Legalizácia príjmov z trestnej činnosti predstavuje vážnu hrozbu pre finančný systém a celkovú ekonomickú stabilitu. V boji proti tejto hrozbe bolo nevyhnutné prijať dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. V Slovenskej republike je oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v súčasnosti upravená zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
Kto sú „povinné osoby“ podľa zákona?
Zákon vymenúva subjekty, ktorým vznikajú špecifické povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Tieto tzv. „povinné osoby“ zahŕňajú najmä:
- Finančné inštitúcie: Banky, poskytovatelia platobných služieb, subjekty kolektívneho investovania, dôchodkové a doplnkové správcovské spoločnosti, finanční sprostredkovatelia či subjekty pôsobiace na trhu s cennými papiermi.
- Slobodné povolania: Advokáti, notári, exekútori, daňoví poradcovia či audítori (pri splnení zákonom stanovených podmienok).
- Ostatné subjekty: Osoby vykonávajúce zmenárenskú činnosť, prevádzkujúce hazardné hry, dražby, aukcie, poskytovatelia služieb spojených s virtuálnymi menami, poštový podnik či osoby obchodujúce s pohľadávkami.
Starostlivosť vo vzťahu ku klientom
Základnou povinnosťou povinných osôb je vykonať starostlivosť vo vzťahu k ich klientom. Táto starostlivosť sa podľa zákona delí do troch odlišných foriem:
| Forma starostlivosti | Charakteristika |
|---|---|
| Základná | Povinná pri každom klientovi, pokiaľ nie je možné vykonať zjednodušenú. Zahŕňa identifikáciu a overenie identifikácie. |
| Zjednodušená | Vykonáva sa pri nízkom riziku (napr. subjekty verejnej správy). Zahŕňa identifikáciu klienta a kontrolu podozrení. |
| Zvýšená | Povinná pri vyššom riziku (napr. politicky exponované osoby alebo vysokorizikové krajiny). |
Detailný pohľad na základnú starostlivosť
Základnú starostlivosť vykoná povinná osoba tým, že klienta identifikuje a overí jeho identifikáciu. Následne musí povinná osoba overiť identifikáciu klienta na základe dokladu totožnosti predloženom fyzickou osobou, resp. na základe dokumentov, údajov a informácií získaných z úradných registrov či inej úradnej evidencie pri osobách právnických.
Zjednodušená starostlivosť a verejná správa
Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e) vyplýva, že povinná osoba môže zjednodušenú starostlivosť vykonať vo vzťahu ku klientom, ktorí sú subjektmi verejnej správy, ak je pri takýchto klientoch nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Pri subjektoch verejnej správy nemusíte ani overovať identifikáciu, ani zisťovať politicky exponované osoby, ani to, kto je konečným užívateľom výhod.
Neobvyklá obchodná operácia
Veľmi dôležitým pojmom je tzv. „neobvyklá obchodná operácia“. Tou sa v zmysle § 4 zákona rozumie právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. Ak povinná osoba zistí, že ide o neobvyklý obchod, je povinná zdržať operáciu do jej ohlásenia Finančnej spravodajskej jednotke.
KYC a KYT: Nástroje v praxi
Základná starostlivosť je vykonávaná pomocou KYC (Know Your Customer) nástrojov, na základe ktorých povinná osoba vyhodnotí rizikovosť klienta. KYT (Know Your Transaction) nástroje následne umožňujú povinným osobám identifikovať, monitorovať a nahlásiť podozrivé, neobvyklé obchodné transakcie. Pri politicky exponovaných osobách musí povinná osoba na základe KYT nástrojov priebežne a podrobne monitorovať obchodný vzťah a transakcie klienta.
tags: #zakladna #starostlivost #podla #zakona297 #2008 #pozostava