní odvádzať Hudobnému fondu za použitie diel príspevok vo výške 1 %, a to pri:

• uvádzaní zvukových a obrazových snímok do predaja z úhrnných príjmov za predané snímky;
• rozhlasovom vysielaní z celkového výnosu rozhlasových poplatkov tak, že Hudobný fond dostane 35 % z tejto sumy;
• televíznom vysielaní z celkového výnosu televíznych poplatkov tak, že Hudobný fond dostane 35 % z tejto sumy;
• verejnom nedivadelnom uvádzaní hudobných diel z autorskej odmeny za každú produkciu.

Oznamovacie povinnosti

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uvádza zvukové a obrazové snímky do predaja, oznámi Hudobnému fondu vyúčtovanie a odvod tohto príspevku na tlačive č. 6. Rozhlas a televízia Slovenska oznámi Hudobnému fondu vyúčtovanie a odvod tohto príspevku na tlačive č. 7 (rozhlasové vysielanie) a tlačive č. 8 (televízne vysielanie). Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá organizuje verejné nedivadelné uvádzanie, oznámi Hudobnému fondu vyúčtovanie a odvod tohto príspevku na tlačive č. 9.

Kontrolná činnosť Hudobného fondu

Skutočnosti rozhodujúce pre vymeranie príspevkov a pre ich vyúčtovanie, najmä výšku príjmov, z ktorých sa príspevky odvádzajú, podliehajú kontrole zo strany Hudobného fondu.

Podpora tvorby študentov a umelcov

Chceme, aby študenti na umeleckých vysokých školách zameraných na oblasť hudobnej tvorby mohli svoje teoretické vedomosti podporiť svojou aktívnou tvorbou. Grantový program na podporu umeleckej tvorby študentov vysokých škôl zameraných na oblasť hudobnej tvorby je toho dôkazom. To, čím je pre vedca výskum, je pre umelcov tvorba, aktívna práca na autorských úlohách a projektoch.

Nadácia Tatra banky k termínu uzávierky 7. novembra 2025 zozbiera všetky vypracované projekty, ktoré budú spolu s prílohami do 24.00 hod. prijaté.

Rôzne podujatia a súťaže, ako napríklad SAXOPHOBIA BRATISLAVA, tiež podporujú rozvoj talentov v hudobnej oblasti.

Přídavek je obvykle skladba či jedna ze série skladeb, které jsou uváděny na konci hudebního (koncertního) vystoupení. Často jde o populární, posluchačsky vděčné skladby daného interpreta či autora nebo o mimořádné ukázky jeho umění. Někdy je přídavek již předem uveden v programu koncertu, jindy může být jeho výběr a uvedení předmětem improvizace.

tags: #pridavok #na #konci #skladby