Započítanie koncipientskej praxe: Pravidlá a výzvy pre advokátskych koncipientov

Advokátski koncipienti, ktorí sa pripravujú na výkon advokátskeho povolania, majú možnosť požiadať o započítanie predchádzajúcej právnej praxe do svojej koncipientskej praxe. Táto možnosť je upravená zákonom o advokácii a súvisiacimi predpismi. Započítanie praxe môže skrátiť dobu trvania koncipientskej praxe a umožniť tak skorší prístup k advokátskym skúškam. Tento článok sa zaoberá problematikou žiadosti koncipienta o započítanie praxe, pričom sa zameriava na vzor žiadosti a dôležité aspekty, ktoré s tým súvisia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme pre advokátskych koncipientov a iných odborníkov v oblasti práva.

Zákonná úprava započítania praxe a jej vývoj

Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ZoA), v znení neskorších predpisov, upravuje podmienky a možnosti započítania praxe advokátskeho koncipienta. Pôsobenie v rôznych odvetviach práva, najmä advokácie, je spojené s určitým sociálnym statusom, ktorý vyplýva z dosiahnutého vzdelania, rozhľadenosti a ekonomického postavenia. Avšak, cesta k tomuto postaveniu je náročná a zahŕňa absolvovanie vysokoškolského vzdelania a koncipientskej praxe.

Definícia a postavenie advokátskeho koncipienta

Na začiatok si v krátkosti uvedieme, čo je to vlastne tá koncipientská prax. Advokátsky koncipient je vyštudovaný právnik, ktorý je zamestnaný v pracovnom pomere u skúseného samostatného advokáta s náplňou práce pripomínajúcou prácu asistenta. Na tejto pozícii vstrebáva skutočnú právnickú prax a pripravuje sa na budúci výkon povolania samostatného advokáta. Samotné postavenie koncipienta nie je právnickou profesiou v pravom slova zmysle. Ide o osobu, ktorá sa zaúča do praktickej aplikácie práva pod vedením advokáta alebo inej právnej profesie. Právna úprava postavenia koncipientov je obsiahnutá najmä v zákone o advokácii č. 586/2003 Z. z.

Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením advokáta právnu prax, ktorej cieľom je nadobudnúť vedomosti a skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Koncipientská prax je nevyhnutná aj pre povolanie notára alebo exekútora. Prípadný záujemca o tieto právne odbory musí byť v pracovnoprávnom vzťahu s notárom alebo exekútorom a po zložení príslušných skúšok môže vykonávať toto zamestnanie.

Historický vývoj dĺžky koncipientskej praxe

Koncipientská prax až do začiatku roku 2019 trvala v právnom prostredí Slovenskej republiky 5 rokov. O predlžovaní pôvodne 3ročnej koncipientskej praxe sa začalo hovoriť v roku 2012 a o nedlho sa tento paradox stal aj realitou. Na teoretické vzdelanie právnického zamerania tak po roku 2012 nadviazalo sústavné, systematické 5 ročné vzdelávanie v aplikačnej praxi. Jej zavedenie sa spájalo s vysokou a dlhotrvajúcou kritikou, ale nie len z radov advokátov a advokátskych koncipientov tak, ako by sa to očakávalo. Predlžovanie koncipientskej praxe podporilo vtedajšie MS SR s cieľom zvyšovania kvality advokátskeho povolania a poskytovaných služieb. Údajne sa mali koncipienti pripravovať na svoje povolanie v praxi dlhšie, čo malo zaistiť ich lepšiu a kvalitnejšiu prípravu. Je síce naivné domnievať sa, že toto mal byť nástroj, ktorý ku skvalitneniu poskytovania právnických služieb povedie, ale paradoxne, za jeho logiku sa vyslovilo vedenie MS SR. Ministrom spravodlivosti bol v tomto čase Tomáš Borec, ten istý Tomáš Borec, o ktorom dnes možno hovoriť ako o bývalom predsedovi SAK. Vtedajší návrh na predlžovanie koncipientskej praxe vracal Slovensko pár desaťročí späť a nemal ani racionálne odôvodnenie. Pri elektronizácii verejnej správy, súdnictva, podpore elektronickej komunikácie, ktorá zrýchľovala a zefektívňovala výkon advokácie, bol takýto krok, návrat k predošlej úprave, nelogický. Vedenie MS SR nedbalo ani na rad pripomienok a na tieto nereflektovali ani vyjadrenia v NR SR, ktorá napriek logickým pripomienkam, výhradám a pod.

Súčasná úprava dĺžky praxe a započítavania inej právnej praxe

Priaznivejšie nastavenie priniesli novelizácie s účinnosťou od 1.1.2019, ktoré obnovili pôvodnú 3ročnú prax. V súčasnosti je situácia koncipientov v Slovenskej republike lepšia, pretože sa zaviedla 3-ročná koncipientská prax. Aj vďaka verejnému tlaku sa zaviedla táto pozitívna zmena napriek odporu Slovenskej advokátskej komory, ktorá protiargumentovala voči tejto zmene, že takto dôjde k zníženiu kvality koncipientov a teda aj budúcich advokátov. Súčasnosť ukázala, že tieto obavy neboli opodstatnené a kvalita advokátov nijako neklesla v dôsledku kratšej praxe.

Novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) s účinnosťou od 01.01.2019 priniesla viaceré zmeny, ktoré sa dotkli najmä dĺžky koncipientskej praxe a započítavania tzv. inej právnej praxe.

Druhá zásadná zmena sa dotkla ustanovenia § 6 ods. 2 pokiaľ ide o započítavanie inej právnej praxe. Podľa § 6 ods. 2 tohto zákona, SAK započíta (obligatórne, pozn. autora) do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, prokurátora, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax.

Okrem tohto sa však zmeny dotkli aj iných ustanovení ZoA, o ktorých sa hovorí podstatne menej, hoci zásadný význam mali taktiež a tiež možno povedať, že sú pomerne problematické či prax obmedzujúce. Ak by sme mali chronologicky poukázať na jednotlivé zmeny, tak prvá z nich sa týkala ustanovenia § 3 ods. 1 písm. Druhá podstatná zmena sa týkala ustanovenia § 6 ods. 2 ZoA, ktoré upravuje započítanie inej právnej praxe do koncipientskej (trojročnej) praxe. Po tejto zmene platí, že „komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, prokurátora, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax.

Fakultatívne započítavanie inej právnej praxe

SAK môže (fakultatívne, pozn. autora) do praxe advokátskeho koncipienta započítať v rozsahu maximálne dvoch rokov aj inú právnu prax, ak ňou advokátsky koncipient získal skúsenosti potrebné na výkon činnosti advokáta; podmienky započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta určí predpis SAK. Nakoľko uvedený § 6 ods. 2 ZoA v prvej vete ustanovuje, že SAK započíta (obligatórne, pozn. autora) do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, prokurátora, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax, máme v prípade fakultatívneho započítavania praxe za to, že ide najmä o inú prax, ako sú povolania uvedené v prvej vete, ktorou však advokátsky koncipient získal skúsenosti potrebné na výkon činnosti advokáta.

Dňa 21.02.2019 prijalo predsedníctvo SAK uznesenie č. 13/3/2019, ktorým konkretizovalo podmienky započítania inej právnej praxe. Z Uznesenia Predsedníctva SAK č. 13/3/2013 zo dňa 21.02.2019 plynie, že inou právnou praxou sa na tento účel rozumie právna prax vykonávaná najmenej 24 mesiacov nepretržite po absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore právo, na ktorej výkon sa preukázateľne vyžaduje nie iné ako právnické vzdelania a bola vykonávaná v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov alebo v služobnom pomere, v štátnej alebo verejnej službe.

Obmedzenia započítavania inej právnej praxe

Jasne sa takýmto vymedzením vylúčila sa možnosť zápočtu právnej praxe, ak bola táto vykonávaná na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to bez ohľadu na dĺžku a mieru odbornosti právnej praxe, bez ohľadu na veľkosť zamestnávateľa. Tento krok možno hodnotiť logicky, keďže práce vykonávané na podklade dohôd o prácach mimo pracovného pomeru sú limitované počtom hodín týždenne či celkovým rozsahom hodín ročne. To vytvára pochybnosti o miere odbornosti a dôslednosti právnej praxe. Takýto argument je obstojný aj v kontexte toho, že pracovný pomer koncipienta musí mať ustanovený týždenný pracovný čas a koncipientská prax sa v ňom vykonáva v celom úväzku. Iné obmedzenia však hodnotíme veľmi kriticky. Aj pri právnej praxi vykonávanej na podklade pracovnej zmluvy, ako silne obmedzujúce sa javí to, že prax má byť vykonávaná nepretržite 24 mesiacov a u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva minimálne 20 zamestnancov. Tu treba povedať jednak to, že fluktuácia zamestnancov na pracovných pozíciách je vysoká, zamestnávateľ sa môže meniť z rôznych dôvodov, hoci povaha a druh práce sú rovnaké (len v kolónke zamestnávateľa je iný subjekt, práca a prax ostávajú rovnaké). To, čo možno hodnotiť ešte kritickejšie je, že z možnosti zápočtu inej právnej praxe sa vylučujú zamestnávatelia, ktorí nezamestnávajú 20 zamestnancov (reálne ak ich zamestnávajú 18, nespĺňa táto právna prax stanovené požiadavky). Nemožno povedať, že by zamestnávateľský subjekt zamestnávajúci 18 zamestnancov bol z hľadiska povahy právnej praxe menej kvalitný ako ten, ktorý zamestnáva 20 zamestnancov.

Predsedníctvo SAK schválilo v súlade so zákonom požiadavku minimálneho povinného absolvovania iba 6 hlavných seminárov advokátskych koncipientov na vykonanie advokátskej skúšky počas zákonnej doby koncipientskej praxe v rozsahu 3 rokov. To znamená, že každý koncipient, ktorý má splnené aspoň 3 roky praxe a absolvoval povinné vzdelávanie v týchto troch rokoch, už nebude musieť absolvovať žiadne ďalšie semináre. V súlade so zákonom o advokácii SAK umožní do šiestich mesiacov od požiadania vykonať advokátsku skúšku každému, kto spĺňa podmienky podľa zákona o advokácii, absolvoval vzdelávanie v rozsahu určenom predpisom komory, zaplatil poplatok a preukáže, že najneskôr ku dňu konania skúšky získal prax podľa zákona o advokácii. Advokátska skúška sa prijatím Skúšobného poriadku opätovne sprísnila, keď k prípadovej štúdii a ústnej skúške pribudol aj písomný test, ktorého úspešnosť nesmie klesnúť pod 85 %.

Prechodné ustanovenia

Dôležité sú aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019, ktoré upravujú situáciu koncipientov zapísaných do zoznamu do 31. decembra 2018. Títo koncipienti vykonajú prax v trvaní podľa predpisu účinného od 1. januára 2015. Žiadosti o započítanie inej právnej praxe, ktoré boli doručené komore do 31. decembra 2018, sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018. Prax podľa § 6 ods. 2 sa započíta aj do praxe koncipienta zapísaného do zoznamu do 31. decembra 2018.

Žiadosť o započítanie praxe: Vzor a dôležité aspekty

Ak advokátsky koncipient chce požiadať o započítanie praxe, je nevyhnutné podať písomnú žiadosť Slovenskej advokátskej komore (SAK). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie a prílohy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme pre advokátskych koncipientov a iných odborníkov v oblasti práva.

Formálne náležitosti žiadosti

Žiadosť by mala obsahovať:

• Identifikačné údaje koncipienta (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa).
• Dátum zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov SAK.
• Podrobný popis vykonávanej praxe, ktorá má byť započítaná (napr. prax sudcu, prokurátora, notára a pod.).
• Uvedenie presného obdobia trvania praxe a inštitúcie, kde bola prax vykonávaná.

Prílohy k žiadosti

K žiadosti je potrebné priložiť:

• Doklad o vykonávanej praxi (potvrdenie od zamestnávateľa, resp. iný relevantný doklad).
• Kópia dokladu o zápise do zoznamu advokátskych koncipientov.
• Životopis.
• Ďalšie relevantné dokumenty preukazujúce vykonávanú prax.
• Dátum a podpis koncipienta.

Príklad formulácie žiadosti

Slovenská advokátska komora
Kolárska 4
813 68 Bratislava

Vec: Žiadosť o započítanie praxe

Ja, Meno Priezvisko, narodený Dátum narodenia, trvale bytom Adresa, zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov SAK dňa Dátum zápisu, žiadam o započítanie mojej predchádzajúcej praxe Funkcia v spoločnosti/inštitúcii Názov spoločnosti/inštitúcie v období od Dátum začiatku do Dátum ukončenia. Počas uvedeného obdobia som vykonával/a činnosti spočívajúce v Podrobný popis činností, čo považujem za relevantnú právnu prax v zmysle § 6 ods. 2 zákona o advokácii.

Prílohy:

• Potvrdenie o vykonávanej praxi
• Kópia dokladu o zápise do zoznamu advokátskych koncipientov
• Životopis

S pozdravom,

Meno Priezvisko
Dátum
Podpis

Dôležité aspekty pri podávaní žiadosti

• Preukázanie praxe: Je nevyhnutné preukázať vykonávanú prax relevantnými dokladmi. Potvrdenie od zamestnávateľa by malo obsahovať podrobný popis činností, ktoré koncipient vykonával.
• Súlad s legislatívou: Žiadosť by mala byť v súlade so zákonom o advokácii a súvisiacimi predpismi. Je potrebné sa oboznámiť s aktuálnym znením zákona a prechodnými ustanoveniami.
• Formálne náležitosti: Žiadosť by mala spĺňať všetky formálne náležitosti, ako sú správne identifikačné údaje, dátum a podpis.
• Lehota: Je dôležité podať žiadosť včas, aby sa stihla spracovať v primeranej lehote.
• Komunikácia s komorou: V prípade nejasností alebo potreby doplnenia informácií je vhodné komunikovať so Slovenskou advokátskou komorou.

Problémy a výzvy koncipientskej praxe

Napriek snahám o zlepšenie, koncipientska prax čelí viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú nielen koncipientov, ale aj celkový stav advokácie.

Obmedzenia výkonu zamestnania koncipienta

Na výkon zamestnania koncipienta sa vzťahuje viacero obmedzení. Základným predpokladom pozitívneho rozhodnutia komory pri posudzovaní zlučiteľnosti výkonu činností v prípade advokátskeho koncipienta je skutočnosť, že táto činnosť svojím obsahom a rozsahom nebude ohrozovať riadny výkon praxe advokátskeho koncipienta, činnosť bude vykonávaná mimo hlavnej pracovnej doby a so súhlasom školiteľa.

V kontexte výkonu povolania osoby v pozícii koncipienta a inej činnosti vydala usmernenie aj samotná Slovenská advokátska komora. Aj tu vyvstávajú rôzne otázniky, nakoľko ide o posudzovanie ad hoc situácií. Nie je zrejmé, čo je ohrozovanie riadneho výkonu praxe advokátskeho koncipienta svojím obsahom alebo rozsahom, teda čo konkrétne by bolo možné považovať za nezlučiteľné s etikou a morálkou právnického stavu a či rozvrhnutie si pracovného času v rovnomernom pomere s iným zamestnaním by bolo ohrozením rozsahu výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Na to je naviazaná aj značná neistota pre koncipienta z hľadiska výberu iného pracovného pomeru, nakoľko samotný príjem z pracovno-právneho vzťahu s advokátom vzhľadom na dnešný rozsah odmeňovania a ekonomických faktorov ako inflácia a zdražovania nemusí byť pre danú osobu postačujúci.

Nedostatok skúseností a administratívne úlohy

Menšie kancelárie alebo samostatní špecializovaní advokáti nedokážu objektívne poskytnúť koncipientom tak široký rozsah právnych skúseností zo všetkých právnych odvetví, ako to vyžaduje právna úprava zohľadňujúca podmienky prihlasovania sa na advokátske skúšky. Mnohí koncipienti vnímajú s nevôľou, že ako absolventi vysokých škôl v odbore právo, často krát ich pracovnými povinnosťami na pozícii koncipientov sú administratívne úlohy namiesto právnych.

Trendy na pracovnom trhu

Nakoniec aj dnešný pracovný trh ukazuje určité trendy v tomto odvetví. V minulosti bol extrémny nadbytok záujemcov o pozíciu koncipienta a advokáti si mohli vyberať z mnohých uchádzačov bez toho, aby sa sami museli prispôsobiť trhu. V súčasnosti sa situácia otočila, a mnohí absolventi nemajú záujem o prácu koncipienta. Príčinami sú práve nízke finančné ohodnotenie, častokrát nie právna náplň práce a vysoká zodpovednosť. Zvrátiť tento trend je práve v rukách kompetentných, ktorí stanovujú pravidlá koncipientskej praxe, aby znovu zatraktívnili toto povolanie.

Snahy o zlepšenie podmienok

V oblasti zjemňovania náročnosti výkonu koncipientskej praxe sa snaží posunúť aj Česká republika. V novele zákona o advokácii by totiž malo dôjsť k zmene, ktorá umožní prax vykonávať aj na čiastočný úväzok. Úľava bude rovnako platiť pre koncipientov trvalo starajúcich sa o osobu blízku, typicky o koncipientky na materskej dovolenke.

Poslanec NRSR Miroslav Kadúc predstavil zamestnancom justície návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Základnou myšlienkou predkladaného návrhu zákona je zjednodušiť prístup ku slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj inú právnu prax. Podľa v súčasnosti platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií (napr. sudca, či právny čakateľ prokuratúry). Predkladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta, a to aj napriek obdobnej náplni práce. Podľa v súčasnosti platného zákona o advokácii komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Výpočet „započítateľných“ právnických profesií podľa súčasného znenia zákona o advokácii tak neobsahuje právnické profesie, ktoré sú svojím zameraním a obsahom rovnako, resp. Predkladaným návrhom novely zákona o advokácii sa tento výpočet rozširuje o prax vyššieho súdneho úradníka.

Predkladaný návrh zákona vychádza jednak z potreby zvýšenia mobility spravidla mladších právnikov a tiež z neodôvodnených reštrikcií v advokátskom stave, resp. stave advokátskeho koncipienta zavedených v poslednom období. Prvou je, že došlo k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta, a to bez toho, aby boli dopady na komunitu absolventov práva zásadnejšie preskúmané. Druhým východiskom je, že postavenie advokátskych koncipientov ako „čakateľov na advokátov“ je vo vzťahu k ostatným právnickým profesiám nevýhodné. V iných právnických profesiách (napr. výkon činnosti notára) je do dĺžky praxe potrebnej na prípravu na povolanie umožnené započítavanie aj inej právnej praxe, kým advokátsky koncipient túto možnosť nemá. Obmedzenie advokátskych koncipientov v porovnaní s ostanými právnickými profesiami je podľa predkladateľa neprimerané a najmä neopodstatnené, preto predkladá tento návrh zákona.

tags: #pocita #sa #koncipientska #prax #v #pripade