Dôchodkový systém na Slovensku je komplexný a riadi sa viacerými právnymi predpismi, ktoré definujú podmienky vzniku nároku na dôchodok, jeho výpočet a súvisiace aspekty sociálneho poistenia. Základným pilierom je zákon o sociálnom poistení, ktorý sa neustále aktualizuje a dopĺňa, aby reflektoval aktuálne spoločenské a ekonomické potreby.
Najnovšie legislatívne zmeny, účinné od 1. augusta tohto roka, prinášajú aktualizáciu prílohy upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia. Táto aktualizácia je kľúčová pre stanovenie výšky invalidného dôchodku a pre posudzovanie nároku naň. Na tvorbe aktualizácie sa podieľala pracovná skupina zložená z posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí zapracovali najnovšie medicínske poznatky.
Okrem toho boli z novely vypustené niektoré pôvodne navrhované úpravy, ako napríklad zosúladenie zákona s judikatúrou Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok pre poistencov s výsluhovým dôchodkom a nárokom zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Poslanci tiež schválili zrušenie špeciálneho pandemického ošetrovného a covid úrazového príplatku.
Ďalšia dôležitá zmena sa týka posudkových lekárov. Lekári s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorí majú prax aspoň jeden rok, budú mať príležitosť zoznámiť sa s prácou posudkového lekára na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto krokom sa má zvýšiť šanca, že budú v práci posudkového lekára pokračovať aj v budúcnosti po získaní odbornej spôsobilosti.
Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby v dôchodkovom poistení
Zákon jasne definuje, kto je považovaný za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Je to fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Do tejto kategórie patria aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ako aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných, pohotovostných alebo branných záloh. Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu sú tiež legislatívne upravené.
Samostatne zárobkovo činná osoba je podľa tohto zákona fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť.
Vznik a zánik povinného poistenia
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je samostatne zárobkovo činná osoba oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Zaniká dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.
V prípade opätovného vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká toto poistenie dňom, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť. Toto neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov.
Prerušenie povinného poistenia
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby sa prerušuje v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Ďalšie dôvody na prerušenie poistenia zahŕňajú:
- Obdobie čerpania rodičovskej dovolenky, ak neplynie obdobie, v ktorom trvá nárok na výplatu materského.
- Od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.
- Od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby.
- V období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Dobrovoľné poistenie
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká dňom prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr dňom podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr dňom podania odhlášky.
Nemocenské dávky
Nárok na nemocenské dávky vzniká aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote, za predpokladu, že bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie za stanovené obdobie. Ochranná lehota pre poistencov, ktorým zaniklo posledné nemocenské poistenie, je 7 dní. Pre poistenkyne, ktorým prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je ochranná lehota osem mesiacov, ak im nevzniklo nové nemocenské poistenie. Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52 týždňov. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Ošetrovné
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, najdlhšie 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti.
Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia. Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby v tom istom prípade od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia, s výnimkou, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní.
Trinásty dôchodok
Zákon o trinástom dôchodku upravuje podmienky poskytovania tejto dávky. Tento zákon stanovuje podmienky nároku na 13. dôchodok a tiež jeho sumu, ktorá sa určí podľa vzorca uvedeného v prílohe, ak úhrn súm plnení je vyšší ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Na určenie sumy 13. dôchodku sa zohľadňujú aj výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky alebo sirotské výsluhové dôchodky. Na prepočet dôchodku a dávky vyplácaných v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k 1. septembru kalendárneho roka, v ktorom sa suma 13. dôchodku určuje.
Trinásty dôchodok poskytuje orgán verejnej správy, ktorý o ňom rozhoduje, a poskytne sa k dôchodku, ktorý je najvyšší. Ak je suma vyplácaných dôchodkov rovnaká, 13. dôchodok sa určí k jednému z nich. Konanie o 13. dôchodku sa začína z podnetu orgánu verejnej správy a o jeho priznaní sa vydá rozhodnutie. Ak sa 13. dôchodok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, poberateľ dôchodku je povinný vrátiť neprávom vyplatený alebo vyšší 13. dôchodok.
Štát poskytuje finančné prostriedky na úhradu nákladov na 13. dôchodok a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou, ktoré sú spravované Sociálnou poisťovňou alebo úradom.